Napriek mojej snahe o kreativitu pomerne jednoznačný názov. Čo sa však pod ním ukrýva? Nuž, sama presne neviem, čo chcem týmto článkom dosiahnuť, lebo takéto recepty neobsahujú presné pravidlá. Nebudem sa vám snažiť nanútiť nejakú moju predstavu literárnych ideálov, skôr sa pokúsim zhrnúť všetko, čo by taká knižná postava mala mať, pri troche šťastia originálne a s humorom (ehm). Upozornenie: vysoký obsah osobných skúseností, názorných ukážok a príkladov z diel autorky, ktorá nejakým zázrakom získala príliš veľké sebavedomie a kecá o svojom živote na verejnosti!

Och, a ešte druhé upozornenie: mám tak trochu gif-náladu, takže ich tu bude pomerne veľa :D :D

Pripravení? Môžeme začať!

Vytvoriť postavu je jednoduché. Veď čo môže byť ľahšie ako predstaviť si vo svojej mysli človeka, ideálne podobného autorovi, vymyslieť mu farbu pleti, očí a vlasov, pridať svoje obľúbené meno a vytvoriť mu bolestnú minulosť, depresívnu prítomnosť a ružovú budúcnosť? 

Možno nič. A možno je práve kvôli tomu množstvu osobností, ktoré už na Wattpade existujú, ťažké docieliť, aby sa medzi nimi tie naše nestratili. 

Nebudem sa tváriť, že som kvalifikovaný odborník na ľudské charaktery, Wattpad či samotné písanie, predsa len sa však o niečo pokúsim. A ten pokus vyzerá nasledovne:

1. Prvý bod wannabe receptu na dobré postavy: NÁPAD

Čo sa týka samotného nápadu, môže prísť hocikedy, akokoľvek a akýkoľvek. Môže vám napadnúť úplná hlúposť alebo, naopak, niečo, čo považujete za geniálne. Občas je medzi týmito dvoma extrémami tenká hranica. Na nápadoch je dobré to, že o ne väčšinou nie je núdza. A ak vám aj napadne niečo nezverejniteľné (z akéhokoľvek hľadiska, nemusí sa nutne jednať o akúsi úchylnosť), nikto sa to nedozvie. Ha! To je vybabranie so systémom, čo? :D

Aj nápady však treba filtrovať, hoci to je až druhá fáza. Najprv musia prísť a musia sa vám páčiť. Ale ak už nejaký máte a ste ním nadšení, treba sa zamyslieť, či je aj originálny, či niekoho zaujme, či by jeho rozpracovanie malo nejakú budúcnosť. Samozrejme, tieto otázky si kladiete len vtedy, ak sa o svoj príbeh chcete podeliť s ostatnými. Lebo hoci by sme aj na Wattpade mali písať najmä pre vlastné potešenie, ľudia si naše príbehy môžu nájsť, hodnotiť ich, kritizovať. Lebo v okamihu, keď stlačíme tlačidlo publikovať, stanú sa verejnými. To by človek nečakal, čo?

Odpoveďou na vyššie položené questions (netreba používať dookola jedno slovo, že nie? Toto minimálne inak znie XD) bude vaše svedomie, logika, túžba napísať niečo, čo tu ešte nebolo, prehľad vo vydaných i wattpadových knihách, pomoc priateľov... myslím, že túžbou autorov nie je stať sa ďalším papierom okopírovaným od originálu, navyše s vyblednutým písmom :D.

 Ak chcete rýchlo niečo napísať, napríklad ste nedávno dokončili príbeh alebo idete písať svoj prvý, samozrejme, môžete využiť čerstvý kopanec od múzy a rozpracovať ho hneď, kým bolesť na mieste, kde vás táto slečna zasiahla, ešte úplne nezmizne. Ak však máte rozpísaných príbehov akurát dosť a naozaj nepotrebujete začať rozmýšľať nad ďalším – ako ja teraz, niekde si ho poznačte a nechajte tak. Časom uvidíte, či bol natoľko dobrý, aby ste v ňom pokračovali, alebo naňho zabudnete v priebehu niekoľkých dní. Ak sa bojíte, že vám vyšumí z pamäte napriek tomu, že sa vám pozdáva, nebojte sa - ak má tento nápad potenciál,  z času na čas sa vám pripomenie. Alebo vám rovno nedá spávať :DD. Ale pre istotu si ho aj niekam zapíšte, miliónkrát sa mi stalo, že som si vymyslela dokonalé hlášky (vrámci mojich možností, možno nie sú také dokonalé, ako sa mi teraz zdá :DD) alebo scény, povedala som si, že to určite nezabudnem, a presne to sa stalo :D :D. 

Teoreticky by ste sa mohli báť, že po takomto "uložení do zásuvky" (nie do šuflíka, ľudia, DO ZÁSUVKY) naňho úplne prestanete myslieť, že sa vám neskôr už nebude zdať dobrý, že v jeho rozvíjaní už nebudete vedieť pokračovať... Mne sa to však stáva málokedy. Ak mi odrazu napadne postava do úplne nového príbehu, nechám ju jednoducho tak... kým sa sama nedomyslí, ako potrebujem. Lebo ako si ukážeme v nasledujúcom bode, nápady sa občas naozaj rozvíjajú sami. 

2. ROZVÍJANIE NÁPADU

Takže: sadnite si doma na gauč, vyprázdnite si myseľ a do desiatich minút si predstavte človeka so všetkými jeho vlastnosťami, vyberte mu meno a, samozrejme, nezabudnite na celý jeho životný príbeh. Keď to budete mať, sadnite si za počítač a môžete začať tvoriť. Jednoduché, nie? :D

Ak budete mať veľké šťastie, ktovie, možno to vyjde :D. Niektoré moje postavy naozaj vznikajú rýchlo. Vezmite si Partners in crime - za jeden deň som vymyslela dve hlavné postavy a napísala a uverejnila prvé dve kapitoly. Well, občas to ide. No skôr si myslím, že na to treba čas. A neviem ako vám, ale mne sa asi ešte nikdy nepodarilo domyslieť všetko na prvýkrát tak, aby som neskôr nemala akúsi pisateľskú pauzu, počas ktorej by som musela domýšľať všetko, čo mi pri prvom plánovaní nenapadlo. Jednoducho a jasne – nikto nie je taký dokonalý, aby všetko vymyslel na jedno posedenie. Treba na to čas.

Ukážka, ako by to teoreticky mohlo prebiehať:

Pri nejakej činnosti sa vám náhle v hlave zjaví obraz dievčaťa s jasnými modrými očami, bledou pleťou, končistou bradou a vystúpenými lícnymi kosťami, prípadne s čiernymi vlasmi zviazanými v dvoch uzlíkoch, z ktorých jej odstávajú voľné pramienky dlhé asi po plecia, a očarí vás tak, že máte chuť okamžite o nej niečo napísať. Prvá reakcia: len do toho! (Ak práve nie ste v škole. V tom prípade len prestaňte počúvať výklad učiteľa a predstavujete si ju do ešte väčších detailov. Ehm ehm. Nič ste nepočuli.) Druhá reakcia: Hm... ale čo by som o nej vlastne napísal/a? Veď o nej skoro nič neviem! (Samozrejme, toto bol len príklad. Ako prvé vám môže napadnúť aj meno, typ osobnosti alebo hocičo iné, z čoho by neskôr mohla vzniknúť knižná postava. :D :D)

Ak z vašej hlavy táto čiernovlasá potvorka nezmizne rovnako náhle, ako sa objavila, myslím, že každú zvedavú myseľ by zakrátko začali mučiť ďalšie a ďalšie otázky. Kto to je? Odkiaľ je? Prečo sa jej oči tak lesknú, keď sa usmieva? Spomína si na niečo? Prežila si niečo hrozné? Alebo je, naopak, šťastná? A možno všetko naraz... Tu sa fantázia rozbehne na plné obrátky. A hľa – máte postavu. Možno hlavnú, možno vedľajšiu, no máte ju. Ak vás po čase začne nudiť o nej rozmýšľať a máte pocit, že nie je ničím výnimočná, zrejme jej charakter nebol dostatočne silný, aby vás oslnil - v tom prípade by zrejme neoslnil ani nikoho iného. Ak ju však budete mať čoraz radšej, budete na ňu myslieť a budú k vám prichádzať ďalšie a ďalšie útržky jej života a zapadať do seba ako kúsky skladačky... gratulujem, máte postavu, ktorá má aj budúcnosť.

Ako som už spomínala, toto celé nemusí trvať deň. Ani týždeň. Dokonca ani rok. 

Keď som začínala písať Krvavú kráľovnú, prvé, čo vzniklo, bola samotná Kráľovná (ako presne vznikla, to sa dozviete po dokončení prvej knihy v zaujímavostiach, o ktoré sa s vami plánujem podeliť, hihi). Nadchla ma, okamžite som si ju akýmsi zvláštnym spôsobom zamilovala a dej celej prvej knihy som vymyslela za dva dni. S jej minulosťou, prítomnosťou, budúcnosťou, aj s dvoma ďalšími dejovými líniami. A išla som písať. Napísala som prológ a dve kapitoly, no keďže som presne nevedela, ako pokračovať, prestala som na ňu vedome myslieť. No nápad stále prichádzali. Nenútene, znenazdajky a oveľa skutočnejšie, než keby som sa nútila domyslieť všetko počas tých dvoch dní. Pol roka som k tomu príbehu nenapísala ani čiarku, len som premýšľala. A potom som si sadla a napísala päťdesiat kapitol za rok. Čo som vám tým chcela povedať, je, že charakter postavy nemusíte vymýšľať nasilu. A nemusíte hneď písať výsledné verzie kapitol. Ja som so všetkými postavami (okrem tých, ktoré som vymyslela počas písania, hehe) pol roka žila, uvažovala od nich, predstavovala si ich v rôznych situáciách, rozmýšľala som, ako by riešili ten alebo henten problém, prečo robia to, čo robia... a potom pre mňa bolo jednoduché o nich písať. Takže sa nebojte dať veciam čas :). (To, že teraz mám písací blok, je druhá vec, k tomu sa dostanem v nasledujúcich článkoch. :D)

3. VÝNIMOČNOSŤ POSTAVY

Áno, postava by mala byť výnimočná. Napriek tomu, že sa vo všetkých článkoch o klišé, najčastejšie vo fantasy dielach, spomína, ako náročnejším čitateľom prekáža, že je postava lepšia ako ostatní. Ale pozor - výnimočná neznamená vždy lepšia. Mnohí autori na Wattpade zo svojich hlavných hrdinov a hrdiniek robia indivíduá, ktoré sú také dokonalé, že by ani nebolo možné stretnúť ich v bežnom živote, prípadne je ich správanie idealizované či nepremyslené, nerealistické. Píšu o ľuďoch, ktorých by možno sami radi spoznali alebo práve naopak, oblúkom sa im vyhli. Aj to sa dá, no netreba zabúdať na to, že všetci majú svoje svetlé aj tienisté stránky, všetci občas urobia zlé rozhodnutia, každý má svoje zlozvyky, charakteristické črty, obľúbené hlášky, typické vyjadrovanie... na toto všetko treba myslieť, ak chcete, aby z vašej postavy nevznikla "bad/good girl/boy" z lacných romancí, Výnimočná čarodejnica/čarodejník s veľkým V, Mary Sue alebo niekto podobný :D.

Najdôležitejšie je vytvoriť postavu tak, aby vo všetkých, ktorí sa s ňou oboznámia, vyvolala pocity. Či už ju budú milovať, nenávidieť alebo sa smiať na jej vtipoch - to je jedno. Hlavne musí byť uveriteľná. Málokto si obľúbi dokonalé blondínky, ktoré vždy zachránia svet (že, Samarka?) alebo sa tvária, že sú vrcholom tvorstva (že, Maevinka? Prepána, kto vás vymýšľal?! :D). Alebo čitateľ ani nemá možnosť nahliadnuť do ich charakteru, čo je ešte horšie. Jasné, nie všetci tak radi opisujú pocity, beriem. A nie všade je to potrebné, záleží na žánri a zámere knihy. Ale bez ohľadu na... na všetko (:D) by každá postava mala mať svoju výpovednú hodnotu, niečo, čo jej vytvorením chcel autor povedať svetu a pre čo si ju svet aj zapamätá. Nech by to bolo aj "som typ zbytočného človeka, blúďte po svete so mnou a hlavne odo mňa nečakajte hrdinské činy".

Ak chcete, aby postava mala nejaké špeciálne schopnosti, budiš! No v tom prípade si treba dať pozor, aby ste všetko opísali realisticky a nespadli do klišé, čo sa môže stať veľmi ľahko :D.

Výnimočnosť postavy môže byť aj v tom, že vôbec nemusí byť výnimočná. Ak je vaším zámerom písať o niekom, kto je ako vy alebo všetci ostatní tínedžeri (za predpokladu, že ste stále tínedžeri :D), aj to je možnosť. Ak chcete priblížiť navonok dokonalú osobu, ktorá však vo vnútri vôbec nie je taká vyrovnaná, ako sa tvári (väčšinou môj typ postáv :D), aj to sa dá. Ak chcete poukázať na dôležité ľudské hodnoty a prebudiť ich v ostatných, napíšte o niekom, kto by ich predstavoval! (Ale s touto témou opatrne, nech nemoralizujete viac, ako je nutné, to takmer nikoho nebaví. :D) To isté platí o "zabávačoch" (typu Njall Graevlig, kto čítal KK XD), tragických postavách (no spoilers) a tak ďalej... naše postavy môžu byť naozaj akékoľvek. No treba ich precítiť. Tak, aby sme si ich zamilovali my aj všetci ostatní, tak, aby na nich bolo niečo, čo ich odlíši od miliónov ďalších, tak, aby boli uveriteľné. 

Netreba zabúdať, že písaním vytvárame svety. (Len malé upozornenie: nepreháňajte to a nežite so svojich vymyslených krajinách viac ako v skutočných, verte mi, je potom ťažké vrátiť sa späť! :D) 

***

Tak, to by bolo na dnes všetko. Viem, že "recept" ešte nie je úplný, no už teraz má táto kapitola vyše 1800 slov, preto som sa rozhodla to rozdeliť :). Po recenzii na jeden geniálny príbeh (s názvom Moje topánky, kto by bol zvedavý :D) budeme pokračovať :).

A zatiaľ mám pre vás svoje tradičné otázky:

1. Myslíte si, že existuje presná štruktúra alebo postup, ako vytvoriť dobrú postavu?

2. Ktoré svoje postavy máte najradšej? Ako vám napadlo o nich písať? (Prosím si dlhý a pútavý príbeh, hehehe :D).

3. Máte obľúbené postavy aj medzi knihami od iných autorov, či už z kníh na Wattpade, alebo tých vytlačených? Inšpirovali vás pri vytváraní vlastných charakterov?

4. Čo si myslíte o výnimočnosti postáv? 

5. Ako dlho vám väčšinou trvá, kým vymyslíte kompletný charakter svojej postavy? Dá sa vám to vôbec (tým som vás nechcela uraziť, mne sa väčšinou postav tiež formujú postupne, často aj počas uverejňovania).

6. Myslíte, že mám pokračovať v dokončení tohto "receptu"? XDD

Vaša Cissi :)