Autor: KelseycutexD

Názov: Teen love 

Kategória: Teen Fiction

Počet kapitol: 92 plus epilóg

Stav: dokončené

Obálka: Pekná a jednoduchá. Mne osobne pripadá jednoduchá až príliš a je trochu tmavá, najmä na mobile ju až tak nevidno... no ak sa ti páči, nevidím pádny dôvod ju meniť. Len by som zväčšila meno autorky :).

Popis: Prečo musí byť vždy všetko tak komplikované a láska tak slepá?!❤️❤️❤️  [Nečítaj to]

***

Ehm, nie :D. To ,,nečítaj to" mám chuť napísať pod takmer každý komentár, ktorý mi čitatelia pošlú, ale takto by si sa ako autor nemala prezentovať ;). Srdiečka, prípadne emotikony, by nemali byť súčasťou textu. A vetu tvoriacu anotáciu by som takisto zmenila - myšlienka, že v živote sa môže všeličo skomplikovať a láska môže byť slepá, je zaujímavá a nechala by som ju, no rozviedla by som to. V popise ide o predstavenie tvojho diela ostatným - o čom príbeh bude, čo od neho môžu očakávať. Samozrejme, netreba tam vypísať celú dejovú líniu, ale vymyslieť úvod, v ktorom približne načrtneš zápletku - výstižný a pútavý, aby ľudí prinútil kliknúť práve na tvoju knihu a začať ju čítať. Určite si už videla zadné strany tlačených kníh a popisy tam boli trochu obsiahlejšie, netvorila ich jedna zvolacia veta :).

Gramatika: Prvými kapitolami som bola príjemne prekvapená, hoci všade sa našli určité chyby. Dobrá správa je, že si stále opakovala tie isté, čo znamená, že ich dokážeš rýchlo opraviť a môj zoznam nebude taký dlhý :D. Ku koncu si častejšie zabúdala dĺžne, mäkčene a čiarky, akoby si sa už nevedela dočkať záveru. Čo chápem, tiež by som bola nedočkavá, ale na pravopis aj tak netreba zabúdať :).

1. Čiarky 

Všetky emócie a pocity, ktoré sa v nej búria. - Pred podraďovacími spojkami, t.j. keď, aby, že, pretože, ktorý, aký, kde atď., sa vždy píšu čiarky.

Mierne som nadvihol obočie, no môj hlas bol stále pokojný. - Z priraďovacích spojok čiarku nepíšeme len pri zlučovacích a vylučovacích (aj to, len ak sa nachádzajú vo vete len raz, teda pred no, ale, až, čo, tak, až kým, akoby, a tak,... čiarky takisto patria :)). A to platí, aj keď sa spojky nachádzajú na začiatku vety:

Keď som už bola pri dverách s číslom 297, zaváhala som. 

Radšej som jej o tom, že som jedla u Ozzyho, nič nevravela. - Časť vety, ktorú som podčiarkla, sa nazýva vložená veta - ide teda o vetu vloženú do hlavnej vety, ktorá približuje/upresňuje údaj z hlavnej vety a je vždy oddelená čiarkami spredu aj zozadu. 

Verím ti, Kelsey. - Čiarkami sa oddeľujú aj oslovenia. Ak oslovenie stojí na začiatku vety, čiarka nasleduje za ním, ak na konci, čiarka je pred ním, a ak sa nachádza uprostred, čiarky ho ohraničujú z oboch strán.

Čo tu, prepána, robíš? - Čiarkami sa oddeľujú aj citoslovcia a častice (Áno, toho myslím.).

Aww, ja tie songy proste milujem! - ,,Aww" je v podstate tiež citoslovce, preto by sa za ním mala nachádzať čiarka. Nemyslím si však, že je dobrý nápad používať podobné výrazy ako náhradu za zvuky. Ak už musíš, tak, prosím, len v priamej reči :).

Nie_ že by mi chýbalo byť populárna... - A na záver veta, kde si mala čiarku navyše. Tu ,,nie" nie je samostatnou časťou vety, čiarkou teda oddelené byť nemá.

2. Priama reč

"Vidím, že ti chutí." Ozve sa za mnou. -> ,,Vidím, že ti chutí," ozve sa za mnou. Prvé úvodzovky sa píšu dolu (ak píšeš priamo na Wattpad, použi hoc aj dve čiarky XD). A ak prehovor postavy nekončí bodkou, ale nasleduje za ňou uvádzacia veta, priama reč je ukončená čiarkou (príp. otáznikom, výkričníkom) a písmeno prvého slova uvádzacej vety je malé.

Snáď ma tu nenájde. Pomyslela som si a zatajila dych. - To isté platí pri myšlienkach postavy. Som rada, že si ich zvýraznila kurzívou. Porozmýšľaj, či by si nechcela pridať aj jednoduché úvodzovky (,'), nech je to prehľadnejšie.

3. Dve bodky 

Po mojom bratovi.. - Existuje dvojbodka (:) a tri bodky (...), nič iné sa za interpunkčné znamienko nepovažuje. Namiesto troch bodiek si stále písala dve, čo by som určite opravila.

4. Plurál

Dvaja sedemnásťročný ľudia. - Dokonalý príklad :D. V množnom čísle sa v prídavných menách píše vždy mäkké i (jeden sedemnásťročný človek, dvaja sedemnásťroční ľudia - skloňovanie podľa vzoru pekný).

5. Skloňovanie

(dve) tequili -> tequily. Ide o skloňovanie podľa vzoru žena.

vedľa posteli -> postele (vzor ulica). Tu, myslím, pomôže jediné - poriadne sa to naučiť.

 z bratom -> s bratom. Ide o inštrumentál (s kým/s čím), kde sa píše S. Z sa používa v genitíve (z koho/z čoho).  

Číslovky

Je pól 11. -> pol jedenástej (navyše, ,,pol" sa píše s krátkym o, keďže sa jedná o polovicu, nie o póly Zeme, magnetu a pod.).

Svoje rozhodnutie 10x oľutujem. -> desaťkrát. Uznaj,  nevyzerá to krajšie? :D Príbeh nie je esemeska, preto sa všetky čísla okrem rokov a dátumov píšu číslovkou.

Ostatné

niesú -> nie sú

odomňa -> odo mňa. Rovnakú chybu si robila v slove cezomňa.

moc -> príliš, veľmi

vporiadku -> v poriadku

tuna -> tu

neidem -> nejdem

zkričala -> skríkla, zakričala. Rovnaká chyba: ztuhol -> stuhol, ztrhol -> strhol.

odcenil -> ocenil

zmetene -> zmätene

na vonkajšiu strany parapety -> parapetu. Je to ten parapet :D.

so štyroma -> so štyrmi

vadiť -> prekážať

s Jay-om -> myslím, že by pokojne stačilo s Jayom :D

sem tam -> sem-tam

bolo to horšie, akoby som mal v sebe zapichnutú dýku. -> ako keby

tento mladý muž Vám zachránil život -> vám. Veľké V sa píše len v listoch, príp. správach. 

nechápal tomu -> Hovorí sa nechápem to a nerozumiem tomu, nikdy nie naopak ;).

ako sa iné páry dajú do kopy -> dokopy (do kopy = do kopy niečoho, dokopy = dohromady, spolu)

ztamadiaľ -> odtiaľ

vitiahol -> vytiahol

rána (úder) -> rana

Nespúšťam oči z dievčaťa bížiacemu sa -> blížiaceho

***

Občas ti ušiel dĺžeň (trubka, uchyl, su) alebo vokáň a asi dvakrát si si pomýlila dve/dva. Moja rada znie: všetko si po sebe dôkladne prečítaj. Ak si niečím nie si istá, skús pohľadať odpoveď na internete alebo popros o pomoc korektora.

Ďalej by som sa zamerala na tvoju slovnú zásobu, vyjadrovanie, formuláciu viet a všetko, čo súvisí viac so samotným textom ako s dejom :D.

Často si používala výrazy, ktoré mne osobne pripadali príliš hovorové - napríklad ,,prišlo mi" namiesto ,,pripadalo mi".  V priamej reči sú úplne na mieste, pokiaľ teda nie sú vyslovene nespisovné a bijú do očí. No hoci píšeš (väčšinou) v prvej osobe, skús sa trochu pohrať so štylizáciou viet, aby sa to, čo napíšeš, čítalo čo najľahšie, aby text plynul a bol pre čitateľa zaujímavý. 

Niektoré vyjadrenia by som poopravila (,,stále sa s ňou nebavíme" -> ,,stále sa spolu nebavíme" - postava hovorila o svojom vzťahu s druhou osobou) a niektoré vety tak trošku nedávali zmysel :D. Niekedy išlo len o výmenu slovíčka, inokedy zjavne lne o omyl, no pre istotu ti niektoré vypíšem:

S našpúlenými umelými kozami. - Snažila som sa predstaviť si to, ale nedopadlo to dobre :D :D. Našpúlené môžu byť pery, pri opise poprsia by som použila iné slovo :D.

Som až moc precítená. - Myslím, že si mala na mysli precitlivelá ;). Precitlivelá znamená, že sa danej osoby rýchlo niečo dotkne a určité dojmy ju zasiahnu hlbšie ako ostatných ľudí, precítené je niečo ,,hlboko citovo prežívané", ako poradil ujo Google - napríklad báseň alebo skladba.

Skutočne to nemal ťažké. - Na tomto vyjadrení nie je nič nesprávne, no ty si mala zrejme na mysli ,,mal to ťažké" alebo ,,nemal to ľahké", ako mi vyplynulo z kontextu. 

Ďalej som si všimla, že si meno Jay písala stále inak - raz ako Jay, inokedy ako Yay, dokonca aj Jaj. Rozhodne by som si ujasnila, ako sa tvoja postava vlastne volá, a pri prepise to opravila :D. 

Posledná vec, ktorú by som si vytkla, je striedanie pohľadov postáv. Dalo sa predpokladať, že keď píšeš v prvej osobe, nevydržíš pri kapitole z pohľadu jednej postavy celých deväťdesiat kapitol :D. No ak už si sa rozhodla pohľady nepravidelne striedať, aspoň to označ. Nie vždy si totiž napísala, z koho pohľadu je kapitola písaná. Príklad: Kapitola začínala z pohľadu Kelsey, v strede sa zmenila na Jordanovu, ďalšia kapitola je tiež z jeho pohľadu, no už si neoznačila, kde sa začína opäť pohľad Kelsey. Nakoľko mi striedanie pohľadu postáv uprostred kapitoly pripadá trochu neprehľadné, radila by som ti urobiť kapitolu z pohľadu Kelsey trošku dlhšou, aby si mala dve kapitoly písané z pohľadu dvoch ľudí, nie tri, pričom jedna je z pohľadu oboch. Jednotlivé časti aj tak nie sú až také dlhé a myslím, že čitatelia by sa dlhším kapitolám len potešili :).

Ku koncu si pridala aj ,,pohľad tretej osoby", čo je niečo, s čím som sa na Wattpade ešte nestretla :D. Myslím však, že by si sa mala na začiatku rozhodnúť, aké rozprávanie zvolíš, a potom sa ho držať, nie striedať ja a on - rozprávanie podľa toho, čo ti v danej chvíli viac vyhovuje :D. (Hoci, úprimne, mne by sa to občas zišlo tiež. Bola by to veľká autorská zvrhlosť? :D.) Napadlo mi, že ak si sa on - rozprávaniu aj tak nevyhla, nebolo by lepšie písať to celé z pohľadu rozprávača? Pocity postáv sa dajú dobre vykresliť aj bez toho, aby o nich hovorili v prevej osobe :). No nechcem ti nútiť môj štýl písania, rozhodni sa, ako chceš :). No zvoľ jeden spôsob :D.

Úprava textu: Odseky si dodržiavala a poznámky k obrázkom si písala mimo textu, čo veľmi chválim :D. No aj tak sa našlo veľa vecí, ktoré sú podľa mňa ,,zlozvykom" podobných tínedžerských fikcií a ja ich autorov dookola napomínam za to isté :D.

1. Medzera má byť medzi interpunkčným znamienkom a nasledujúcim slovom, nie naopak. Príklad: Áno ,nášho internátu. -> Áno, nášho internátu.

2. Slová, ktoré chceš zdôrazniť, netreba podčiarknuť. Ak čitateľ číta správne, z intonácie sa dá spoznať, ktoré slovo je vo vete najdôležitejšie :D. 

3. Stačí použiť jeden výkričník/otáznik, netreba tri :).

4. Zátvorky v texte strpím, ak plnia nejakú dôležitú úlohu alebo sú charakteristickou črtou pre príbeh, no väčšina ich obsahu sa dá pokojne oddeliť čiarkami alebo dať do samostatnej vety, čo pôsobí menej rušivo a amatérsky.

Hneď ako zbadala svoju novú spolubývajúcu (mňa), obzrela si ju. - ,,Mňa" mohlo byť pokojne oddelené čiarkami, no myslím, že ak sú čitatelia čo i len trošku múdri, dôjde im, o koho sa jedná, aj bez toho, aby si to pripomínala :D. Navyše by som, keďže píšeš v prvej osobe, napísala ,,obzrela si ma", čo by ak najnechápavejším čitateľom pomohlo odhaliť identitu záhadnej spolubývajúcej :D. Rovnaký prípad: Stratila som kamarátku (Sashu). - Ak sa pár kapitol predtým pohádali a Kelsey na škole inú kamarátku nemala, každému dôjde, že myslela ju, nemusíš to písať do zátvorky :D.

5. Keď sme začínali brať symbolizmus, profesorka zo žartu povedala, že my všetci sme vlastne ,,moderní symbolisti", keďže v texte používame zaužívané symboly, ktoré zastupujú určité naše pocity a vlastnosti. No nemyslela to vážne a emoji by sa v kapitolách vyskytovať nemali :D. Príbeh nie je esemeska :D. Navyše, pri písaní na vyjadrovanie pocitov slúžia slová. 

6. Nie sú potrebné ani upozornenia typu ,,o týždeň neskôr". Skús túto informáciu zakomponovať do textu, napríklad ,,o týždeň neskôr som v škole znovu uvidela Ozzyho".

7. Vyzeral ako živá mŕtvola. Doslova. (niečo ako ja deň po tom keď som hore do tretej rána xD) - Takéto poznámky do textu takisto nepatria. Ak sa chceš s čitateľmi podeliť o svoje zážitky, napíš ich, prosím, až pod kapitolu :D.

8. Bože~. - V literatúre, prosím, bez tej vlnovky :D.

Dej: Priznám sa, že po minulej sedemdesiat kapitolovej romanci som potrebovala zmenu žánru, a keď neprišla, nevedela som, či budem schopná pustiť sa do čítania tak skoro. No bola so príjemne prekvapená. Netajím svoj postoj k romantickým príbehom, ktorý je skôr záporný ako kladný, a to z niekoľkých dôvodov. Väčšinou sa autori zamerajú LEN na vzťahy a zabúdajú na všetko ostatné - na priateľov, na školu, ktorú postavy navštevujú, a zápletky po čase prestanú dávať zmysel a sú vytvorené len za účelom udržať čitateľov pri príbehu.

U teba to bolo trochu inak. Postavy mali svoj charakter, ktorý sa nemenil, len vyvíjal, čo chválim. Svet sa netočil len okolo hlavného páru, ale aj okolo hrdinkinej kamarátky, spolužiačok, školy, rodiny a každodenných problémov, ktorých opis bol realistický a mne celkom sympatický. Kelsey je milé a spontánne dievča, ktoré má svoje dobré i zlé vlastnosti a správa sa ako typická tínedžerka, čím si v mojom srdci nezískala nijaké špeciálne miesto, no ani ničím nekazila dojem. Čo sa týka ostatných postáv, oceňujem ich osobité charaktery a to, že neboli prvoplánové, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vidno, že sa vyvíjali postupne a že ich máš rada, že si s nimi pracovala a snažila sa premyslieť ich do detailov, čo je veľké plus. No k podrobnostiam sa dostanem neskôr :).

Začnem samotným dejom. Prvé dva odseky mi pripadali trochu teatrálne. Chápem, že sa tak Kelsey cítila, veď aj ja som to prežívala podobne, no potom by som sa túto atmosféru napätého očakávania pokúsila dostať do jej myšlienok, nepísala by som to cez rozprávača. Hlavne ak potom kapitola pokračovala z jej pohľadu. Inak sa mi prvá časť páčila. Začínala síce ránom v prvý deň školy, no predsa len sa nedá označiť za ,,klišé", na aké sa dá na Wattpade veľmi ľahko naraziť - na budík, rannú hygienu, maľovanie, výber oblečenia a tak podobne. Opisovala si len to, čo súviselo s danou témou, a pomocou dialógu si nám popísala situáciu a predstavila postavy, Kelsey a jej tetu Jennu.

Tomu, čomu sa na Wattpade hovorí klišé, si sa však nevyhla. V poslednej dobe sa snažím toto slovo používať čo najmenej, pretože verím, že klišé nie je typ zápletky, ale jej spracovanie (áno, milí ľudia, konečne som sa nechala presvedčiť :D). Napriek tomu však existujú motívy, ktoré sú v príbehoch veľmi často používané, a ak nie sú naozaj dobre opísané a psychologicky vysvetlené, náročnejších čitateľov odradia od čítania. Tým myslím nielen príchod na novú školu - hoci chápem, že takáto skúsenosť prináša veľa nových zážitkov, a teda aj námetov na písanie - ale aj sexy dvojičky, na ktoré letia všetky baby, no ktoré majú oči len pre novú žiačku. Uznávam, tvoji bratia mali svoj charakter a nezamerala si sa na Kelseinu dilemu, s ktorým z nich má chodiť. Upútal ju jeden, ku ktorému čoskoro začala niečo cítiť, a druhý ju, aspoň tak som to vnímala, priťahoval pre svoju minulosť a povesť na škole. Keďže Kelsey sa ukázala byť slušná a zodpovedná, nenechala sa zlákať jeho rečami a odmietla sa s ním rozprávať, keď zistila čo je zač - vzápätí jej ho prišlo ľúto, keď videla, že jeho záujem o ňu bol úprimný, čo mi tiež pripadá ako veľmi normálna reakcia. 

To ma privádza k prvej postave, ktorú chcem detailnejšie rozobrať - k Jordanovi, ,,mafiánskemu synčekovi". Myslím, že je celkom reálne, aby si otec s pochybnými záujmami a záľubami v drogách a ženách vybral spomedzi synov svojho obľúbenca, ktorého by sa snažil vychovať na svoj obraz. Aj to, že ako malý to Jordan prijal a pokračoval  tom, čo mu bolo ako jediné ukázané. Napriek tomu mal city a hoci svojím správaním dokazoval opak, záležalo mu aj na svojom bratovi. Načrtla si tu veľmi zaujímavú postavu, ktorú, ak by bola dobre spracovaná, by som si určite obľúbila, pretože postavy s temnou minulosťou, ktoré nie sú až také drsné, ako sa tvária, milujem. Bohužiaľ si, ako som povedala, Jordanov charakter len načrtla. Nehovorím, že si ho vykreslila zle, no nešla si do takej hĺbky, ako by si zaslúžil. Ja osobne by som sa viac zamerala na jeho detstvo, hoci len v útržkoch, na jeho vnímanie sveta a na potláčané city k bratovi a ku Kelsey. Takisto mi jeho prechod od vodcu chlapčenského gangu k milému a chápavému kamarátovi pripadal príliš jednoduchý - chválim, že sa to nestalo zo dňa na deň, no pripadalo mi to, akoby sa vedome rozhodol so všetkým prestať a preťať všetky prepojenia s ,,minulým životom" mu nerobilo absolútny problém. 

Veľmi sa mi páčilo, že sa Kelsey spočiatku páčil len jeden chlapec, druhý brat Ozzy. Pobavilo ma, ako bola očarená vzhľadom Kiana, a potom zistila, že je gay. Už som sa bála, že pribudne štvrtý člen milostného trojuholníka, no uhrala si to veľmi milo a vtipne. Navyše je Kian úžasná postava plná pochopenia, ktorá bola Kelsey veľkou oporou. Hoci tie jeho citové výlevy mi ku koncu pripadali umelé a trochu otravné - už som pochopila, že sa mu pre jeho orientáciu spolužiaci vysmievali, no aby za všetko plakal a sťahoval sa do seba, to mi pripadalo trochu prehnané. No možno by nebolo, keby si - opäť  nechala čitateľov ponoriť sa hlbšie do jeho myšlienok.

Čo mi však pripadalo naozaj cez čiaru, bolo opisovanie Kiana z pohľadu Ozzyho. Úprimne - nemám rada, keď je celý príbeh o tom, ako si postavy navzájom menia partnerov, väčšinou aj bezdôvodne. U teba bol prechod plynulý a je skvelé, že si opísala zmätené myšlienky oboch chlapcov. Neviem, nakoľko je reálne, aby niekto po viacerých vzťahoch zistil, že je inak orientovaný, no keďže Ozzy bol predsa len Jordanov brat a mám pocit, že väčšinu svojich rozhodnutí robil pre efekt, a až pri Kelsey a Kianovi sa naučil vnímať svoje pocity, myslím, že by sa to mohlo stať. A išla si na to postupne a Kian i Ozzy si prešli mnohým, kým nakoniec skončili spolu, čo dodáva zápletke na dôveryhodnosti. Ale späť k tým opisom - ,,ten jeho krásny hlások, aký bol zlatý, rozkošné ružové líčka, biele zúbky, ústočká..." To, že je niekto gay, neznamená, že sa musí vyjadrovať ako Barbie :D. Hovorí sa, že ľudia s inou orientáciou sú citlivejší a vnímavejší, to je pravda, no netreba to preháňať, veď sú to normálni ľudia. Nemyslím, že by sa ktorýkoľvek tínedžer takto pozeral na svojho priateľa. Že je zlatý, fajn, no keď pri opise Kiana neustále používala zdrobneniny, akoby bol päťročné dievčatko, nevyznelo to dobre. 

Záver mi pripadal trochu zbytočne dramatický. Ozzyho smrť by som ešte chápala. Hoci som to spočiatku vnímala len ako hra s citmi čitateľa, ktorá príbeh nikam neposúva, podarilo sa ti vniesť do svojej knihy myšlienku, že priatelia dokážu držať spolu, nech sa stane čokoľvek, a pomôcť kamarátovi, keď sa zosype, aj keď sa niečím odlišuje od väčšiny ostatných. No to s Kianom na psychiatrii... pochybujem, že by ho hocijaký lekár naschvál týral niečím, čo si jeho stav nevyžadoval, a nie som si istá, či v jeho prípade boli potrebné také drastické riešenia. A čo sa týka Ozzyho, ohľadom jeho smrti by som sa vyjadrila jasnejšie. Kelsey zakričala jeho meno, o potom nasledovalo niekoľko kapitol, z ktorých niektoré boli flashbacky, a v zvyšných si ani slovom nespomenula smrť, len si písala, akoby Ozzy nikdy neexistoval. Trochu ma to zmiatlo. 

No som rada, že Kelsey ostala s Jordanom a aj po ich ,,kríze" si k sebe opäť našli cestu. Som rada, že hoci došlo k zopár ,,výmenám partnerov", nebolo ich toľko, aby to začalo byť umelé, a všetky boli odôvodnené. Nerozumiem však, prečo Jordan Kelsey neodpísal, kým bol preč. Vyhováral sa na to, že mal veľa práce a žil v inom časovom pásme, no za pol roka si človek hádam nájde čas napísať svojej frajerke, nie? Chápem, že si chcela drámu tesne pred koncom, ale nedávalo to zmysel. Prinajhoršom by si tie správy Kelsey našla ráno. Ďalej si myslím, že posledná kapitola nebola potrebná - atmosféru, ktorú si chcela docieliť, si dostala do príbehu už  predchádzajúcej a takto sa dej len natiahol o niečo, čo je možno príjemné na vymýšľanie pre niekoho, komu sa ťažko lúči so svojou knihou (ver mi, poznám to), no pre príbeh samotný to nemalo veľký význam. 

Rada by som ešte vypichla zopár vecí, na ktoré mi nedalo sa neopýtať - prečo spolu postavy vôbec nekomunikovali? Myslím, zo začiatku hlavné konflikty vznikali, pretože Sasha sa nepriznala, že medzi ňou a Ozzym nič nie je, hoci videla, ako sa pre to Kelsey trápi, a pretože Ozzy si neoveril, či mu Kels naozaj ukradla veci, hoci predtým sa správala slušne a nedala mu dôvod ju podozrievať. Ak by sa spolu otvorene porozprávali, všetko mohlo byť inak. A myslím že v skutočnosti by sa o to prinajmenšom pokúsili. Ďalej mi udrela do oka návšteva Kelsey, keď Ozzyho vzali do nemocnice - je pripojený hadičkami na prístroje a ona si naňho sadne obkročmo a začnú sa bozkávať? Takáto romantika tu nefunguje :D. Jednak by ho to asi bolelo, jednak tam mal tie hadičky, jednak musel byť pod dozorom. Navyše sa všetci sťažovali na ,,otravných lekárov", ktorí im nedopriali dostatok spoločného času  bodaj by nie, ak mali naozaj také vážne zranenia a vystrájali niečo takéto :D.

A už len pripomienka, že pre príbeh nie je vždy podstatné, čo majú postavy na sebe. Ak už chceš popisovať ich oblečenie, spomeň to popri ich činnosti (napr. ,,Kelsey kráčala po ulici, žlté tričko jej ladilo s listami na stromoch." - to som si práve vymyslela :D). Netreba všetko vymenovávať, príbeh to nikam neposúva :).

Celkové hodnotenie: Veľa vecí chápeš a dokážeš ich opísať tak aby dávali zmysel a boli zaujímavé, čo je veľmi dobre. Vieš vymyslieť zaujímavé postavy, ktoré majú vlastný charakter a potenciál sa rozvíjať. Pri ďalších príbehoch by som sa na tvojom mieste ešte viac zamerala na ich vnútro a hlbší popis ich pocitov. Tiež by som si dala pozor na to, aby si neskĺzavala do obohraných scén a snažila sa vymýšľať niečo originálne, niečo, čo bude iba tvoje, hoci vidím, že tieto postavy tvojimi rozhodne boli. Vyhýbaj sa dramatickým scénam, ktoré sú v príbehu len pre efekt, a pokračuj v tom, čo ti ide - vnášaní uvoľnenej atmosféry do na pohľad obyčajných vecí a činností (napríklad zo školského prostredia). Všetko chce, samozrejme, čas a tréning, no, prosím, nezabúdaj na to, že príbeh, ktorý napíšeš, by mal byť jedinečný a nemal by splývať s ostatnými. Ja osobne by som v čítaní nepokračovala, no to neznamená, že píšeš zle. Máš potenciál posunúť sa ďalej a ak nepoľavíš, budeš písať naozaj dobre a kvalitne, máš na to :).

A popracovala by som na gramatike, aj tá je pre príbeh dôležitá, hoci nie až tak ako dej :).

Dúfam, že som ťa nedemotivovala, nebolo to mojím cieľom. Snáď si s recenziou spokojná a neumrela si počas čítania od nudy - ospravedlňujem sa za dĺžku, no dlhý príbeh vyžaduje dlhé hodnotenie :D. (Alebo aj nie, ale ja sa rada vykecávam. No aj tak má táto kapitola menej slov ako ostatné, považujem to za úspech!) Dúfam, že s recenziou boli spokojní aj ostatní, hádam sa čoskoro uvidíme pri ďalšom článku :).

Vaša Cissi