Ahojky! :) Keďže sú maturity konečne za mnou, povedala som si, že by bolo pekné osláviť ich aj novou kapitolou. Pevne verím, že ostatní maturanti ste to tiež zvládli úspešne a týmto vám chcem pogratulovať. Odteraz sa budem na Watte určite objavovať viac, keďže budem mať kopu času, tak sa pripravte, že vám budem liezť na nervy :D 

Prajem príjemné čítanie :) 

Ruby 

 V to neskoré popoludnie, keď som ošetrovala Tylera, som sa dovliekla do strediska linky prvej pomoci a sotva vnímala Arthura, ktorý mi kýval na pozdrav. Finn už sedel na svojom mieste, ako vždy fajčil cigaretu, ale dnes som bola príliš unavená, aby som mu za to vynadala, takže som si iba hlasno povzdychla, zavesila si kabát na háčik pri dverách a usadila sa na stoličku vedľa neho.

„No ahoj, Shortcake," zaštebotal so širokým úškrnom a bez premýšľania cigaretu zahasil. „Čo že si dnes taká skleslá, Slniečko?"

Pomasírovala som si spánky a zavrela oči, snažila som si vymyslieť obstojnú a logickú výhovorku, ale akosi žiadna neprichádzala... Áno, deň nebol ktovieako príjemný, po tom, čo sa Rita prebrala, dostala akýsi panický záchvat a stále len kričala a vzpierala sa, mne aj iným sestrám, dokým sme jej nepodali lieky na upokojenie. A tá záležitosť s Tylerom...Priveľmi som nad tým rozmýšľala, bolo mi to jasné, ale nedokázala som si pomôcť. Môj tento človek nie je v pohode radar mi ohlušujúco pípal v mozgu a ubíjalo ma, že sa tak prekliato veľmi bojím opýtať, čo mu je.

„Ruby," oslovil ma Finn a možno to bolo tým hlasom, v ktorom nebolo ani stopy po tej hravosti a ľahkosti, na ktorú som bola zvyknutá alebo preto, že mi vlastne povedal krstným menom, no vyhŕkla som: „Rozišla som sa s priateľom."

Finn šokovane zalapal po dychu a ja som otvorila oči, aby som naňho pozrela, jeho takmer čierne oči boli veľké ako podšálky, jednu dlaň mal pritisnutú na ústa. Potom ma schmatol za ruku a pritisol k sebe tak tesne a nečakane, až som prekvapene zapišťala.

„To mi je tak ľúto, Broskynka, musel to byť blázon, keď ťa nechal ísť." Odtisol ma od seba na dĺžku paží. „Mám mu nakopať zadok? Stačí len slovo a je mŕtvy."

Napriek všetkému som sa usmiala, Finn možno bol blázon na pohľadanie, ale bol to správny chlap. „Nie, je to v poriadku, rozišli sme sa v dobrom."

Počas celej pracovnej doby som sa snažila držať myšlienky ďaleko od toho incidentu v domove dôchodcov, jeho život nie je moja starosť a ak do neho neprestanem strkať nos, nakoniec by som si mohla aj ublížiť. Neušlo mi, ako ma Finn po očku sleduje, hľadá akékoľvek dôkazy, že nie som v pohode a každú chvíľu sa zrútim v návale sĺz. To predsa ľudia po rozchode robia, nie?

Bola som už na ceste domov, teda my obaja, keď konečne otvoril ústa. Jeho medvedie ruky mi dopadli na plecia a otočil ma k sebe, aby mi videl do tváre.

„O dva dni mám narodeniny a...Chystám sa oslavovať s kamarátom, nič veľké, ale ak by si sa chcela pripojiť a zabudnúť na toho chumaja, budem len rád," navrhol mi. „Ak sa bojíš prísť sama, zober so sebou aj kamarátku, čím viac nás bude, tým lepšie."

Môj prvý inštinkt bol hneď ho odmietnuť a rýchlo odísť, utiahnuť sa do svojej izby a upokojiť si srdce, ktoré začalo splašene tĺcť. Väčšinou ma ľudia nepozývali na oslavy, najčastejšie preto, že som ich vlastne nikdy nemala rada. Byť obklopená príliš veľa ľuďmi, ktorí na mňa budú zízať a pýtať sa ma na všetko možné? Nie, to by som rozhodne nezvládla... A, na druhej strane, nikdy som nemala tak veľa priateľov, aby ma mal kto pozvať.

„Oh, ja – ehm, všetko najlepšie," zakoktala som. „Uh, potrebujem...Nechaj ma premyslieť si to, dobre?"

Doma na mňa už netrpezlivo čakala Carrie a mne stačil jediný pohľad na jej stisnuté pery, ruky zložené na hrudi a v očiach zlovestný lesk a vedela som, že jej mama prezradila novinky. Odrazu mi ani predstava ísť na Finnovu párty neprišla taká desivá ako čeliť mojej dopálenej sesternici. Schmatla ma za ruku a odvliekla ma do mojej izby a zapleskla za nami dvere.

„Oh, nie, nie, nie," zaprotestovala moja sestra, ktorá sa dnu prešmykla skôr, ako jej Carrie stihla rozmliaždiť chodidlo. „Túto šou si chcem pozrieť."

So zastonaním som padla na matrac a preklínala sa, že nedokážem nazbierať ani toľko odvahy, aby som ich obe poslala do pekla a povedala im, aby sa starali radšej o svoje vlastné vzťahy. Niežeby to pomohlo, tieto dve sú povestné svojimi diabolskými taktikami, ktoré vás prinútia priznať všetky vaše špinavé tajomstvá.

„Takže si sa rozišla s Garrettom..." začala Jade, keďže na mňa Carrie len vytrvalo zazerala zo svojho miesta, kde sa opierala o stôl.

Prikývla som. „Hej, ale už dlho sme neboli práve ideálny pár."

„Mrzí ma to, si –"

„Prosím, povedz mi, že ste si spolu užili aspoň sex na rozlúčku!" zasiahla Carrie a ja som sa okamžite začervenala. „Povedz mi, že si ho nenechala vyviaznuť len tak, Ruby."

Otočila som sa na Jade s prosbou o pomoc, no ona bola príliš zamestnaná hryzením si do pery, aby nevybuchla do smiechu. Carrie bola ten typ človeka, čo sa spýta na čokoľvek, kedykoľvek, bez premýšľania a nezaujímala sa o to, či to je vhodné alebo nie. Bolo vtipné to sledovať, lenže, keďže som to bola väčšinou ja, na koho mierila svoje otázky... Bolo to tak trochu aj hotové peklo.

„Nie, Carrie, budem ťa musieť sklamať," odvetila som a radšej zízala na svoj levanduľový koberec. „Ale dnes ma kamarát pozval na svoju narodeninovú oslavu."

V momente, čo som tie slová vypustila z úst, som mala chuť otrieskať si hlavu o drevené parkety. Bola chyba povedať to, hlavne, keď som si všimla, ako sa mojej sesternici rozsvietili oči a tá nadurdená, prísna maska sa rozpadla. Zase raz som sa obzrela na Jade, no ona len zdvihla ruky do vzduchu, aby mi naznačila, že túto bitku musím vybojovať sama.

„Karotka, toto by som od teba nikdy nečakala, si single len jeden deň a už máš za Garretta náhradu?" mľaskla Carrie jazykom, no napriek jej slovám sa jej na tvári odrážalo čosi ako hrdosť.

V mysli som si predstavila Finnove šmolkovomodré, po bradu dlhé vlasy, jeho voľnomyšlienkársku povahu a strelené správanie a rýchlo Carrie uviedla na pravú mieru. Nikdy by som nemohla byť s človekom ako Finn, bol príliš...bezstarostný a optimistický, môj presný opak.

„A kedy bude tá párty?" spýtala sa Jade a oprela sa vedľa Carrie.

„O dva dni a ja, eh, nepovedala som, že prídem," priznala som.

Carrie zaškriekala. „Preskočilo ti?! Samozrejme, že tam pôjdeš, ani za nič ti nedovolím premárniť takúto príležitosť! Je načase, aby si začala poriadne žiť, Ruby, o to viac, že teraz si už slobodná žena."

„Finn povedal, že môžem prísť s kamarátkou, nechcete ísť so mnou? Aspoň by som potom nemala potrebu spakovať sa v sekunde, čo tam prídem."

Jade na mňa vrhla ospravedlňujúci pohľad. „Prepáč, sestrička, v ten večer mám rande."

„Rande?" strelila po nej očami Carrie. „Máš frajera?"

„Mám." Sestre sa na perách usadil obrovský úškrn. „Vysoký, dobre stavaný, nemiestne krásny Francúz, ktorý je do mňa po uši zbláznený." Nadvihla som obočie, súdiac podľa toho zasneného výrazu, čo mala v očiach, som si nebola tak celkom istá, kto je ten po uši zbláznený do koho.

„Takže si si konečne osedlala najstaršieho Anselina?" zatiahla Carrie. „Dobrá práca, dievča, dobrá práca."

Potom si tie dve tľapli a keď sa znova zamerali na mňa, obidve s tými ich nezbednými úsmevmi, bolo mi jasné, že či už sa mi to páči alebo nie, na Finnovu párty pôjdem.

A bude to jednoznačne pohroma.

A keď som videla, kto sedí po jeho boku v klube, kto je ten jeho blízky priateľ a uvedomila som si, že je to práve človek, ktorému som sa snažila dva dni vyhýbať, vedela som, že môj inštinkt sa nemýlil.

Carrie nebola veľká pomoc, keďže ju odrovnal pohľad na Finna, zabudla som ju dopredu varovať, že je trochu...svojský. Na oslavu som sa netešila, určite nie, keďže ma Carrie narvala do šiat, ktoré mi prišli priveľmi úzke a prinútila ma obuť si jej lodičky, ktoré boli na môj vkus príliš vysoké...

A teraz ešte toto, fakt, že je tu Tyler.

A moja sesternica stále zízala na Finna.

„Carrie," drgla som do nej lakťom. „Čo je s tebou?"

„Myslím...Myslím, že mi práve explodovali vaječníky," zamumlala a ja som hlúpo zažmurkala.

„Čože?!"

„Zabudla si sa zmieniť, karotka, že tento tvoj Finn je sexy zviera."

Odrazu sa vystrela, napravila si štedrý výstrih na svojich krátkych šatách, aby odhaľovala práve tie správne partie a vydala sa ku stolu a prehnane pri tom krútila bokmi. Zízala som za ňou a zvažovala, či sa proste neotočím a neodídem, ako náhle si vyhliadne svoju obeť, nič iné ju nezaujíma. Ale boli to Finnove narodeniny a cítila by som sa príšerne, keby som nezostala aspoň tak dlho, aby som mu zablahoželala.

Podišla som ku stolu, aby som zachytila: „...Carrie Freimont-Gellerová, ale ak to budeš chcieť zmeniť na akokoľvek-znie-tvoje-priezvisko, nebudem sa brániť."

Finn sa grandiózne zdvihol zo stoličky, vzal ju za ruku a pobozkal jej chrbát dlane presne ako to robia v historických drámach.

„Finn Eskin, mon famme fatale," zapriadol. „A budem si to pamätať, krásna slečna." Zmätene žmurkajúc som sa otočila na Tylera, zvedavá, či je toto typická Finnova stratégia, keď stretne dievča, ktoré sa mu páči, no on bol rovnako vyvedený z miery ako ja, ako keby svojho kamaráta videl prvýkrát v živote.

„Čo vám prinesiem piť?"

Carrie si ho premerala zvodne prižmúrenými očami. „Jedného Nabíjača." (P.A. Nabíjač je názov jedného miešaného drinku a zároveň aj jedného sexy románu, ktorý rozhodne odporúčam na chvíľky letnej nudy :D)

Počastujúc svojho kamaráta zubatým úsmevom, Finn sa vzdialil od stola, aby šiel k baru objednať drinky a Carrie sa vyklonila, hľadela naňho so žiadostivým výrazom, ktorý som, nanešťastie, videla už veľakrát. Ako lovkyňa, ktorá zamierava svoju korisť. Z kabelky vytiahla malé zrkadielko, aby si skontrolovala či sa jej nerozmazal červený rúž a potom vstala.

„Nabíjač len čo je pravda," zašepkala a vydala sa za ním.

„Takže..." ozval sa Tyler. „Tuším sme skončili."

„Už sa nevrátia, všakže?" spýtala som sa aj keď som veľmi dobre poznala odpoveď.

Prikývol. „A ak aj áno, nemám chuť byť svedkom ich zvrátenej predohry."

To sme boli dvaja, no aj tak som si robila o Carrie mierne starosti, vždy bola spontánna a nedbanlivá, ale skočiť do postele – alebo kamkoľvek už – s Finnom, keď ho spoznala len pred pár minútami... Ani ona nemohla byť až taká nerozumná. Niežeby som si myslela, že je Finn nebezpečný, ale ktovie ako sa správa k svojim dievčatám...

„Neboj sa, Finn je neškodný a súdiac podľa toho zbožňujúceho výrazu, s akým sa na ňu pozeral, urobí všetko, čo mu povie, dokonca aj skočí z mosta," vstával od stola. „Poď, odprevadím ťa domov."

Tým si vyslúžil moju plnú pozornosť a vyjavene som rozšírila oči. Možno som mu len zle rozumela, pri všetkej tej hlučnej hudbe a rozveselenému smiechu návštevníkov baru by to nebolo žiadne prekvapenie. Tyler cez seba prehodil svoju koženú bundu a všimol si môj odrovnaný pohľad.

„Jedine, že sa so mnou bojíš ísť." Viem, že to najskôr myslel ako posmešnú narážku, ale zacítila som ten horký podtón v jeho hlase, ako keby si naozaj myslel, že sa ho bojím iba kvôli tomu, aké historky o ňom kolujú.

Zavrtela som hlavou a neviem či to prekvapilo viac jeho alebo mňa, keď som vyhlásila: „Nemám z teba strach. Poďme." 

Hm, tááákže... Carrie a Finn, blázni na pohľadanie len čo je pravda :D Čo myslíte, že sa prihodí na ceste Tylera a Ruby domov? :)