Ahoj! Po dlhom čase vám nejdem skaziť víkend (teda, dúfam), ale to by som nebola ja, keby som si neodpustila jedno varovanie o búrkach a tichu, ktoré ich predchádza. Táto konkrétna kapitola... No, nechám na vás, aby ste si utvorili názor, no vznikla dávno predtým, než som vôbec dosiahla polovicu príbehu a odmietala sa vzdať, takže snáď vám nepríde od veci. 

P.S. Pripravte sa na cukrovku. 

Ruby

Vďačne som vychádzala z dverí akadémie, všetky hodiny aj tréning na dnes dokončené. Po mojom boku kráčala Lisa, jedna z mojich spolubývajúcich a aj keď sme spolu bývali už dva roky, iba pred niekoľkými dňami sme sa začali rozprávať viac, bez zbytočného stresu z mojej strany. Za to vďačím Tylerovi.

Ako keby boli moje myšlienky vyslyšané, na okraji chodníka pred akadémiou som si všimla vysokú, tmavú postavu, ktorú by som spoznala kdekoľvek. Ruky mal vrazené vo vačkoch svojich džínsov a nepokojne sa ošíval a hrýzol si do pery, očividne nervózny. Prudko som zastala – jednak preto, že to bol pre mňa šok, Tyler v Chicagu... A tiež preto, že som si nebola tak úplne istá, či ho chcem vidieť a rozprávať sa s ním, nie potom, čo ma odstrčil a zranil zakaždým, keď som za ním prišla, aby sme si to vysvetlili. Nie potom, čo som videla...

Lisa si všimla, že sa niečo deje, keď som zostala civieť, nehýbala sa a prestala ju počúvať. Vzhliadla a nasledovala môj pohľad k Tylerovi... Vyrazilo z nej uznanlivé zapískanie.

„Dobrotivý Bože, kto je to?" zašepkala mi a neprestávala ho očumovať a chudákovi Tylerovi bolo len viac nepríjemne. Chudákovi? Ani náhodou, nech trochu trpí, zaslúži si to za to, ako sa ku mne zachoval...

„On... No, to je dlhý príbeh," odvetila som, jednoducho preto, že to bol dlhý príbeh. A ja už som ani nevedela, čo jeden pre druhého vlastne sme.

„Dobre, nebudem na teba tlačiť, viem, že to nezvládaš najlepšie," prikývla Lisa. „Choď si poňho, dievča! Musím ísť skontrolovať brata a Sue má rande so svojím frajerom, takže byt je celý váš." Žmurkla na mňa a potom sa vyparila, nechala ma, aby som sama čelila svojim zamotaným, chaotickým pocitom.

Zhlboka som sa nadýchla, napravila si tašku na pleci, zdvihla bradu o niečo vyššie v nádeji, že mu to ukáže, že mu to neuľahčím len preto, že za mnou prišiel sám od seba a uzavrela vzdialenosť medzi nami. Hoci som sa snažila pôsobiť, že som nad vecou, mala som problémy s dýchaním, srdce mi vynechávalo údery a na jednu šialenú chvíľu som bola presvedčená, že omdliem. Môj tep akoby hovoril – je tu, je tu, je tu...!

Keď som si pred ním konečne zastala, musela som zakloniť hlavu, aby som mu mohla vidieť do tváre. Sakra, zabudla som, aký vysoký v skutočnosti je, aký pekný... Aké neskutočne modré sú jeho oči, hlboké ako oceán a jeho vlasy, ako sa mu mierne kučeravejú okolo uší, ako mu neporiadne rastú do všetkých smerov...

Prišlo mi to ako veky, čo sme tam len tak stáli, dívali sa na seba a stavila by som sa, že si v tej chvíli tiež pripomínal všetky detaily mojej tváre, odhadoval či sa niečo nezmenilo za ten týždeň, čo sme boli od seba. Medzitým som čakala, nie, rozhodne som neplánovala prehovoriť prvá. Skúšala som to urovnať, prišla som za ním, prosila ho, zahodila všetky zábrany... A on ma od seba odstrčil. Nesnažila som sa byť krutá, no ak sem prišiel hľadať odpustenie, najprv sa mi bude musieť riadne ospravedlniť.

„Ahoj," prehovoril nakoniec Tyler a hlas mu znel chrapľavo.

„Ahoj," odvetila som a kývla mu hlavou.

„Vyzeráš.... Vyzeráš dobre."

„Ďakujem."

Ticho medzi nami začínalo byť nepríjemné a odrazu som zauvažovala, či som to len zle nepochopila – pretože som si tak zúfalo priala, aby to medzi nami bolo znovu v pohode, možno som hneď došla k záveru, že sem prišiel kvôli tomu... Ale čo ak som za mnou prišiel kvôli niečomu úplne inému? Čo ak sa deje niečo s Finnom a Carrie a on len potrebuje moju pomoc? Práve, keď som sa chystala čosi vyhŕknuť, spýtať sa, čo tu robí, povedal:

„Mrzí ma to, Ruby, mrzí ma, ako som sa správal, ako nemiestne som sa k tebe zachoval. Viem, že nemám žiadne právo len tak si sem prísť a dúfať, že mi odpustíš iba preto, že na teba vybafnem pár pekných slov, no došlo mi, že si zaslúžiť ospravedlnenie. A vysvetlenie."

„Plánuješ mi povedať všetko?" skočila som mu do toho. Tyler prikývol. „Tak poď za mnou, nemusíme tu predsa mrznúť, kým budeš rozprávať."

Až keď sme boli bezpečne v mojej izbe, uvedomila som si, že to možno nebol dobrý nápad. Boli sme len ja a on a prázdna, tichá izba a chýbal mi tak neskutočne veľmi... Dá to zabrať poslušne počúvať jeho príbeh a nevrhnúť sa mu okolo krku a nepovedať mu, že ho stále milujem a aké to bolo utrpenie nemať ho na blízku.

Tyler si izbu dôkladne prezeral. V podstate nešlo o internát v pravom zmysle slova, naša akadémia poskytovala ubytovanie v podobe študentských bytov, ktoré boli len pár minút od kampusu a ten, v ktorom som bývala ja s Lisou a Sue bol dostatočne veľký, aby sme každá mali svoju izbu, miniatúrnu kuchyňu a spoločnú kúpeľňu. V porovnaní so spálňou, čo mám doma, to tam bolo stiesnené, ale aspoň som mala svoje súkromie. Bolo to tam útulné a čo bolo v zimných mesiacoch najhlavnejšie, príjemne vyhriate.

Tyler sa jemne usmial, keď si na stole všimol kolekciu DVD so sériou Chvenie, ktorú som za uplynulých pár dní pozerala toľkokrát, že už by som prakticky každý film dokázala spamäti odcitovať. Nie, príbeh mi stále prišiel pritiahnutý za vlasy, no kým som sériu pozerala, mala som pocit, že som akosi bližšie k Tylerovi a jeho rodine, ktorú som si aj za takú krátku dobu zamilovala.

Pomaly si vyzliekol bundu a ja som si natiahla svoje obľúbené huňaté ponožky, zviezla sa na stoličku a masírovala si boľavé chodidlá. Tyler sa zložil na posteľ a ešte raz očami prešiel po malom priestore, kým spustil svoje rozprávanie.

„Bol som debil, obrovský a som si toho vedomý. Nemáš ani potuchy, ako veľmi mi je to všetko ľúto. Za každú krutú poznámku, čo som ti vchrstol do tváre som sa cítil strašne, znechutený sám sebou a mal som chuť sa k tebe rozbehnúť a uviesť veci na pravú mieru.

A potom si ma nachytala s Isadorou a mne došlo, že sa pred tebou už nikdy nebudem môcť ukázať zo strachu, že mi viac nebudeš veriť..." Odmlčal sa a ja som z jeho ticha vytušila, že si stále nie je istý, či ho za chvíľu nevykopnem pekne späť do Minnesoty. „Nič sa medzi nami nestalo, vlastne som sa jej tak akosi vzoprel a povedal jej, že si môže trhnúť nohou, pretože ma už nikdy nedonúti s ňou spať."

Rozšírili sa mi oči. „To si jej vážne povedal?!"

„Okej, možno som nepoužil presne tie slová, ale pointa je rovnaká," opravil sa. „Každopádne... Mal som ti o tej úlohe, čo mi dali, povedať, mal som na to toľko príležitostí a ver mi, kým sme boli na výlete, každý deň som sa budil s tým, že budem k tebe úprimný, len aby som si uvedomil, že na to nemám odvahu. Bál som sa, že odo mňa odídeš, že ma začneš vnímať ako toho hajzla, ktorým som a ja by som stratil toto nádherné, žiarivé svetlo nádeje, ktoré si do môjho mizerného života vniesla."

„Nemal som v pláne hrať ich hru, to som si prisľúbil ešte predtým, než sme vôbec odišiel na výlet. Proste si si nezaslúžila, aby sa s tebou niekto zahrával, išlo len o krutý vtip, ktorým ma chceli mučiť, pretože všetci v gangu vedia, že je nie som z tých, čo zneužívajú dievčatá. No potom sme dostali ponuku na výlet a poprosila si ma, aby som ťa naučil ako nebyť dobré dievča; zviedla si ma v bare kdesi v St. Louis, pobozkala si ma, ako keby to bolo to jediné, na čom záleží, dovolila si mi dotknúť sa ťa, milovať ťa... Mne – kriminálnikovi s prehnitou dušou.

Potom si mi povedala, že si sa do mňa zamilovala.

A ja som si uvedomil, že som do teba rovnako beznádejne zbláznený..."

„Ibaže, pre Isadoru je zamilovanie sa synonymum pre zradu. V gangu môžeme mať milenky a jednorázovky, ale nie vzťahy, žiadne frajerky, pretože by ich zlomila. Robila by tým dievčatám zo života peklo, klamala by a manipulovala a ubližovala len aby nám dokázala, akú moc nad nami má. Tvári sa, že je boh – milujeme ju, keď o to požiada, odídeme až keď nám to dovolí, no nikdy si nesmieme nájsť náhradu."

„Stále si pamätám, čo pred niekoľkými rokmi urobila Neilovi, jednému chalanovi z gangu a jeho priateľke. Pôvodne sa k nám pridal, aby si rýchlo zarobil a mohol kúpiť prsteň, chcel ju totižto požiadať o ruku. Ale ako náhle si raz dnu, tak ľahko sa von nedostaneš. A presne ako každého v gangu, Isa ho tiež musela vtiahnuť do svojich pazúrov..."

„Pred Neilovým dievčaťom sa tvárila nevinne, predstierala, že je jej kamarátka a súcitila s ňou, dokonca jej sľúbila, že jej pomôže dostať Neila von... A keď sa jej podarilo vlákať ju do motela, jej predstavenie sa mohlo začať. Kitt a Cyrus, Isini verní psi, to úbohé dievča držali a nútili ju pozerať sa kým Isa... Kým..." Zmĺkol, ruka zaťaté v päsť, kým si vybavoval udalosti toho dňa. Nemusel svoju myšlienku dokončiť, aj tak som sa triasla od hnusu a ľútosti voči Neilovi a dievčaťu, ktoré miloval. „Všetci sme sa museli pozerali, chudák Neil plakal celý čas, čo ním Isa bola zaneprázdnená. Keď bol koniec, nikto sa neopovážil pohnúť. Niel padol na kolená, plakala a prosil a to dievča... Nie, Isa s ňou ešte neskončila."

„Taký je Isin štýl – najprv zlomí dievča tak, že ju prinúti bezmocne sa dívať na to, že jej milovaný ma sex s niekým iným a potom, pretože musí potrestať aj muža, prinúti jeho, aby sa pozeral. Je to test, samozrejme, pretože Neil svoje dievča miloval, nikdy by nedovolil Kittovi alebo Cyrusovi, aby sa jej dotkli, čo i len prstom. Takže na kolenách, prosil Isadoru, aby ju nechala odísť, že si s ním môže robiť, čo chce, len aby ju nechala na pokoji. Súhlasila, povedala svojim gorilám, aby ju vyhodili na ulicu a verím, že sa jej aj vyhrážali, aby sa nikdy nevracala a nikdy nikomu nepovedala, čo videla. A Neil... Nikdy sa z toho nedostal, stále je plný smútku a uzavretý do seba."

Ťažko sa mi dýchalo, uvedomovala som si, že gang nie je prechádzka ružovou záhradou, že tie čierne kožené bundy nie sú len tak na parádu, aby boli štýloví. Vedela som, že sú nebezpečné a drsné, ale nikdy, ani za milión rokov by som si nepomyslela, že je to až takéto zlé. A že za všetkou tou podlosťou stojí žena... Teraz som už chápala, prečo sa Tyler tak bál pustiť si ľudí do života a hľadať si priateľov – bál sa, že nakoniec budú použití proti nemu.

„Nedovolil som si naplno priznať svoje city k tebe, pretože som vedel, čo to bude pre nás znamenať. Ale... Nemôžem ťa prestať milovať, nedokážem ťa prestať potrebovať a uvedomil som si, že jediný spôsob, ako ťa ochrániť je odohnať ťa, oslobodiť ťa tak ako Neil musel svoje dievča. Nemysli si však, Ruby, že ma to nebolelo... No nevidel som iné východisko, v mojej hlave sa mi to zdalo správne."

„Ibaže ty moje statočné, tvrdohlavé dievča, si mi odmietala veriť, došlo ti, že som gangu klamal a chcela si o mňa bojovať, vrátila si sa aj potom, čo som ti odhalil svoju najhoršiu stránku... V tú noc, čo si ma videla s Isou – viem, že mi to asi nebudeš veriť – ale myslel som si, že si to ty. Prefarbila si vlasy na ryšavo a ja som ťa tak veľmi túžil vidieť, že len čo som zazrel jej vlasy, moja myseľ si hneď pomyslela, že si predsa len prišla. Neospravedlňuje ma to, ale keď mi došlo, akú chybu som urobil, radšej by som oblízal podrážku svojej topánky ako sa jej znova dotkol.

Nechodíme spolu, ani si nie som istý, či by si chcela, aby sme boli spolu, no cítil som sa, ako keby som ťa podviedol. Si taká silná, taká oddaná a statočná, do pekla, som si istý, že keby sa Isadora pokúsila na nás použiť rovnakú taktiku ako na Neila, zničila by si ju skôr, ako by sa ma stačila čo i len dotknúť. Došlo mi, že nemôžem rozhodovať za teba, že ťa nemôžem vykopnúť zo svojho života bez toho, aby som ti nedal šancu rozmyslieť si, či to tak chceš. Nemôžem byť taký sebec. A tak som tu..."

Tam sa jeho rozprávanie skončilo, zavládlo medzi nami ticho a ja som sa stále snažila stráviť, že Isadora Wennerová, ktorá mi vždy prišla ako milé dievča, ktoré len malo takú smolu, že bolo súčasťou nešťastnej rodiny, je v skutočnosti hnusná mrcha. Teraz som pochopila, že ona je ten zloduch, čo potajme ťahá za nitky a Tyler mal pravdu, veľmi rada by som jej jednu vrazila – nie len kvôli nemu, ale za každého muža, ktorému podobne ubližovala. Panebože, veď tu hovoríme o znásilnení!

„Odišiel by si od nich?" vyslovila som skôr než som si to stihla rozmyslieť a Tylerovi vystrelila hlava hore tak prudko, že to bol zázrak, že si nezlomil krk. „Ak by som ťa požiadala, aby si odišiel z gangu, urobil by si to?"

Dlhú chvíľu bol ticho, iba na mňa hľadel, tie tak povedomé oči sa do mňa intenzívne vpíjali... Takže som si ani nevšimla jeho slzy, dokým sa mu neskotúľali po lícach. Tyler si zložil tvár do dlaní, skrýval sa predo mnou a celé telo sa mu otriasalo mocnými vzlykmi, ktoré sa mu trhali z hrude. Nevedela som, čo takú reakciu spôsobilo – tá otázka sama o sebe alebo voľba, ktorú som pred neho postavila?

„Tyler..." oslovila som ho, no on sa rozplakal ešte horkejšie. Nezniesla som to, aj keby povedal, že od nich odísť nemôže, nemohla som tam len tak sedieť a sledovať, ako sa rúca...

Vstala som zo stoličky a kľakla si pred neho, vzala som mu hlavu do dlaní a pritisla ho k sebe, pevne ho objímala a snažila sa mu poskytnúť oporu. Po pár minútach nechal svoje ruky klesnúť a omotal okolo mňa paže, tvár zaborenú v mojom pleci, takže som každý vzlyk pociťovala ako keby bol môj vlastný.

„Ča – čakal som... tak dlho..." dychčal, „tak dlho... aby sa ma to niekto – niekto spýtal. Aby ma zachránil. Pretože ja – ja som na to nikdy nenašiel silu."

Srdce sa mi preňho lámalo. „Oh, Tyler..."

„Áno, stokrát, tisíckrát a miliónkrát áno," odvetil, už o niečo pokojnejší. „Pre teba by som sa vzdal aj svojho vlastného prekliateho mena, pre teba by som sa zdral z kože, pre teba, mon soleil, chcem byť tou najlepšou verziou samého seba, akou dokážem byť."

„Milujem ťa, Tyler," odtiahla som sa len toľko, aby sme si videli do očí. „A pre mňa takým už si – si pre mňa ten najlepší muž, v akého som mohla dúfať."

Schmatol ma za zátylok a bez ďalších slov pritisol svoje pery na moje a vydral sa z neho jeden posledný vzlyk – tento však plný úľavy, šťastia a lásky. Vrazila som mu ruky do vlasov, pripomínala si aké sú jemné, ako sa mi krútia okolo prstov a bozk mu opätovala. Cítila som toľkú radosť, až som mala pocit, že vyletím z kože, hruď som mala nafúknutú na prasknutie. Neexistovalo, že by som mohla byť ešte šťastnejšia.

„Vydaj sa za mňa," zamrmlal Tyler pomedzi bozky. „Épouse-moi, mon soleil."

Odtrhla som sa od neho, oči dokorán rozšírené. „Čože?"

Náhle sa postavil a ja som si nebola istá, či len nesnívam alebo mi toľká radosť predsa len roztrhla srdce a teraz som v nebi. Máme len devätnásť, viem, na manželstvo som vôbec nepomýšľala a možno som blázon, ale keď som sa lepšie zamyslela, vedela som, aká je moja odpoveď. Ak sa mám vydať, nepochybovala som, že Tyler je pre mňa ten pravý. Načrel rukou do vačku na svojej bunde, niečo odtiaľ vytiahol a vrátil sa ku mne.

Keďže som stále bola na zemi, pomohol mi hore a vymenili sme si pozície – ja som sedela na posteli a on predo mnou kľačal. Na jednom kolene.

„Ruby Gellerová, mon soleil, som hajzel, zlodej a kriminálnik a nezaslúžim si takú úžasnú a láskavú ženu, akou si ty, ale ak si rovnako nepoučiteľný blázon ako ja, urobíš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" Otvoril dlaň a ja som zalapala po dychu. Prsteň bol jemnej, ružovkastej farby, uprostred tvaru dvojitej ruže bol diamant, ktorý sa krásne blyšťal.

„Tyler..." Oči sa mi naplnili slzami. Vyzeral draho.

„Navštívil som svoju grand-mére a rozprával som o tebe, pretože som nevedel za kým ísť a nečakal som, že ma bude počúvať, že si vôbec spomenie kto som." Palcom prešiel po delikátnom očku prsteňa. „Ibaže, potom si zvliekla svoj snubný prsteň, tú jedinú vec, ktorej sa nikdy nevzdala ani dlhé roky po tom, čo stratila a zabudla na môjho grand-pére. Vložila mi ho do ruky, usmiala sa na mňa ako to vedela len ona a mne to úplne prišlo, ako keby chcela povedať – ožeň sa s tým dievčaťom, ty pochabý idiot, kým ti ju nevyfúkne niekto iný." Zasmiala som sa, aj napriek slzám, ktoré som viac nedokázala zadržiavať. „Tak som si povedal, že to aspoň skúsim. Viem, viem, stále sme teenageri, ľudia si povedia, že sme ešte deti a čo my vieme o láske... Nemusíš mi dať odpoveď hneď –"

„Áno," vyhŕkla som, ani len som nenechala dohovoriť. „Nemusím nad tým popremýšľať. Áno, chcem sa za teba vydať."

Vyzeral, že som ho tým zaskočila. Otvoril ústa, no nevyšiel z nich žiadny zvuk a iba na mňa civel a civel, a civel. Potom sa usmial tak žiarivo, tak nádherne ako som ho ešte nikdy nevidela, vzal ma do náručia a zatočil sa so mnou na mieste. A smiali sme sa a plakali, a kričali si milujem ťa v rôznych jazykoch, aj v takých, ktoré nedávali žiadny zmysel. Keď ma postavil zase pevne späť na nohy, obaja sme boli bez dychu, no plní radosti.

Tyler mi navliekol prsteň. "Je t'aime très fort." Zašepkal a pobozkal ma.

Mýlila som sa, predsa len som mohla byť šťastnejšia. Teraz som bola. 

Spokojní s tým, že Tyler predsa len za ňou prišiel? A aj múdro využil prsteň? Alebo sa vám zdá, že je to príliš skoro? :)