Zdravím! Prepáčte, že dnes takto neskôr, ale iba pred chvíľou som sa vrátila z tábora, kde brigádujem, čiže len-len niečo stíham :) Stále to nie je veľmi pozitívna časť, ale snáď sa bude páčiť :) 

Tyler

Všade naokolo mňa revala rapová hudba, nadávky sa ozývali z každej strany a falošný spev mojich netalentovaných spoločníkov bol kvílim utrpením, ktoré som znášal len vďaka tomu, že som v sebe mal hojnú dávku alkoholu a v takomto stave ma nemohlo rozrušiť absolútne nič. Sedel som v krčme už druhú noc po sebe, jednoducho by som nezniesol byť sám so svojimi pomotanými myšlienkami a zlomeným srdcom... A hlavne som sa desil, že by mi na dvere znova prišla klopať Ruby.

Prudko som sa nadýchol a pleskol prázdny pohár na pult možno až príliš silno. Myšlienky na ňu... To nebol dobrý nápad. Bolo to ako sypať si soľ do otvorenej rany a potom len zúfalo a trpiteľsky sledovať, ako sa z nej valí viac a viac krvi a vy ju nemáte ako zastaviť. Celé moje poondiate srdce mi prišlo ako keby krvácalo a za celé tie roky, dokonca aj keď mi bolo najhoršie a preklínal som všetko a všetkých, toto bolo prvýkrát, čo som si želal, aby som žiadne srdce nemal. Prial som si, aby nebola pravda, čo mi vždy hovoril Oz – že napriek tomu všetkému, čo pre gang robím, nestal som sa zlým.

Ktovie, či by si to myslel stále, keby som mu povedal, čo som urobil, keby počul, čo som jej minulú noc povedal a keby videl, ako sa tvárila...

Pohár v mojom zovretí praskol, úlomky skla sa mi zaryli do dlane a ja som uľavene vydýchol – už som aj zabudol, aký je to skvelý pocit, aké ľahké je nahradiť jednu bolesť druhou, aby ste odpútali svoju pozornosť. Aspoň na nejaký čas. Barman vzal črepy, poumýval drevenú plochu predo mnou a keď mi podal obrúsok, aby som si utrel krvácajúcu ruku, iba som ho obdaril úsmevom a odmietol.

Fascinovane som hľadel na kvapky karmínovej krvi, ako sa mi kotúľajú po ruke, nehlučne dopadajú na aj tak špinavú zem a premýšľal nad tým ako je možné, že aj po tom všetkom, stále nekrvácam čiernou. Že mi v žilách nekoluje hnusná špina, akou som sa cítil...

Z hrdla sa mi vydral drsný zvuk a na jednu šialenú sekundu som sa preľakol, že je to vzlyk, že sa to citlivé ja, ktoré som zatlačil tak hlboko, ako sa dá, vrátilo, ale nie... Kým som si stihol uvedomiť, čo sa deje, začal som sa smiať ako pomätený. Hruďou mi trhali hysterické záchvaty a keď sa po mne začali niektorí chalani obzerať, pritisol som si ruku na ústa, aby som sa utíšil. Ibaže to bola tá zakrvavená ruka a keď som na jazyku zacítil kovovú príchuť, nedokázal som prestať.

Smial som sa tak ako ešte asi nikdy, nepamätám si totiž na chvíľu, kedy som bol natoľko bezstarostný a veselý, aby som sa schuti zasmial. A najhoršie na tomto bolo, že to vlastne ani nebolo od šťastia. Moje emocionálne ja bolo odkopané kdesi v kúte, lízalo si rany ako zranený pes a moja maska slzy ani smútok nepovoľovala. No zúrilo to vo mne, mal som pocit, že ma roztrhne z toľkých vecí, čo mi behali po hlave, z toľkých citov, ktoré som nechcel mať. Poriadne mi nepomáhal ani alkohol...

Vstal som od baru, smiech ma opustil tak rýchlo ako prišiel a keď som zovrel ruky do pästí a prešla mnou príjemné bolesť, keď sa rozrezaná dlaň prihlásila o slovo, vedel som, čo musím urobiť. Keď je toho vo mne až príliš veľa a prídem si, že mi pod náporom toho všetkého popraskajú aj kosti, pomôže len jediná vec... Kým som však stihol odísť na záchody a pohľadať čosi dostatočne ostré, čo by splnilo svoju úlohu, dvere na krčme sa otvorili a hudba v momente stíchla a všetci ustali vo svojej činnosti.

Isadora preplávala davom, nasledovaná len rytmickým klop, klop svojich čižiem a vrhala sladké úsmevy na každého z chalanov – niektorí jej ich horlivo opätovali, iní radšej uhli pohľadom a modlili sa, aby sa túto noc nestali centrom jej pozornosti. Zase sa mi chcelo smiať, pretože to boli takí šťastní hajzli – nie, dnes nebude mať jej pozornosť nikto z nich, môžu si vydýchnuť. Potom, čo sa včera večer neukázala, bolo mi jasné, že to neznamená, že ma necháva vyviaznuť bez trestu. Nie – Isa mala vždy slabosť pre dramatickosť, len chcela, aby som bol úplne na dne, deprimovaný a zničený. Aby mi nakoniec mohla zasadiť fatálnu ranu.

Jej úsmev oslepoval už z diaľky a rovnako tak jej vlasy, ktoré – Zostal som civieť ako obarený a ruka mi inštinktívne vyletela k bruchu, odrazu som mal totižto pocit, ako keby ma niekto začal tvrdo kopať do žalúdka a odmietal prestať. Ani pálenie v ruke nestačilo – proti takejto agónii neexistuje liek. Jej vlasy – jej vlasy žiarili na ryšavo. Priplávala ku mne, rukami sa mi oprela o hruď a dívala sa na mňa spod privretých mihalníc.

„Ach, Tyler, ako len mi chýbalo vídať ťa tu – pekne medzi nami, kde patríš," zavrnela, krotká ako mačka, no spôsob, akým sa ma dotýkala mi dával jasne poznať, že má drápy, ktoré sa do mňa nebude báť hlboko zatnúť, ak sa vzopriem. Stúpla si na špičky, aby mi mohla zašepkať do ucha. „Už nikdy, ale naozaj nikdy, ti nedovolím odo mňa odísť."

Tak veľmi som túžil po voľnosti, bažil po nej ako závislí bažia po drogách, že som si neuvedomil, že sa stala mojou slabinou. Celý gang vedel, že nie som práve nadšený, že som jedným z nich, využil som každú jednu príležitosť, len aby som dostal aspoň chvíľu – čo i len minútu! – ďaleko od nich všetkých a tej temnoty, ktorá ma chcela stiahnuť a premeniť ma na jedného z nich. A teraz – uchýlil som sa k niečomu, čo mi bolo tak veľmi proti srsti a nezodpovedalo mojej povahe a nedošlo mi, ako si to môžu interpretovať. Znamenalo to, že som schopný urobiť čokoľvek, aby som sa oslobodil. Niečo také bolo v gangu nebezpečné, neodpustiteľné – rovnako ako bolo v Isadoriných očiach neodpustiteľné milovať niekoho iného ako ju.

Vlastne som im to ani nemohol zazlievať – túto oprátku som si na seba ušil ja sám.

Najprv som si nevšimol, že sa niečo deje, no keď sa ticho v krčme naťahovalo a dokonca aj Isa mi prestala venovať pozornosť, prebral som sa z myšlienok a natiahol krk, aby som videl, o čo ide. Srdce mi vynechalo jeden úder a oči sa mi rozšírili, keď som pred dverami uvidel stáť Oza. Možno bol náš šéf, možno to bol on, kto gang pred rokmi založil, no každému bolo jasné, že je len obyčajnou fraškou – jeho závislosť z neho robila nekompetentného vodcu a jeho nevlastná sestra po ňom čoskoro prevzala opraty. Oz trávil všetok svoj čas zatvorený vo svojej izbe v moteli, nechodil na hromadné stretnutia a do krčmy ani len raz nevkročil.

„Sestrička, vidím, že si ma predbehla," usmieval sa ako nonšalantnosť sama, no vedel som, že je to lož. Oz svoju sestru nenávidel, aj keď mi nikdy nepovedal prečo je to tak.

„Čo tu robíš?" zavrčala naňho Isadora.

Ozove zelené oči sa pozreli ponad jej hlavu – rovno na mňa. „Nemysli si, že si jediná, komu Tyler chýbal. Teraz, čo keby si nebola taká harpyja a pekne sa oňho podelila? Zrejme si zabudla, no bol môj dlho predtým, než si prišla ty."

Frustrovane som si zovrel koreň nosa, bolo mi priveľmi zle, aby som sa teraz mohol vysporiadať so všetkým týmto bordelom okolo mňa. Isadora bola zlo samo o sebe, nepotreboval som, aby ju Oz ešte viac provokoval. Aj tak to nakoniec budem ja, kto si to zlízne. Oz prešiel okolo svojej sestry, ledva jej venoval pohľad, keď ma vzal za rameno a otočil smerom k baru. Kývol na barmana, aby nám nalial dve whisky. Až keď sedel na stoličke, obzrel sa cez plece a zahlásil: „Čo je, uleteli vám včely?! Bavte sa, sakra!"

Sprvu váhavo a trápne, chalani sa vrátili k svojim predošlým aktivitám a kútikom oka som videl, ako Cyrus a Kitt pribehli za nadurdenou Isadorou, aby jej robili spoločnosť. Jej prenikavý pohľad ma však aj tak pálil na tvári. Na ex som dopil svoj drink, ignoroval pálenie, ktoré ho sprevádzalo celú cestu dole krkom a pozoroval Oza, ktorý krútil svoj pohár medzi prstami.

„Oz...?"

„Počul som, čo si spravil," prehovoril a... Neviem prečo, ale žalúdok sa mi vzbúril, keď mi napadlo, že mi predsa len prišiel pogratulovať, že som konečne stratil svoju morálku, že som klesol na Kittovu úroveň a teraz už neexistuje nič, žiadna verzia pokánia, ktorá by ma mohla napraviť.

„Teda, čo ťa donútila spraviť," pokračoval Oz. „A... Nie si jediný, koho dohnala až sem, urobila si z neho svoju osobnú bábku, s ktorou sa môže pohrať kedykoľvek sa jej zachce... Nie si jediný, koho zlomila, Tyler."

Mal som chuť povedať, že mi to nemusí hovoriť – bol som predsa pri tom, keď chudákovi Neilovi roztrhala dušu na také drobné franforce, že ho pravdepodobne už nikdy nikto nedá dokopy –,no jeho pohľad ma včas umlčal. Uvedomil som si, že mi to nehovorí preto, lebo si myslí, že to neviem – nie, toto bola súčasť jeho príbehu, ktorý mi toľko krát odmietol vyrozprávať.

„Tiež som bol zamilovaný. Zdá sa to ako veky, keď som mal sedemnásť a do triedy k nám prišla nová žiačka. Volala sa Carla a bola ten druh sladkého, milého dievčaťa, ktoré toho veľa nepovie. Nevedela, kto som, nevedela, kto je môj otec a čo v Minnesote znamená, takže keď sa na mňa usmiala, vedel som, že to nie je preto, aby sa dostala na moju dobrú stranu a tým pádom aj pod ochranu môjho otca a jeho financií. Prvýkrát ma niekto videl ako mňa samého."

„Isa to vedela, samozrejme, všimla si, že som zrazu šťastnejší a chodím do školy rád hoci som to tam nenávidel. A hlavne sa celý môj čas strávený doma netočil okolo nej. Carla mala problémy s chémiou a keďže som bol najlepší z ročníka, začal som ju doučovať. Raz keď som bol u nej doma a mali sme hodinu, pobozkala ma a ja som si myslel, že to po rozvode rodičov bude ten najkrajší deň v mojom živote. Lenže doma už čakala Isa." Odmlčal sa a kopol do seba drink, ako keby si potreboval posilniť nervy predtým, čo sa chystá povedať.

„Bola v mojej izbe, ležala v mojej posteli. Úplne nahá. Bolo to prvýkrát, čo som videl ženu nahú... Nevedel som ako reagovať, kým ona tam ležala, odhalená a s pohŕdavým úsmevom a vravela mi, že nemusím čakať ako verný pes kým mi dá jedna podradná suka, ktorá za to nestojí, keď mám doma ju..."

„Potom vstala a išla ku mne, s tou jej typickou aroganciou ako keby jej patril svet a mozog mi vravel, že by som jej mal povedať, aby šla preč, že je to zvrátené, pretože je moja sestra. Lenže potom sa ma začala dotýkať. Opýtal som sa jej, čo to robí a ona sa len zasmiala. Všetko vo mne kričalo, nech ju zastavím, nech ju hoci aj udriem, aj keď sa to priečilo mojim zásadám, pretože to, čo robila, bolo jednoducho zlé. No bol som ako paralyzovaný, akoby mi moje telo už nepatrilo, mohol som sa len s hrôzou dívať, ako mi rozopína nohavice a kľaká si predo mňa a..."

Zavrel som oči, nie len preto, že som dôkladne cítil jeho bolesť, zmätok a zhnusenie, ale tiež preto, že mi to tak veľmi pripomínalo tú noc pred rokmi, keď si ma Isadora všimla a mne o niekoľko minút neskôr došlo, prečo je jej záujem taká nebezpečná vec. Človek by nepovedal, že čosi také krásne, môže byť také podlé a zlé. Keď v ten večer so mnou skončila a ja som sa dovliekol domov, strávil hodiny vracaním a premýšľaním o smrti, spomenul som si na jednu hodinu biológie, keď nám profesorka vravela, že je to práve ten najfarebnejší, najkrajší hmyz, ktorý má najsmrtiacejší jed.

Oz pokračoval. „Viac som sa Carle nedokázal pozrieť do očí... Akoby som aj mohol, keď som sa cítil špinavý a odporný. Nemohol som riskovať, že pošpiním aj ju. Vchrstol som jej do tváre hrozné veci, prinútil som ju myslieť si, že som ju chcel len hnusne využiť a keď som videl aké ľahké je ju dostať, stratil som záujem. Nemohol som jej predsa povedať, že za každý jeden deň, kedy som sa ocitol v jej blízkosti, ma Isa potrestala za dverami mojej spálne. Nemohol som jej povedať, že aj keď to nie je vidieť, som celý pošpinený svinstvom toho, čo sme spolu robili, že mám nechutný hriech vrytý až do kosti..."

„Nakoniec prinútila rodičov, aby sa odsťahovali, odišla z našej školy a viac som ju nevidel. A dodnes sa sám seba pýtam, či som nespravil ohromnú blbosť, keď som ju nechal trpieť za niečo, čo ani nebola jej vina. Mohol som jej hoci aj naznačiť, že to nie je jej vina, mohol som si čokoľvek vymyslieť, len aby zostala v mojom živote a ja som sa na ňu mohol aspoň dívať, hoci aj z diaľky. Jediné svetlo, ktoré som v živote poznal..."

„Isa bola nadšená, nakoniec, dostala, čo chcela – Carla bola preč a ja som bol celý len jej, bezbranná šachová figúrka, ktorou môže hýbať tak, ako sa jej zachce. Gang som pôvodne založil len preto, lebo som chcel znova cítiť to, čo s Carlou, zase raz byť prijatý a videný, tak ako si to chcel aj ty. Vtedy však otec prišiel s týmto spackaným barom, neskôr motelom a poprosil ma o pomoc, Kitt a Cyrus z toho boli nadšení, vzrušovalo ich nebezpečenstvo a, najskôr to bude znieť sebecky a opovrhnutiahodne, ale keď tam boli oni, Isadora sa aspoň na nejaký čas dívala preč odo mňa."

„Zrazu otec potreboval pomoc častejšie, zrazu sa zvesti o nás rozšírili a ja som nutne potreboval novú zábavku, ktorá by Isu prinútila držať svoje pazúry ďaleko odo mňa... Lenže ani v tých chvíľach samoty som nemal pokoj, stále ma hlodala Carla a fakt ako mi odrazu bol dotyk či čo i len pohľad iných odporný, pretože som si hneď spomenul na Isu a čo všetko so mnou robila. Ópium sa mi do rúk dostalo náhodou, objavil som ho v chemickom labáku založené pod zlou nálepkou ako keby profesor schválne nechcel, aby niekto vedel, že tam je. Nadýchal som sa ho a... Tyler, nikdy som nezažil také ticho. Také krásne prázdno a ľahkosť v mojej hlave. Isa tam neexistovala a ja som aspoň na chvíľu mohol byť zase čistý."

Dlhú chvíľu ani jeden z nás nič nehovoril, neodvážil som sa ani len dýchať a čakal som, či ešte niečo povie. Oz však len mlčky pokynul barmanovi, aby nám dolial a ja som sa strhol, keď som mu v očiach videl žiaľ a utrpenie, ktoré sa tam hromadili celé tie roky. Najskôr to vyznie sebecky, no ani raz mi nenapadlo, že jeho závislosť na ópiu môže mať aj hlbší dôvod... Zavrtel som nad sebou hlavou, práve mi v podstate priznal, že gang založil iba preto, aby nás mohol predhodiť Isadore ako kusy mäsa a jediné, čo som v tej chvíli dokázal cítiť, bola ľútosť.

A sympatia... Oz bol jedným z nás oveľa viac než som si uvedomoval.

„Nehovorím ti to preto, aby sa ma teraz ľutoval," prehovoril Oz. „Pravdepodobne mi to nebudeš veriť, ale nevzal som ťa do gangu, aby som ťa zničil. Vyzeral si taký opustený a zlomený, že som ti skutočne chcel pomôcť a neuvedomil som si, aké to môže mať následky. Asi by bolo namieste sa za to ospravedlniť."

Stratil som reč a skoro som sa skydol zo stoličky, Oz si však len ležérne usurkával whisky a díval sa na mňa, aby som sa nesprával ako idiot. No vážne, ako keby mi práve nepovedal niečo, na čo som čakal päť rokov.

„A tiež ti chcem dať jednu radu – nerob rovnakú chybu ako predtým ja. Nikdy som si neprestal vyčítať, že som Carle zlomil srdce a viem, že ty dopadneš rovnako. Neubližuj viac než musíš, Tyler. Láska – Láska nie je hriech."

Zavrtel som hlavou. „Vieš, že to nejde, Oz. Isadora to nikdy nedovolí a posledné, čo chcem, je, aby Ruby ublížila."

Pri tej predstave som takmer rozbil ďalší pohár.

„Nie, láska nie je hriech, ale v Isadoriných očiach je to najväčšia zrada, akej sa môžeš dopustiť. Nikdy jej nesmieš dať najavo, že k Ruby niečo cítiš. To sa ti nesnažím povedať – pravda je taká, že s Ruby nemôžeš byť, ale len preto jej nemusíš ubližovať, nenúť ju cítiť sa akoby to bola jej vina. Nemusíš byť nutne krutý, aby si od seba niekoho odohnal, Tyler."

Chcel som namietať, no len čo som otvoril ústa, došlo mi, že má pravdu. Sám som predsa veľmi dobre vedel, že sa to dá – k svojej rodine som nikdy nemusel byť nutne hrubý, vybíjať si na nich zlosť alebo po nich kričať, že ich nenávidím, aby som medzi nami vytvoril priepasť. Odstup – odstup bola tá odpoveď. Ak totižto niekoho ignorujete dostatočne dlho, nakoniec sa prestanú snažiť.

„Bude to bolieť, možno ani nikdy neprestane a do konca života sa budeš mučiť predstavou, aké by to bolo keby... Ale, povedz mi úprimne, nie je lepšie žiť s pocitom, že z tvojho života neodišla úplne, že aj keď len z veľkej diaľky, stále môžeš držať krok s tým, čo sa s ňou deje? Nie je to lepšie ako keby ťa mala preklínať a nenávidieť a už nikdy sa ti neukázať na oči?"

Oba varianty mi prišli rovnako bezútešné, pretože v obidvoch scenároch som trpel, obidve verzie so sebou prinášali dávku bolesti. Vedomie, že je Ruby na dosah a predsa ju nemôžem mať by bolo ako dýka v srdci. No predstava, že som ju zranil tak hlboko, že kvôli mne už možno nikdy nebude schopná milovať, že som jej neprávom uštedril ranu, ktorá sa nikdy nezahojí... Povzdychol som si a schoval si hlavu v dlaniach. Pre mňa možno ani jedna verzia nepredstavovala nádej, no v jednej z nich bola aspoň Ruby šťastná. Nakoniec nebolo také ťažké vybrať si.

Oz sa smutne usmial, akoby vedel, aká je moja odpoveď. „Tak vidíš." 

Popravde, netuším, prečo som z Isadory spravila takúto kolosálnu mrchu, dovolím si tvrdiť, že je horšia ako Lana...Čo poviete na Ozov príbeh? A myslíte, že si ho Tyler skutočne vezme k srdcu?