Ehm...Naozaj neviem, čo povedať... Je 20 minút po polnoci, som taká neskutočne unavená, že nevidím a zrejme mi spánkový deficit zastrel úsudok a to je dôvod prečo pridávam novú kapitolu. Ale tak nejako mi došlo, že posledná kapitola bola dosť o ničom, takže som vás nechcela nechať zbytočne čakať a keďže nám dnes (už dnes) teda štartujú tie vytúžené prázdniny, máte tu aspoň malé prekvapenie ;) Čuduj sa svete som s kapitolou spokojná, takže som zvedavá, čo na ňu poviete vy :)

P.S. Želám všetkým krásne veľkonočné sviatky! Užívajte si voľno, oddýchnite si a v pondelok zamykajte na všetky západy, lebo všetci vieme, že schytať vedrom vody do tváre nie je sranda... Budem dúfať, že to na mňa nikto neskúsi, lebo budem vraždiť :3 Veselú Veľkú noc! 🐰

P.P.S. V tejto kapitole sa nachádza menší, drobulinký, spoiler k seriálu Game of Thrones, takže ak ešte nie ste za piatou sériou, čítajte len na vlastné riziko...  

Tyler

Cassidy ma prepustil až niekedy po piatej, kým som si nesplnil povinnosti v kuchyni a neodmakal si ešte aj svoj trest za to, že som prišiel neskoro. Tak ako každý deň, pri odchode mi ešte prízvukoval, o koľkej mám chodiť a že ak nechcem, aby nahlásil svojim nadriadeným, že sa flákam, mám to začať brať zodpovedne. Ako keby som ja bol z tých, nemohol som sa dočkať, kedy mi konečne skončia verejnoprospešné práce, gang pomaly začínal byť podozrievaví. Už to u nás raz tak fungovalo, ako náhle sa niekto „spolčil" s políciou, a je úplne jedno, že to bolo nasilu, začínali si naňho ukazovať a boli presvedčení, že skôr či neskôr gang podrazí.

Vďačne som vypadol von do zimného večera a tesnejšie sa zamotal do koženej bundy, aj keď mi bolo dávno jasné, že ma nezahreje. Nebol som veľký fanúšik zimy, sneh mi nevadil, ale toto ročné obdobie som si dokázal vychutnať jedine cez okno. Kráčal som k svojej motorke odparkovanej za domovom dôchodcov a doloval kľúče z vačku, čiže som si hneď nevšimol, že sa mi niekto opiera o stroj a čaká tam na mňa.

„Nazdar, kamoš!" zahulákal a len-len som sa zastavil, aby som po ňom v momente nemrskol nájdené kľúče.

„Finn, do riti!" zanadával som, keď som vo vysokej postave spoznal svojho najlepšieho kamaráta.

„Prepáč, prepáč," ospravedlňoval sa so smiechom. „Iba som chcel vedieť, či budeš jačať ako baba, keď ťa vystraším."

So zavrčaním som doňho drgol, aby mi uhol. „Nie som žiadna ľahká povaha, Finn, to skôr ty stále pištíš a fňukáš kvôli Hre o tróny."

„To bolo len raz," bránil sa. „A to len preto, že zabili Jona Snowa, ty nič nevieš, Tyler."

Skôr, ako som mu to stihol zatrhnúť, uchmatol si prilbu pre spolujazdca a navliekol si ju na strapatú, modrú hlavu. Zostal som naňho zízať s nadvihnutým obočím.

„Ideš predsa na pivo, nie?"

„Kedy sme sa na niečom takom dohodli?" zavrátil som. Nešlo o to, že by som nechcel ísť, ale v gangu som to mal už aj tak dobre naštrbené kvôli tomu chyteniu a následnému bratríčkovaniu sa s policajtom, dnes je piatok, čiže bola na pláne krčma a potom čo som sa včera tak nemiestne vytratil...

„Ale ak na mňa nemáš čas kvôli svojim kamarátom..." zatiahol Finn a prilbu si znova rozopol.

Zničujúco som naňho zazrel a bol vlastne rád, že je vonku priveľká tma, aby to videl. Vedel, ako veľmi neznášam, keď mi to robí, hrá mi na city kvôli gangu a snaží sa vo mne vyvolávať pocit viny, že s ním nie som toľko, koľko by sa na najlepšieho kamaráta patrilo. Nikdy mi to priamo do očí nepovedal, no vedel som, že Finn chce, nech od nich konečne odídem a urobím za týmto skratom vo svojom živote hrubú čiaru. A nešlo o to, že by som sám netúžil po tom istom, ale zákon gangu je jasný – ako náhle si raz dnu, živý sa von nedostaneš.

„Sadaj," sykol som a prehodil nohu cez motorku.

Šli sme mlčky, teda, ja som bol ticho, kým ten idiot za mojím chrbtom predstieral, že sme v klipe Kanyeho Westa a hral sa, že je Kim Kardashian, takže mi tam vydával zvuky, za ktoré som mal chuť ho zo stroja proste zhodiť a upaľovať od neho najrýchlejšie ako sa dá. Vďačne som si vydýchol, keď sme zastali pred jeho barákom a pomasíroval si ubolené uši. Ku koncu jazdy si začal pospevovať a takto zblízka to naozaj nebolo nič príjemné...

Finnov byt doslova kričal SOM SLOBODNÝ DVADSIATNIK. Od rodičov sa odsťahoval hneď, ako dokončil strednú, no všetky jeho plány na dobrodružný a nespútaný život v Detroite, kam chcel ísť na výšku, stroskotali keď ho tam nevzali, čiže skysol na miestnej technickej univerzite, v spráchnivenej garzonke a s päťdesiatimi dolármi v peňaženke. Hej, bolo to celkom drsné, keď sa všetky jeho sny zrazu rozpadli na prah, ale skvelá vec na Finnovi je, že nikdy nestráca optimizmus. Je snáď jediný človek, ktorého poznám, ktorý dokáže aj zlé veci obrátiť na dobré.

Rozvalil som sa k nemu na gauč a dával si pozor, aby som neschytal pružinou, ktoré z toho tisícročného kusu nábytku rady vyskakovali, kamsi, kde by to nebolo príjemné a snažil sa nepozastavovať nad tým, ako sa mu do stiesnenej obývačky lomeno kuchyne podarilo napchať za televízor jeho horský bicykel. Už som si zvykol na jeho bláznivé kúsky, po piatich rokoch...

Napriek tomu, že to tam bolo naozaj malé, musel som uznať, že sa Finn zariadil naozaj dobre a útulne. Veľa nábytku pobral od svojho staršieho brata, Freda, potom, čo sa odsťahoval za prácou do Chicaga, čiže jeho provizórna obývačka aj kuchyňa mali nejakú úroveň, kúpeľňa našťastie bola zariadená, keď sa nasťahoval a spálňa... Išlo v podstate len o prázdnu kockovú miestnosť s vodnou posteľou a morom kvetín. Ako som vravel, išlo čiste o brloh, o akom sníva každý mladý chlap, len čo prekročí dospelosť.

Finn vydoloval z chladničky dve fľaše piva, jednu mi podal a padol ku mne na gauč, až protestujúco zastonal.

„Kuš, Milo, toľko som zas nepribral," vynadal mu a cinkol svojou fľašou o tú moju predtým, než sa z nej dlho napil.

„Milo?!" nadvihol som obočie. „Mal som za to, že sme ho pred pol rokom krstili Saul."

Vytreštil na mňa takmer čierne oči a plesol sa dlaňou do čela. „No jasné! Vyfučalo mi to meno z hlavy, tak som bol nútený prísť s niečím novým." Zohol sa a zalovil na konferenčnom stolíku. „Ešteže ťa mám, mon ami."

Víťazne zvýskol, keď našiel odtrhnutý kúsok papier a centrofixku a náhlivo tam začal veľkými písmenami písať meno jeho gauča. Potom jeho zadnú stranu naslinil a papier pricapil na operadlo po svojej ľavej strane. Mal som chuť namietnuť, že to tam držať nebude, ale včas som si uvedomil, s kým sa rozprávam. Že je Finn kompletný a nefalšovaný šialenec som zistil po desiatich minútach, čo som ho spoznal. Takže ma nešokovalo, keď si nechal narásť vlasy po bradu, neprekvapilo ma ani keď si ich zafarbi na šmolkovskú modrú, ani som nežmurkol, keď si dal na zadok vytetovať slovo asshole... Nikdy si nedal povedať, nikdy sa nepoučil, ale úprimne, túto jeho strelenú stránku som mal rád. Bol mojím úplným protikladom, a to bolo osviežujúce.

Do pozadia nám pustil v televízii Amerika hľadá top modelku, ale nebojte sa, pozeral to len preto, že očumoval zadky súťažiacim. Bol síce magor, ale stále to bol chlap, to v sebe nezaprel. Popíjali sme pivo a bolo to také povzbudzujúce a príjemné sedieť tam s niekým, koho som mal rád a nemusel som sa báť, že za mnou každú chvíľu niekto príde, aby vyprovokoval hádku. Mal som rád ticho, mal som rád aj mlčanie, ibaže moji spoločníci v gangu tieto slová akosi nemali v slovníku.

Odrazu ma Finn drgol lakťom pod rebrá a odhrabal more papierov, aby odhalil vrch svojho ošúchaného, starodávneho laptopu.

„Myslím, že viem, čo chcem v budúcnosti robiť," vyhlásil a začal zapínať internet.

„Finn, si môj kamarát, tak ti to poviem vopred, ako porno herca by ťa nikto nezamestnal," ľútostivo som mu oznámil a vyslúžil som si za to plesknutie po hlave.

„To som na mysli nemal," odsekol. „A mimochodom, mýliš sa, moje telesné proporcie sú na to ako stvorené."

Možno by som ho aj ďalej naťahoval, s ním to šlo tak ľahko, správať sa ako teenager, no otrčil mi svoj notebook pred nos a pustil video, kde nejaký neznámy chalan, nemohol byť o veľa starší od nás, v luxusnom obleku rozprával o...

„Sranduješ?!" vyprskol som. „Ty a učiteľ? No tak Finn, spamätaj sa, to už buď radšej v tom porne."

„Tento chalan je môj nový vzor," mlel si svoje. „Volá sa Benette White, chodí na výšku do New Yorku, kde tiež študuje pedagogiku a zdá sa to ako vážna psina!" Oči mu žiarili ako svetlá na vianočnom stromčeku a ja som proste nemal silu mu začať nadávať, aký je naivný debil. „Navyše, predstav si koľko mladých kočiek by si mohol stretnúť ako profesor. A plus dostaneš obleky!"

„Finn..." zastonal som. „Nerob –"

Prerušilo ma pípanie môjho telefónu a ja som sa nemusel ani pozrieť na display, aby som vedel, kto ma zháňa. Finna šťastný výraz zaraz prešiel, pretože rovnako ako ja vedel, že mi nikto okrem nich nevolá ani nepíše. Stačilo tak málo, aby som mal náladu pod psa a celý deň zase pekne pokazený. Na sekundu mi napadlo, že budem upozornenie ignorovať, no nenadchýnala ma predstava, že ma zase pekne zmlátia za porušenie kódexu.

„Ani netušíš, ako veľmi to nenávidím," adresoval som Finnovi a s trpiteľským povzdychom si prečítal správu. Okamžite sem dovaľ ten svoj lenivý zadok, inak ťa privlečieme sami. A pokojne aj po častiach... Jasné, na Kitta sa dá vždy spoľahnúť, že bude takýto neskutočne milý.

„Tyler, možno by si..." Finn si zahryzol do pery a zavrtel hlavou.

Bodlo ma v hrudi, tak ako aj nespočetnekrát pred tým, keď som v kútiku svojej prehnitej duše dúfal, že to dopovie, že mi na rovinu povie, čo za blbosť to robím a že musím skončiť. Viem, že čo i len sa pokúsiť od nich odísť by bolo ako podpísať si rozsudok smrti, ale keby to bol povedal, stačilo vysloviť jednu poondiatu vetu a riskol by som to. Sám som to nedokázal, nemal som odvahu, ale pre Finna...

Lenže on mlčal, čiže mi nezostávalo nič iné len sa zdvihnúť, vysloviť prázdny sľub o tom, že sa uvidíme neskôr a vydal som sa v ústrety môjmu osobnému peklu.

Krčma, ktorá prakticky bola útočiskom pre celý náš gang, bola nenápadná, tehelná budova, vlastne som sa vždy čudoval, ako je možné, že sa tam stále drží už od deväťdesiatych rokov. Niesla názov The Ugly Bastard a mne to zakaždým prišlo tak ironicky trefné, že keď som sa to dozvedel, dostal som taký záchvat smiechu, až som sa rozplakal. Jej majiteľom bol totiž pekných pár rokov Oliver Wenner, otec nášho gansterského šéfa a ten chlap bol skutočne bastard.

Vstúpil som dnu a hneď na úvod sa takmer udusil cigaretovým dymom, ušné bubienky zaprotestovali proti tej príšernej hudbe ako keby niekto škriabal nechtom po tabuli a krikom mojich spoločníkov. Pomedzi záplavu čiernych búnd a piercingov, ktoré sa blyšťali v dymovom svetle, som rozoznal pri biliardovom stole hrivu zlatých vlasov a stiahlo mi žalúdok. Och, do pekla, sakra nie, nevedel som, že tu bude aj ona...

Čo najnápadnejšie som sa prešmykol k pultu, nevšímal si, že je ulepený od bohviečoho a vypýtal si od strhaného, plešivejúceho barmana ten najväčší pohár burbonu, aký bol schopný nájsť. Už dávno sa prestal starať o to, koľko máme rokov a či je vlastne legálne nám nalievať, nezaujímal sa už ani o to, koľko tam toho za večer zničíme... Wenner ho podplácal, aby nikomu nikdy nepovedal, čo sa tam skutočne deje a čím väčšie balíky špinavých peňazí dostával, tým bezduchejšie chlapík vyzeral. Občas mi tak zvrátene napadlo, či to nie je preto, že kvôli tomu diablovi prišiel o svoju dušu.

Pritisol som sklenený okraj k ústam, kopol do seba panáka a keď som zaklonil hlavu, narazil som do čohosi mäkkého. Do nosa mu udrela jej kvetinová vôňa, ktorú som bytostne nenávidel a na jednu šialenú sekundu som mal chuť zbabelo utiecť a neskôr hoci aj zvládnuť tú bitku, len aby som sa jej vyhol. Ibaže som nemal na to silu a ona by mi to potom neskôr vrátila aj s úrokmi...

„Tu je môj obľúbený Francúz," zaštebotala Isadora a zavesila sa mi zozadu okolo krku.

Neodpovedal som, mlčky som potisol pohár k barmanovi a naznačil mu, aby mi nalial ešte raz a radšej dvojitú. Keby aspoň počkala, kým sa opijem, keby mi dala šancu opantať si zmysly skôr, ako ma bude mučiť... Lenže to by potom nemohla byť taká nehorázna potvora. Rukami mi prešla po lícach, po rašiacom strnisku, ktoré som si nestihol oholiť a spokojne si povzdychla.

„Páči sa mi tvoje strnisko," priadla mi do ucha. „Už sa nemôžem dočkať, až ho budem cítiť na stehnách."

Zatvoril som oči a zvažoval či nemám proste tresknúť poldecák o roh pultu a rovno tam na mieste, pred ňou, si preseknúť žily, nech vidí, že aj smrť sa mi zdá lákavejšia ako robiť to, čo odo mňa chce. Akoby mi čítala myšlienky, vzala mi plný pohár z prstov, na dúšok ho vypila a ťahala ma preč.

„Súrne ťa potrebujem, Tyler," zaklipkala na mňa dlhými mihalnicami a vliekla ma k dámskym toaletám. Všetci, okolo ktorých sme prešli, sa na nás dívali – niektorí so závisťou v očiach, niektorí ako Kitt chladnokrvne, no mojím jediným spojencom bol Neil, ktorý sa smutne pousmial.

Poznal som jej postupy už tak dobre, že len čo sa za nami zabuchli dvere, preskočil som na autopilota, len vďaka nemu som sa vždy dokázal neroztriasť ako bábovka a nezložiť sa rovno pred ňou. Kým som mal vypnutý mozog, neprotivili sa mi jej bozky, nevadilo mi na ne odpovedať, kým som bol mimo svoje telo, nestaral som sa, na čo ho zatiaľ Isa používa. Šlo to mimo mňa, konal za mňa len inštinkt a možno tá jedna malá, úchylná časť, ktorá bola vďačná za takéto uvoľnenie a zabudnutie. Neskôr sa za to budem nenávidieť, to mi bolo jasné, ale nateraz som len zavrel oči a dal jej to, čo tak veľmi chcela. 

Takže, čo si o tom myslíte? Konečne sa nám tam predviedla aj Isadora, ktorú asi ešte stále nemaáti radi :D A na scéne je poriadne aj Finn a jeho bláznivá povaha... Úprimne, aj jeho postava sa od základov zmenila počas prepisovania, ale nemohla som si odbustiť jeho praštenosť :D To k nemu akosi patrí... 

Och, a kto našiel spojitosť medzi týmto príbehom a Disaster? 😊