*VAROVANIE!! Kapitola obsahuje scény vhodné pre čitateľov 18+, takže čítajte len na vlastné riziko* 

A toto myslím ako môj úvodný obkec bohate stačí ;D 

Tyler

Do hotela sme sa vrátili prakticky behom, no aj tak sme boli do nitky premočení, zanechávali za sebou mokré stopy celú cestu k výťahu aj k izbe. V tej chvíli sme sa však mali dôležitejšie starosti, ako napríklad nezamrznúť alebo nechytiť zápal pľúc. Rýchlo som skopol z nôh topánky, odhodil bundu a naznačil Ruby, aby urobila to isté. Všimol som si, že má pery úplne fialové.

Vzal som ju za ruku a ťahal do kúpeľne. Grand-mére ma naučila tento trik ešte keď som bol malý chlapec a mal takú čudnú záľubu blázniť sa vonku počas dažďa. Kľúčové je rýchlo sa znovu zahriať a najlepšia je na to rýchla horúca sprcha. Toľko som povedal aj Ruby, kým som nastavoval vodu na tú správnu teplotu.

„Nebuď tam veľmi dlho, len sa zahrej a obleč si to najteplejšie, čo máš so sebou," radil som jej. Drkotajúc zubami, zmohla sa len prikývnuť a keď spustila ruky k svetru, vzal som to ako znamenie odísť.

„Počkaj, kam ideš?" zavolala za mnou Ruby a ja som stuhol vo dverách. „Musíš mrznúť a – a... Tyler, kým skončím, premrzneš na kosť."

Pomaly som sa na ňu otočil a len tak na ňu zízal. Uvedomuje si vôbec, čo hovorí? Čo odo mňa chce? Podľa toho, ako odo mňa bočila očami a prešľapovala z nohy na nohu si toho bola viac než vedomá. Prudko som sa nadýchol a vrazil si obe ruky do vlasov. Kurnik, prečo ma tak mučí? Prečo ma tak pokúša? Musí predsa vedieť, ako – ako to môže skončiť...

„Ruby..." zašepkal som a hlas mi znel ako keby som mal v krku šmirgeľ.

„Tyler." Vzhliadla ku mne, v pohľade železné odhodlanie. „Je tam dosť miesta pred dvoch."

Merde!

Nestihol som nič namietnuť, keď si prevliekla mokrý sveter cez hlavu, za ním nasledovalo aj tielko až kým tam nestála len v jednoduchej čiernej podprsenke. Celé telo sa jej triaslo od zimy, no líca mala aj tak červené. Na sucho som prehltol, keď rozopla gombík na džínsoch, potiahla zips a prisahám, že som ani nedýchal, keď džínsy odkopla na hromadu svojho oblečenia.

„Nikto predsa nepovedal, že musíme byť nahí..." zašepkala.

Najskôr by som tam stál nepohnute ako socha až do skonania sveta, keby ku mne nepodišla a nezaťahala za moju mikinu. Zadíval som sa na ňu a nechápal, kde sa to v nej vzalo, kde sa vzala odvážna a spontánna Ruby, ktorá sa chce spolu sprchovať. Stále mierne mimo som proste len zdvihol ruky, čomu sa zasmiala.

„Si na mňa príliš vysoký," pripomenula mi. Mechanicky, ako robot som si vyzliekol mikinu aj tričko pod ňou a len veľmi dúfam, že sa mi ruky triasli od zimy, keď som si rozopínal nohavice.

Ruby ma chytila za ruku a kráčala k sprche, ktorá napĺňala celú mramorovú kúpeľňu parou. Už som nepotreboval horúci kúpeľ – pohľad na Ruby ma rozpaľoval úplne iným spôsobom. Snažil som sa na ňu príliš necivieť, no nedarilo sa mi to. Bola taká krásna! Bola útla a drobná, na prvý pohľad by ste sa báli, že sa zlomí ako porcelánová bábika ak ju stisnete prisilno. No už som poznal pravdu, je sinejšia, než sa zdá. Ruky ma svrbeli, čo som sa jej tak veľmi túžil dotýkať – dotknúť sa každej krivky, každého kúska slonovinovej pokožky, vryť si do pamäti každú jednu pehu či malú jazvu... Mokré ryšavé vlasy mala prehodené cez plece, lepili sa jej na chrbát.

Potom sa otočila tvárou ku mne a oboch nás potiahla pod prúd teplej vody. Prekvapene som sa mykol, no stačilo to, aby som sa prebudil zo svojho delíria. Daj sa dokopy, človeče! okríkol som sám seba. Pustila moju ruku a opatrne ma objala okolo pása, čo nás nenávratne pritislo k sebe bližšie a môj zdravý rozum opustil miestnosť.

„Tiež to cítim, Tyler," zašepkala. „Tiež sa ťa chcem dotýkať a chcem, aby sa ty dotýkal mňa, aby si ma bozkával a naučil ma cítiť všetko to, čo viem, že dokážeš." Vtisla mi krátky, letmý bozk na kľúčnu kosť – najvyššie kam dočiahla. „Ráno som si dokonca aj oholila nohy..."

Vyrazil zo mňa neplánovaný smiech, ktorý však pomohol uvoľniť trochu toho napätia, čo sa okolo nás hromadilo. Chvíľu som sa bál, pretože sa Ruby nesprávala ako by som čakal, že sa bude, ale toto znelo ako ona. Stále to bolo mon soleil, iba konečne robila to, čo som jej stále prízvukoval – konať tak, ako cíti, podľa toho, čo jej v tej chvíli príde správne. Vzal som jej tvár do dlaní a sklonil sa k jej perám. Čo som však zamýšľal, že bude len ľahký, sladký bozk sa zmenilo na čosi oveľa naliehavejšie a vášnivejšie, keď mi zastonala do úst, stúpla si na špičky a oprela sa hruďou o moju.

Vždy som odcudzoval Oza za to, že je závislý a odmieta so sebou niečo robiť, vzoprieť sa a bojovať proti svojej závislosti. Ale tuším som ho začínal chápať – Ruby bola moje vlastné ópium. Vravel som si, že dostať, čo i len malú kvapku bude stačiť, lenže som chcel zakaždým viac, opantávala mi zmysly, nútila ma strácať kvôli nej hlavu. A zauvažoval som, či to necítila tiež, podľa toho ako zúfalo ma ťahala za vlasy a odpovedala na moje bozky rovnako dychtivo a hladovo.

Uvedomujúc si, že sme na šmykľavom povrchu, tak opatrne ako sa dalo, som ju zdvihol zo zeme a takmer skolaboval, keď okolo mňa omotala tie svoje božsky dlhé nohy. Začínal som z toho prichádzať o rozum – z toho ako dokonale ku mne pasovala, ako keby bola dielikom, o ktorom som doteraz nevedel, že mi chýba.

„Tyler," vydýchla Ruby moje meno, keď som jej dovolil nadýchnuť sa a uhryzol ju na krku.

Putoval som nižšie, perami aj zubami som dobýjal viac jej pokožky a kým som stihol pomyslieť, čo sa deje, moje prsty jej šikovne rozopli podprsenku. Stuhla, no keď som jej pozrel do tváre a pátral po akejkoľvek známke neistoty alebo paniky, žiadnu som nenašiel. Jasné, určite bola nervózna a poctivo sa červenala, no nevyzerala, že chce, aby som prestal.

„Ak nechceš aby som –"

„O to nejde," prerušila ma. „Iba ma nikdy nikto nevidel nahú. Iba... Bojím sa, že sa ti nebude páčiť, čo vidíš."

Prstom som jej prešiel dolu po hrdle. „S tým by som si nerobil starosti, Ruby. Pravda je totiž taká, že ma máš úplne vo svojej moci."

Čierna farba jej prádla v bielej kúpeľni doslova žiarila – ako záblesk temnoty vo svetle. Presne ako my dvaja – moja čierna duša omotaná okolo tej jej. Zase sme sa bozkávali, tento raz som si však dával načas, išlo o dlhé, lenivé bozky zatiaľ čo som jej rukami prechádzal po chrbte a jej nahé prsia sa mi tisli na hruď... Strácal som nad sebou kontrolu.

Treskol som rukou po kohútiku a vodu zastavil, bez toho, aby som sa od nej čo i len na chvíľu odtrhol, som vycúval zo sprchy a odniesol ju do spálne. Pri nohách postele som sa zastavil.

„Chcem ťa vidieť," dožadoval som sa. Ruby sa na odpoveď nezmohla, no odhodlane prikývla.

Jemne som ju zložil do prikrývok a kašľal na to, že zamokríme celý matrac. Odtiahol som sa a mierne od nej odstúpil a keď som ju prešiel pohľadom, zabudol som dýchať. Nie, nemala výnimočne veľké prsia, ale na tom nezáležalo. Pre mňa bola tou najkrajšou ženou na svete a vedomie, že mi dôverovala dosť na to, aby mi dovolila vidieť ju takto...

Bez rozmyslu som opäť vyhľadal jej ústa a dával si pozor, aby som ju nezavalil celou váhou svojho tela. Ležala tam takmer úplne nahá, no mal som pocit, že som to ja, kto je odhalený až na kosť.

„Si... Si nádherná, Ruby," vydýchol som. „Nikdy o tom nepochybuj." Lapala po dychu, pokožku mala podo mnou úplne rozpálenú a nechtami sa mi zaryla do chrbta.

„Môžeš mi to vyzliecť všetko," zamumlala a uhryzla ma na sánke.

Zaprel som sa oboma rukami a hľadel na ňu. Videl som na nej, že je oveľa nervóznejšia než sa snaží dať najavo, no inak vyzerala... rozhodnutá.

„Ruby..." Pravdu? Chcel som ju, tak neskutočne veľmi, mám pocit, že som do nej už po uši zbláznený, ale je taká krehká a jemná a perfektná, zaslúži si niečo lepšie, zaslúžila sa to prvýkrát zažiť s niekým stokrát lepším než som ja. Lámalo mi to srdce, no nemohol by som so sebou žiť, ak by som ju takto zneužil.

„Prestaň s tým," napomenula ma a chytila mi tvár do dlaní. „Nerozmýšľaj nad tým toľko. Ak nechceš, nemusíme mať sex, ale vedz, že ti verím a toto je len a len moje rozhodnutie. Chcem, aby si to bol ty."

„Prečo?" Musel som to vedieť – musel, aby som jej potom mohol povedať, prečo sa mýli. Som len nehanebný kus špiny.

„Pretože viem, že si dobrý človek, si láskavý a starostlivý a ohľaduplný, si skromný a vľúdny a je v tebe toho o toľko viac, než si ochotný vidieť," objasnila. „Navyše, myslím – myslím, že som sa do teba zamilovala."

Srdce mi takmer prerazilo hrudný kôš. Hľadal som v jej tvári akýkoľvek náznak klamstva, ale myslela to vážne, bola do mňa zamilovaná... A ja zase do nej, aj keď to pravdepodobne bola tá najnečakanejšia vec, čo sa mi v živote stala. Vedel som, že neexistujú slová, či už v angličtine alebo francúzštine, ktoré by dokázali adekvátne vyjadriť, koľko pre mňa znamená. Tak som svoje pery pritisol tam, kam patria – na jej.

A ten bozk bol nekonečný, dôkladný a podmanivý, jazykom som sa jej obtrel o pery a ona ich pre mňa otvorila, pozývala ma dnu. Potom som si otvorenými ústami razil cestičku cez jej bradu, dole jej hrdlom až k jej divoko pulzujúcej krčnej tepne, uzavrel som okolo nej zuby a stisol, potom znova, silnejšie. Ruby zastonala, prstami ma ťahala za vlasy a pätami mi zatlačila do spodnej časti chrbta.

Pokračoval som vo svojej pomalej hre, kedy som si dal záležať, aby som na nej zanechal svoje značky, putoval od jedného pleca k druhému a pritískal sa k nej bokmi čoraz tesnejšie, aby vedela, že nie je jediná, kto tam prichádza o rozum. Dýchala prerývane, ale stále neprosila, takže... Nezastavoval som sa.

Šiel som nižšie, uhryzol ju na kľúčnej kosti a potešil sa, keď tam zostali odtlačky od mojich zubov a potom som bol konečne vo svojom cieli. Strelil som po nej pohľadom predtým, ako som sklonil pery k lákavej, ružovej bradavke a prisal sa na ňu. Ruby sa prehla v chrbte a vzoprela sa proti mne.

Aj ďalej som sal a jemne hrýzol, venoval sa obom prsiam, opíjal sa odovzdanými zvukmi, ktoré vydávala a užíval si, ako sa na mňa tisne bokmi čoraz viac a viac. Vyčítal som z jej dýchania, zo zaťatých svalov, ako je už blízko... Odtiahol som sa od nej a vlepil jej rýchly bozk.

„Ešte nie, mon soleil," zamumlal som.

Potom som si kľakol na zem.

Ruby sa vyšvihla do sedu, dívala sa na mňa rozšírenými modrými očami a ja som sa na ňu usmial, pobozkal ju raz, dvakrát, trikrát, prosil som ju, aby mi verila... Zviezla sa na lakte, no neodtŕhala odo mňa pohľad a keď som vzal do rúk tenkú látku jej nohavičiek, uvedomil som si, že sa trasiem. Sakra, zase som sa cítil ako panic, roztúžený a zároveň vydesený, že niečo pokašlem. Zase som váhal, no Ruby tú dilemu vyriešila za mňa, keď zdvihla boky z postele, pobádala ma, aby som ju vyzliekol.

Keď jej nohavičky dopadli na podlahu, bol som si istý, že mi exploduje hruď. Bola krásna proste všade, prestane ma táto žena vôbec niekedy okúzľovať?

„Ehm, zízaš," poznamenala.

„A čo si čakala, že urobím?"

„Možno, že sa tiež vyzlečieš?" nadvihla na mňa obočie a ja som sa zasmial.

„Odkedy si taká...nemravná?"

Sklonil som sa nad ňou, rukami zapretý po bokoch jej hlavy a zadíval som sa jej do očí, potom na pery, na hruď a nižšie. Jej malé ruky uchopili lem mojich boxeriek a ja som mohol len žasnúť nad tým aká je smelá, aká neochvejná.

Kývol som jej. „Do toho."

Ruby mi ich stiahla pokiaľ dočiahla a ja som ich potom odkopol kamsi do priestoru, odrazu som si uvedomil akí sme nahí, aká skutočná táto chvíľa vlastne je. Ruby si hrýzla spodnú peru, snažila sa nedívať, no nedarilo sa jej to. Toto bolo asi prvýkrát, čo mi záležalo na tom, čo si o mne nejaká žena myslí.

„Nemusíme to robiť," pripomenul som jej, keď sa jej na čele vytvorila vráska.

Zavrtela hlavou. „Ja len... Ako sa to – Ako sa to tam zmestí. Zdá sa to nemožné."

„Potrebuješ najprv názornú ukážku na banáne?" naťahoval som ju, sčasti preto, že som chcel odľahčiť atmosféru a zahnať jej obavy.

Nechal som jednu ruku skĺznuť dolu po jej nahom, vypracovanom bruchu, smeroval som k citlivému miestu medzi jej nohami – nedokázal som odolať mužskému pudu, ktorý dožadoval, aby som si ju ohmatal všade. No Ruby zakryla moju ruku svojou a zastavila ma.

„Dosť hrania," nariadila. „Pobozkaj ma znova, áno?"

„Áno, madam."

Splnil som jej prianie, odtiahol svoju ruku a vychutnával si sladkú chuť jej úst. Ruby sa bozkávala naozaj dobre, čo ma najprv prekvapilo, keďže s tým nemala priveľa skúsenosti. A to, ako sa ma dotýkala – naliehavo, sebaisto a trúfalo... Až som začínal mať pochybnosti pre koho je to vlastne po prvýkrát. Ibaže, potom sme do seba narazili bokmi a Ruby zalapala po dychu. Vtedy sa mi konečne aj rozsvietila žiarovka. Ak to naozaj ideme urobiť, budeme potrebovať ochranu, myslím, že nejakú mám v peňaženke... ktorá je v mojich džínsoch...ktoré sú v kúpeľni. A kúpeľňa je príliš ďaleko.

„Musím ísť pohľadať kondóm."

„Beriem tabletky. A som zdravá, keďže som nikdy s nikým nebola." Ale ja som bol, nepovedal som, a niekedy sme boli nepozorní a nezodpovední a som si istý, že som nebol jediný, s kým spávala a nedávala si pozor.

Preglgol som. „Bude to tak pre teba pohodlnejšie. Nechcem, aby ťa to zbytočne viac bolelo."

„Dobre," prikývla.

Neznášal som, že od nej musím odísť a dávam jej priestor, aby si to ešte raz dobre rozmyslela a možno zmenila názor, teraz, keď sa to skutočne deje. Našiel som svoju peňaženku, vďačný, že mi nenavlhla, schmatol som jeden malý balíček a ponáhľal sa k Ruby.

„Stále si si istá, že to chceš?" uisťoval som sa, keď som si k nej vliezol na posteľ.

„Áno."

Moje drahé, odvážne dievča.

Roztrhol som balíček s ochranou a navliekol si ju a potom začal odznova zmyselný proces rozpaľovania. Bozkami som jej zasypal celé telo, škriabal zubami, pohládzal jazykom. Všetko ma začínalo bolieť, čo som tak zúfalo potreboval uhasiť svoju túžbu, no odstrčil som tie myšlienky preč – toto bolo o nej, nie o mne. Ruby nariekala a chvela sa podo mnou, ramená mi stískala tak mocne, až som si bol istý, že mi zanechá modriny. Bože, dúfal som v to – konečne modriny, na ktoré by som spomínal s radosťou.

Vtisol som jej bozk pod pupok a odvážil zísť ešte nižšie, testoval som jej reakciu. Zalapala po dychu a drsne ma potiahla za vlasy, trhla mi hlavou späť hore.

„To ešte nemáš dovolené," zahriakla ma, no neušlo mi, ako sa jej zrýchlil dych. Prešibane som sa usmial, sám pre seba si sľúbil, že ju neskôr prinútim zmeniť názor a pobozkal ju.

Moja kontrola visela na vlásku, pripravená sa odtrhnúť úplne, hlavne, keď sa o mňa aj ďalej chtivo obtierala bokmi. Neprerušujúc bozk som si jej nohy omotal okolo bokov, Ruby sa mi zaprela o plecia pre stabilitu a ja som pomaly, pomaličky vrazil bokmi vpred.

Moja sebakontrola sa rozpadla.

Oh, Bože...! Točila sa mi hlava a srdce mi tĺklo ako zmyslov zbavené. Bola taká tesná, že každý jeden milimeter bol malé víťazstvo, snažil som sa byť opatrný, ale neviem, či sa mi to darilo, na to som v tom bol príliš stratený. Najprv som si ani neuvedomil, že som ju prestal bozkávať, otvorene som sa díval medzi naše spájajúce sa telá. V ušiach mi hučala krv, ohlušovala ma až som to všetko vytesnil, bol som mimo svojej mysle, mimo svoje telo ako tomu bolo zakaždým s Isadorou.

Vsunul som sa hlbšie a Ruby sebou trhla, zaborila mi prsty do ramien, no ja som nevnímal bolesť – neuvedomoval som si nič až na ten úžasný, nepochopiteľný pocit, že sa to skutočne deje.

„Tyler," jej tichý, roztrasený hlas, ktorý akoby prichádzal z veľkej diaľky zaúčinkoval ako rozbuška na moje zmysly.

Nezastavoval som sa.

Ruby

Bola som Tylerom hypnotizovaná, tým divokým, fascinovaným pohľadom v jeho očiach; bola som pohltená jeho teplom, váhou jeho tela na mojom, dotykmi, vďaka ktorým som si prišla ako niekto špeciálny, vzácny. Vo vnútri som bola uzlík nervov, to nepopieram, no stála som si za svojím a rozhodla sa byť aspoň túto jednu chvíľu na tisíc percent odvážna...

A potom prišla bolesť, ostrá a krutá, rozšírila sa mi do celého tela a mala som chuť nakopať sa do zadku za to, že som to riadne nepremyslela, že som sa najprv o tom s niekým neporozprávala... Jeho rozmery... Nebola som taká hlúpa, aby som si myslela, že sa to dostane tam kam má bez bolesti, ale toto... Toto bolo jednoducho priveľa.

Vytisla som zo seba jeho meno, no zdalo sa, že nevníma. Úplne stratil hlavu, díval sa medzi nás a jeho oči odrazu vyzerali také temné, naplnené živočíšnou túžbou. Čakala som, že sa to zlepší, že si moje telo privykne na ten nový pocit, ale nestalo sa tak. Horela som, ale nie práve v príjemnom zmysle slova, telo protestovalo a nedokázala som sa prestať chvieť. Čím hlbšie sa dostal, tým horšie to bolo až kým som prakticky prosila a fňukala.

„Tyler, prosím, prestaň," do očí sa mi tlačili slzy. „Bolí to."

Zamrzol, vlastne som si nebola istá, či vôbec dýcha. Zdvihol hlavu a pozrel na mňa, zažmurkal, ako keby sa snažil prebudiť zo sna a keď sa mu to podarilo, oči sa mu naplnili zhrozením.

„Oh, Bože, ku – merde!" zasyčal a rýchlo sa odtiahol a dosadol si na päty.

Tá náhla prázdnota a chlad boli úľavou a bolestné zároveň. Striasla som sa a chcela sa skrútiť do klbka, no len, čo som pohla panvou, prešla mnou ďalšia vlna bolesti až som zastonala.

„Do pekla!" počula som Tylera ako zanadával a schmatol mi kolená, aby som nechala nohy roztiahnuté. „Chvíľku sa nehýb."

Vyletel z postele tak rýchlo, že som ani nestihla žmurknúť a zmizol v kúpeľni, nevzrušujúc sa nad tým, že je kompletne nahý. Zvažovala som, že cez seba prehodím paplón, mala som náhle nutkanie zakryť sa, no neodvážila som sa znova pohnúť, nie, keď mi medzi nohami stále pulzovala ozvena bolesti.

Tyler sa vrátil, v jednej ruke niesol vlhký uterák a v druhej svoju mikinu. Bez slova ju cezo mňa rozprestrel, siahala mi až pod bedrá, ako keby vedel, že mi je zrazu neskutočná zima a necítim sa pohodlne takto odhalená.

„Ja, erm... Nepanikár, ale máš tam trochu krvi," ozrejmil mi a hlas mu znel chrapľavo. Aj keď viem, že je to normálne, že sa to stáva, v krku mi navrela hrča a ťažko sa mi dýchalo. Tyler zdvihol uterák.

„Smiem?"

Nepamätám si, že by som prikývla, no musela som, pretože mi mokrú látku priložil k stehnu a jemne ma začal umývať. Zavrela som oči, keď sa dostal k stále rozcitlivenému miestu a pracoval tak šetrne, uterák sa ma dotýkal ľahúčko ako pierko, len aby mi neublížil ešte viac. Zažmúrila som naňho spod privretých mihalníc a všimla si, aké má napnuté plecia, čeľusť zaťatú tak pevne, až som čakala, že praskne. Ruky sa mu chveli. Vyzeral nahnevane a mne netrvalo dlho, kým som pochopila, prečo je tomu tak. Pokašľala som to.

Keď skončil, odhodil zakrvavený uterák do koša a natiahol si boxerky. Prehodil cezo mňa prikrývky, dosadol na matrac po mojom boku a rukami si prešiel tvár. Tento raz mi bolesť explodovala v hrudi a musela som žmurknúť, aby som zahnala slzy. Nechcela som, aby sa na mňa hneval, nechcela som ho sklamať... Hlúpe telo, hlúpa ja, že som taká precitlivená!

„Mrzí ma to," vyhŕkla som.

Tyler po mne vrhol pohľad, oči mal vyvalené. Nepomáhalo to, po lícach sa mi skotúľali slzy a ja som sa cítila ešte viac ako idiot.

„Žartuješ? Prečo sa, do pekla, ospravedlňuješ, keď by som to mal robiť ja?!" zvolal a z hlasu mu jasne zaznieval hnev. Do kelu s tým, pregúlila som sa na bok, pritisla si kolená k hrudi a snažila sa prehĺtať slzy, no zlyhávala som.

„Ruby, nie, prosím, neplač," povedal nežnejšie.

Matrac sa prehla, keď si ku mne ľahol, omotal okolo mňa ruky a pevne ma objal.

„Som idiot, nechcel som na teba kričať," kajal sa. „Iba som na seba tak hrozne naštvaný! Stratil som hlavu, nedával som pozor a ublížil ti. Veľmi ma to mrzí, Ruby, prepáč mi."

Zavrtela som hlavou. „Čo to hovoríš? Je to moja chyba, že –" Tyler mi zakryl dlaňou ústa, kým som to stihla dopovedať.

„Tu ťa hneď zastavím," prísne na mňa pozrel. „Nič z toho nie je tvoja chyba, jasné? Prvýkrát je to bolestivé, trápne a miestami aj nepríjemné pre každého, ak máš pocit, že je to príliš, treba to povedať, na tom nie je nič zlé. Prečo myslíš, že sú toľkí ľudia radi, že si svoju prvú skúsenosť nepamätajú?" Potiahla som nosom a zdvihla hlavu, aby som mu videla do očí.

„Ty si svoju nepamätáš?" Tyler stuhol, cítila som ako vedľa mňa úplne zdrevenel a v pohľade sa mu mihlo smútok.

„Nanešťastie pamätám," povedal horko. „Naozaj ľutujem, že toto pre mňa tiež nie je prvýkrát."

Samozrejme, že som chcela vedieť viac, pochopiť, čo znamenal ten výraz v jeho tvári, no zahryzla som si do jazyka – vyzeral taký krehký a bála som sa, že mu svojím vyzvedaním len rozjatrím rany. Tylerovi však neušlo moje zaváhanie a slabo sa usmial.

„Pamätáš si lekciu číslo dva? Ak sa chceš na niečo spýtať, neboj sa to urobiť, mon soleil," poučoval ma a jednou rukou mi vošiel do vlasov, prehŕňal sa v nich prstami.

„Nie som si istá, či môžem zabŕdať, je to predsa len tvoje tajomstvo," hájila som sa. „Nechcem, aby si mal pocit, že sa mi musíš zdôverovať, že je to tvoje povinnosť. Ak budeš chcieť, som vždy tu, aby som ťa vypočula, ale ak na to ešte nie si pripravený, chápem to."

Bola to pravda, napriek tomu všetkému, čo ma naučil, aj keď som sa teraz už tak nebála sa s ním rozprávať a zdôverovať sa mu, stále som cítila ten vnútorný nepokoj, keď som sa mala s niekým iným podeliť o kúsok svojej mysle. A Tyler je jeden z najrezervovanejších ľudí, akých poznám a ak tú jeho zdráhavosť otvoriť sa iným niekto chápe, potom som to ja.

Tyler sa mi na dlhú chvíľu zahľadel do očí, potom ma pobozkal na čelo a zašepkal: „Ďakujem."

Prikývla som a tesnejšie sa k nemu pritúlila, hlavu som si oprela o jeho hruď a vdychovala jeho povedomú vôňu. Možno to medzi nami fyzicky nevyšlo, no miesto v mojom srdci mal stále, to sa nezmenilo. Vlastne, ak by som ho nemilovala už aj pred týmto faux pas, teraz už jednoznačne áno.

„Bolo to s Isadorou Wennerovou, keď som mal ledva šestnásť, bol som stratený a zatrpknutý a vzťahy ani sex ma nemohli zaujímať menej," priznal z ničoho nič potichu. „Nechcel som to, prakticky som celú hodinu po tom prevracal, ale nie je to tak, že by som sa nejako extra bránil, keď ma vyzliekla a – a donútila ma sa s ňou vyspať."

Neodvážila som sa pohnúť, neodvážila som sa ani poriadne dýchať, nie, keď sa mu hlas tak veľmi triasol a jeho srdce mi búšilo pri uchu, tak neskutočne zlomene. To moje sa preňho rozpadalo no kúsky, pre to, čím si prešiel a nemohol s tým nič urobiť, ak nechcel, aby sa to obrátilo proti nemu.

„Sú to už tri roky – spávam s ňou už tri roky, a predsa som z toho rovnako znechutený ako som bol aj ten prvý raz. Nezlepšuje sa to..."

Nezvládla som to, rozhodila som okolo neho ruky a aj keď som o toľko menšia a slabšia, stisla som ho tak pevne, ako som vedela a dúfala, že možno moja blízkosť mu tú spomienku uľahčí.

„Je mi to ľúto, Tyler," šepkala som. „Nezaslúžiš si, aby sa k tebe takto niekto správal, zaslúžiš si byť s niekým, koho miluješ."

„Teraz som," zamrmlal mi do vlasov. „A ak som to všetko musel zniesť len aby som tu teraz mohol byť s tebou... Bez zaváhania by som tým prešiel znova." 

Ehm, no... Hm... :D Úprimne som túto kapitolu plánovala o niečo neskôr, ale tak pekne mi tam sadla, takže... Čo si o tom myslíte? :)