Zdravím, tak sme sa opäť dožili polky týždňa, čo znamená, že sa k slovu konečne dostávajú Ryler. Časť nie je nijako prevratná, len taká oddychová, no som na ňu hrdá, pretože od tejto kapitoly som opäť získala chuť písať WH... Tak snáď sa bude páčiť aj vám :) 

Tyler

Vzhľadom na tú únavnú cestu, ktorou sme zabili takmer celý deň, čakal som, že len čo sa vrátime z večere, Ruby bude chcieť ísť spať. Avšak, prekvapila ma, keď vyhlásila, že keďže sa nachádzame v domove filmového priemyslu, mali by sme to osláviť tak, že si nejaký film pozrieme. Neškriepil som sa s ňou, keď ponúkla, že mi pustí svoj obľúbený. Skutočne som bol zvedavý, čo to bude, aký ďalší kúsok zo seba mi odhalí. Ona už videla najobľúbenejšiu sériu môjho detstva, na ktorú som stále nedal dopustiť.

Nechal som ju ísť použiť sprchu ako prvú, aby sa zohriala, keďže mi neušlo, ako sa trasie od zimy. Kým bola v kúpeľni, napísal som správu mame, aby som ju uistil, že som v poriadku a kde sa práve nachádzam. A potom, so svalmi zaťatými od znechutenia a výčitiek svedomia som otvoril skupinový čet s chalanmi z gangu a klamal im o tom, ako pokračujem s Ruby.

Náš vzťah sa síce zmenil zo striktne platonického na niečo viac, ale to nebola ich vec. Možno som ich kŕmil nechutnými detailmi, ale jediné, čo ma držalo nad vodou a ďalším emocionálnym zrútením bolo vedomie, že sú to lži. Nech už sa medzi mnou a Ruby stane čokoľvek, bude to patriť iba nám.

Pošli nám fotky, ty sebecký bastard! Dent, jeden z tých debilov, napísal. Odignoroval som ho a vypol čet kým sa to stihlo zvrtnúť na niečo horšie.

S Ruby sme sa vymenili, ja som si skočil do sprchy a viac než šťastný zo seba zmyl pozostatky náročnej cesty. Keď som vyšiel, Ruby už ležala zababušená v posteli, ryšavé vlasy zviazané do neporiadneho drdola a televízor bol zapnutý. Obzrela sa na mňa s úsmevom na perách a potľapkala druhú stranu postele.

Prudko som sa nadýchol, keď ma prepadlo niekoľko silných emócii naraz a prinútil som nohy, aby sa pomaly pohli k posteli a aby som sa tam nevrhol ako dvojčatá na posledný kúsok koláča. Vedomie, že mi vôbec dovolí byť pri nej tak blízko... Akosi sa mi podarilo získať si jej neochvejnú dôveru, čo ma len primälo cítiť sa ako ešte väčší hajzel pre to, k čomu ma gang donútil. Otvoril som ústa, odrazu som mal takú neodmysliteľnú túžbu vykašľať sa na to a povedať jej pravdu, ibaže Ruby netrpezlivo mľaskla jazykom.

„No tak, nechcem zaspať v tej najlepšej časti."

Vliezol som si pod prikrývku vedľa nej. „Ruby, som dostatočne veľký muž na to, aby som priznal, že som videl Titanic, no nie som si istý, či to prežijem aj druhýkrát."

Modré oči jej pobavene žiarili a obdarovala ma tajomným úsmevom. „Počkaj si na to."

Stlačila play a po menej ako minúte som si s nemalou dávkou úľavy uvedomil, že to nie je Titanic a súdiac podľa tej temnej atmosféry to nie je ani nič podobne romantické. Šokovane mi padla sánka, keď sa na môj veľký údiv na obrazovke objavil názov filmu – Sedem. Ruby sa zasmiala, viac než spokojná sama so sebou, pretože sa jej podarilo ma prekvapiť.

„Toto je tvoj obľúbený film?"

„Áno," odvetila hrdo. „Je perfektný a aj napriek tomu, že nie som veľká fanúšička Brada Pitta, nikdy nebudem mať dosť tohto majstrovského diela. Mohla som mať tak trinásť, keď som tento film videla po prvýkrát a bola pripravená na to, že z neho budem mať nočné mory. Namiesto toho som sa však doň zamilovala a odtiaľ plynie moja láska ku kriminálkam a záhadám."

Pozrel som sa na ňu, na jej rozžiarené oči a nemohol som si pomôcť, prišuchol som sa k nej bližšie.

Toto dievča ma neskutočne priťahuje.

Tiež milujem tento film, je to jeden z tých, čo na vás zanechá stopu, no nemôžete ho pozerať príliš často, aby ste nepokazili jeho kúzlo. Na prvý pohľad by nikto nepovedal, že film o brutálnych vraždách inšpirovanými siedmimi smrteľnými hriechmi bude niečo pre Ruby Gellerovú. Začínam si myslieť, že ona sama je záhadou. Jemná a krehká a plachá, no ak pôjdete hlbšie, odlúpnete postupne jednu vrstvu toho, čo chce, aby ste videli za druhou, nájdete silnú a vášnivú a nezávislú ženu, ktorá vás neprestane prekvapovať. Je dokonalá... A neskutočne ma mrzí, že som sa ju nepokúsil spoznať už skôr, kým sme boli na strednej.

Nič proti Sedem, no pristihol som sa ako sa častejšie dívam na Ruby a podľa toho, ako zrýchlene dýchala a líca mala ružové, nebol som v tom taký nenápadný, ako som si myslel.

„Vieš," prehovorila bez dychu, „už som to aj tak videla nespočetne veľakrát." Medzi rebrami ma bodli výčitky, no po prvýkrát bola moja príťažlivosť voči nej silnejšia – a keď už sme pri tom, väčšina krvi dávno opustila mozog a začala sa hromadiť kdesi inde.

Jednu dlaň som jej položil zozadu na krk a naklonil sa bližšie, vdychoval kvetinovú vôňu jej pokožky a potom sa jej perami letmo obtrel o hrdlo, spokojný, keď sa jej zadrhol dych. Zovrela mi tričko v pästi, pokúsila sa ma k sebe potiahnuť bližšie a otočiť hlavou, aby som ju mohol pobozkať na pery, no schytil som ju za bradu a rozhodol sa ju ešte chvíľu trápiť. Vydral sa z nej nespokojný zvuk, ktorý sa však rýchlo zmenil na tichý ston, keď som jej začal sať kožu a uvažoval, že jej tam nechám značku.

Ruby konečne došla trpezlivosť. Zaprela sa mi do hrude, dostatočne silno na to, aby som ju pustil, potom mi zaborila ruky do vlasov a stiahla ma nižšie, aby ma mohla pobozkať. Pri dotyku jej sladkých pier som zastonal, nad tým, aká bola nedočkavá a nenásytná. Moje ruky akoby mali svoju vlastnú hlavu, schmatli ju za pás, prešli jej po rebrách a vyššie, na hruď.

Mozog mi definitívne vypovedal službu; ta mála pokušiteľka na sebe nemala ani len podprsenku.

Jedna moja ruka našla jej drdol a šikovne ho rozpustila, ryšavé kučery sa jej rozkotúľali po pleciach a chrbte a ja som si do nich nedočkavo zamotal prsty. Zatiaľ čo moja druhá ruka sa jej nedokázala prestať dotýkať a výrazne pokúšala jej hranice – bruškom prsta som jej cez látku trička prešiel po citlivej bradavke a Ruby sa zachvela s prekvapeným nádychom ako keby som ju potriasol elektrinou. Miloval som, ako na mňa reagovala, aká bola odviazaná a hlava sa mi krútila tak mocne, že som nedokázal myslieť.

Neviem kto potiahol koho, no odrazu som sa našiel zapratý nad ňou, tlačil ju do matrace váhou svojho tela, nohy mala omotané okolo môjho pása a zvierala ma ako keby som bol jej záchranné lano. Odtrhol som od nej pery, nech sa môže nadýchnuť a venoval sa zase trochu jej sladkej, jemnej pokožke. Vlhkými bozkami som jej zasypal krk, potom skĺzol na kľúčne kosti, keď sa podo mnou prehla v nemej prosbe o viac. Zovrel som jej nohu, trhol ňou o niečo vyššie a prstami vkĺzol pod hebký materiál jej pyžamových nohavíc.

Ruby zdrevenela.

Čo zase hneď prinútilo stuhnúť aj mňa, keď som si všimol jej reakciu.

V panike som sa vystrel, odlepil od nej ruky a zdvihol ich do vzduchu, aby som jej ukázal, že sa nedotýkam. Tvár jej horela, no mne bolo jasné, že to nebolo len od bozkávania a jednu dlaň si tisla na ústa. Zamračil som sa a snažil sa pochopiť, čo sa stalo – či som sa jej nedotkol na nevhodnom mieste, kdesi, kde na to ešte nie je pripravená.

„Ruby...?" spýtal som sa s obavami. Posledné, čo som chcel, bolo do niečo ju nútiť. Povedal som jej predsa, že sa medzi nami nemôže nič stať, rozhodne nie sex a čo spravím v momente, čo sa naskytne šanca?

Mal som chuť jednu si vraziť.

„Ja... Prepáč," vydýchla. „Bože, to je trapas!"

„Čo som spravil?!" dožadoval som sa.

Modré oči sa jej komicky rozšírili, ako keby si až teraz uvedomila, aký záver som si z toho vyvodil. Odmotala odo mňa nohy a zdvihla sa na lakte a vehementne krútila hlavou.

„Nie, nie, nič!" uisťovala ma a zapýrila sa ešte viac. „Iba... Spomenula som si, že som si neoholila nohy." Zmĺkli sme, v izbe sa ozýval len hlas Morgana Freemana, kým ja som sa na ňu zmohol len civieť.

Potom som vybuchol do smiechu. A nedokázal prestať.

Bol to jeden z tých momentov, keď dostanete akoby nekonečný záchvat hlasného, nekontrolovateľného smiechu, z ktorého vám tečú slzy a bolí brucho. Vynadal som si, že to odo mňa nie je pekné a pravdepodobne to bol len výsledok môjho vyčerpania, inak by som nad sebou mal väčšiu kontrolu. Lapal som po dychu a utieral si slzy, kým som sa snažil potlačiť ďalšiu salvu smiechu.

„Pre – prepáč... Nechcel – nechcel som," ospravedlňoval som sa, no telo sa mi stále otriasalo tichým smiechom.

„Ale si gentleman, všakže?" zabŕdla Ruby.

Potiahol som ju k sebe, pritúlil si ju k hrudi a zaboril jej tvár do vlasov, kým som sa veľmi snažil upokojiť. Mierne som otočil hlavou a zadíval sa na film – akurát našli prvú obeť, ktorá zastupovala hriech obžerstva, keďže išlo o obézneho muža, ktorý sa prejedol k smrti. Čo rozhodne nebolo vtipné a pomohlo mi vytriezvieť.

„Môžem mať osobnú otázku?" spýtal som sa Ruby a trochu sa odo mňa odtiahla, aby mi videla do tváre. Obzrela si moje črty a potom prikývla.

„Ty a tvoj bývalý... Robili ste niekedy niečo intímne?"

Zavrtela hlavou, no do očí mi nepozrela. „Nie."

„Prečo?" zaujímal som sa a rýchlo dodal. „Nemyslím to nijako zle, som len zvedavý. Teda, si krásna žena a mne sa nechce veriť, že sa nikdy nepokúsil –" Nemohol som sa prinútiť dokončiť tú myšlienku, predstava Ruby s iným mužom nebola príjemná.

„Ako som ti už hovorila, chodili sme spolu tak dva mesiace a potom len pokračovali vo fraške. Garrett bol skvelý a mala som ho rada, aj keď som ho asi nemilovala v pravom zmysle toho slova, ale... Neviem, chýbala tomu tá správna iskra. Mala som stres už aj vtedy, keď ma šiel pobozkať..." Mykla plecami a stále sa na mňa odmietala pozrieť.

Srdce mi poplašene vynechalo úder. „Cítiš sa tak aj –"

„Nie," prerušila ma než som to stihol dopovedať. „S tebou je to iné."

„Ako iné?"

Strelila po mne pohľadom a udrela ma do pleca, keď si všimla môj úškrn. „Provokatér!"

Na chvíľu sme zostali ticho, obaja sme sa dívali na obrazovku, rozptýlení Bradom Pittom pri detektívnej práci, kým sa snažil riešiť prípad. Nech už to znie akokoľvek čudne, scéna, keď ich Morgan Freeman všetkých poučuje o siedmich smrteľných hriechoch je jedna z mojich najobľúbenejších.

„Môžem mať tiež osobnú otázku?" prerušila ticho Ruby.

„Do toho," prikývol som.

„Predpokladám, že ty už máš skúsenosti s intimitou a sexom..." Všetka ľahkovážnosť a veselosť zo mňa vyprchala, no pokynul som jej, aby pokračovala. „...Koľko si mal, keď – keď si začal?"

Cítil som sa, ako mi napli svaly a krv mi stuhla v žilách, keď mi pred očami vyvstal obraz Isadory. Existovali časy, keď som sa cítil previnilo, že sa mi pri myšlienke na ňu robí zle – koľko chlapov mi len závidelo, že taká kráska chcela práve mňa. No krása nikomu nedáva právo, aby iných nútili do niečoho, čo nechcú. Zavrel som oči a bojoval proti nevoľnosti, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou myšlienok na Isadoru. Ruby si musela všimnúť tú zmenu v mojom rozpoložení, pretože ma upokojujúco začala hladkať po chrbte a pobozkala ma na krk, na sánku, na líce...

„Mal som šestnásť," priznal som, „ale ver mi, ak by som to mohol zmeniť, zmením."

Na nič ďalšie sa ma nepýtala, nedožadovala sa viac detailov iba ma ticho držala, delila sa so mnou o teplo, delila sa so mnou o svoju láskavosť a náklonnosť. A takto, primknutí jeden k druhému sme sa ďalej dívali na film, vychutnávali si fantastickú detektívku s nečakaným vyvrcholením. 

Hm, tak čo na to poviete? Úprimne, netuším ako sa tam dostalo to s neoholenými nohami, ale tak veľmi som sa na tom smiala... Že som to tam musela nechať :D Och a mimochodom, Sedem je neskutočne epický film, takže ak ste ho ešte nevideli, rozhodne tú chybu napravte ;)