Tak konečne streda, vidíte, dočkali ste sa ;) Nebudem vás zbytočne naťahovať, snáď sa bude kapitola páčiť a dopredu vás varujem, že v sobotu idem preč, takže kapitola bude najskôr až niekedy  večer :) 

Ruby

Hánkami som zľahka zaklopala, aby som ho aspoň nejako varovala predtým ako som opatrne odchýlila dvere a nakukla dnu. Na zlomok sekundy som si pomyslela, že som to možno zle pochopila a mojím tajným dopisovateľom nebol Tyler, no všetky pochybnosti sa mi vyparili z hlavy, keď som si ho všimla, ako sedí vo vani, vlasy stále ako po výbuchu, v očiach bezútešnosť a oblečenie mal do nitky premočené od vody, ktorá mu siahala až kamsi po kľúčne kosti. V dlani zvieral telefón a díval sa naň ako keby to bola jeho jediná nádej.

Vošla som dnu a Tyler odtrhol zrak od obrazovky, keď sa dvere za mnou znova zavreli a ja som sa o ne oprela. Tvár mal úplne prázdnu, bez akejkoľvek emócie, čo ma zasiahlo oveľa bolestivejšie než akákoľvek z jeho správ. Dívajúc sa naňho, zdvihla som mobil a písala: Keby nebolo temnoty, nikto by si slnko nevážil. Navzájom sú úzko prepojené, či už v dobrom alebo zlom, sú od seba večne závislé.

Tylerovi sa rozšírili modré oči, neuhýbal odo mňa pohľadom aj keď mu mobil zavibroval prichádzajúcou správou, ktorú som mu poslala. Hľadela som naňho rovnako uprene, rovnako intenzívne. Jemne som sa usmiala, keď sa konečne pozrel a prečítal si, čo som napísala, videla som ako sťažka preglgol a keď sa na mňa znova pozrel, oči mal červené od potláčaných sĺz. Cítila som ako sa mi do očí tiež tlačia slzy, no prehltla som ich, aby som mohla napísať ešte niečo. Sme spolu zviazaní, Tyler.

Trhane sa nadýchol. „Ruby... Nerozumieš. Existujú veci, o ktorých nevieš, gang –"

„Je mi to jedno," prerušila som ho a podišla bližšie, mobil som odložila na umývadlo. „Gang neurčuje kto si, Tyler, nedefinuje ťa, ty len sám seba presvedčíš, že je tomu tak. Si to ty, kto odmieta vidieť, že si oveľa viac."

Začal vrtieť hlavou, uhýbal odo mňa pohľadom a keďže som pri ňom teraz bola dostatočne blízko, videla som, že sa trasie. Možno som nerozumela, čo sa stalo, že sa znova cíti zle, čo ho toľko mátalo, no nemienila som len nečinne stáť a nechať ho, aby sa s tou bolesťou vyrovnal sám. Koľkokrát sa mu to už stalo? Koľkokrát už musel sám niesť na pleciach bremeno viny a bolesti, ktorú mu priniesli jeho myšlienky? Viac nie, viac na to nie je sám.

„Nie som," zašepkal. „Nie som... Ja – Som nečistý."

Voda vyšplechla na kachličky keď zdvihol ruku a vyhrnul si rukáv mokrého trička, aby si odhalil zápästie... a tenké, jemné biele jazvy, ktoré sa mu ťahali po vnútornej strane predlaktia.

„Snažil som sa. Snažil som sa to zo seba dostať," plakal. „Ale nezáleží na tom koľkokrát krvácam, tá temnota – tá špina – je stále vo mne. Som prehnitý do špiku kosti."

Vydal zvuk ako ranené zviera a nechtami si zaútočil na zjazvenú ruku, driapal si kožu, ako keby zo seba chcel strhnúť mäso a pozrieť sa, či aj jeho kosti sú nečisté. Skočila som k nemu, schmatla mu ruku do svojej a odmietala pustiť aj keď na mňa zavrčal.

„Pusti," nariadil. „Myslím to vážne, Ruby, pusť!"

Odhodlane som zavrtela hlavou. „Nie."

„Prosím..." Hlas sa mu zlomil a tvár povädla. Nech už nad sebou mal akúkoľvek kontrolu, rozpadla sa, oči sa mu naplnili slzami a jednej sa podarilo skotúľať po líci. Tuho stisol viečka k sebe, aby ich zastavil.

Prehltla som hrču, ktorá mi navrela v hrdle, priblížila som sa ešte bližšie a priveľmi nad tým nerozmýšľala, keď som prehodila nohu cez okraj vane a vliezla dnu, aby som ho objala. Strhla som sa, keď sa mi do tela zahryzla studená voda a ledva som si stihla zahryznúť do jazyka, aby som nepovedala niečo, za čo by ma mama obliala svätenou vodou. Vytesnila som takéto myšlienky z hlavy a sústredila sa len na Tylera. Oči mal stále podliate krvou, čeľusť zaťatú a snažil sa potlačiť plač. Pozorne ma sledoval, zvedavý a zmätený zároveň a čakal, čo urobím.

Dotkla som sa jeho predlaktia, končekmi prstov prešla po zahojených jazvách a prisahám, že som z nich cítila jeho bolesť, vinu a sebanenávisť. Lámalo mi to srdce. V pohľade mal toľko agónie, lícne kosti ostré ako úlomky skla a plecia napnuté, ako keby sa mi pripravoval každú chvíľu vyvliecť. Kľakla som si po jeho boku, našťastie bola vaňa dosť veľká, aby sme sa do nej zmestili obaja. Nahla som sa k nemu a palcom mu zotrela zvyšné slzy.

„Nikdy neklamem, takže keď tvrdím, že nie si zlý človek, myslím to vážne," prehovorila som. „Nech už seba samého trestáš za čokoľvek, už môžeš prestať. Nie si sám, Tyler a už nikdy nebudeš. A ak to potrebuješ, budem ti tie slová opakovať tak dlho, až dokým ich neprijmeš – nie si zlý človek, ty nie si zlý človek..."

Sledoval ma, jeho modré oči ma väznili. „Ruby..."

Dívali sme sa na seba, obaja viac zraniteľní a pravdiví ako kedykoľvek inokedy. Toto boli stránky jeho osobnosti, ktoré sa nikdy nikomu neodvážil odhaliť a toto bola časť mňa, akú som vždy chcela dosiahnuť – časť mňa, ktorá existovala len preňho. Neviem kedy sme si uvedomili, že len sa na seba pozerať nestačí, neviem, ktorý z nás sa priblížil ako prvý, no odrazu boli jeho pery na mojich – mäkké a nežné a dôverne známe. Sprvu váhavé, ale keď som sa neodtiahla, Tyler si uľavene povzdychol a pobozkal ma ráznejšie.

Omotala som mu ruky okolo krku a pritisla sa k nemu najviac, ako sa dalo, narazili sme do seba hruďami a šok z dotyku našich tiel mi vyslal elektrinu do všetkých buniek, motal mi hlavu až kým sa moje myšlienky nesústredili na nič iné len naňho. Roztvorila som pery v nemej pozvánke a Tyler vydal zvuk, ako keby som mu ublížila, ako keby to preňho bol akýsi druh trestu. Voda sa preliala cez okraj, zmáčala okraj koberca, keď ma Tyler chytil za boky, potom rukami skĺzol na stehná, drsne ma za ne potiahol, aby som si naňho mohla obkročmo sadnúť, keď ma zdvihol a posadil si ma do lona.

Z hrdla sa mi vydral tlmený zvuk, keď sme sa k sebe primkli najpevnejšie ako to anatómia dovoľovala, ruky omotané jeden okolo druhého a naše ústa sa stretli v ďalšom horúcom, vášnivom bozku akoby to pre nás bolo úplne prirodzené. Ako keby toto bolo presne, kam patríme. V tom momente bol Tyler stredom môjho sveta – jeho dotyk, jeho blízkosť a jeho jazyk pohládzajúci ten môj. Cítila som ako okolo nás hustne vzduch, telo som mala v jednom ohni aj napriek tomu, že sme sedeli v studenej vode. Viac mi na tom nezáležalo – pre mňa, za mňa mohol aj skončiť svet a ja by som si to nevšimla.

Spozorovala som, keď nad sebou stratil kontrolu, keď sa neviditeľná uzda roztrhla. Zavrčal a jeho ruky sa odlepili od mojich bokov, kde decentne ležali. Tyler si omotal moje vlasy okolo zápästia a potiahol tak prudko a nečakane, až som sykla a vzápätí zastonala, keď mi perami skĺzol po sánke nižšie a našiel citlivé miesto na krku. Zachvela som sa, keď jazykom prešiel po zbesilo pulzujúcej tepne, potom zapojil zuby a stisol. Nedokázala som sa zastaviť – prehla som sa v chrbte a natisla sa naňho ešte viac. Prišlo mi to, ako keby malo moje telo svoj vlastný mozog a dožadovalo sa, že chce viac.

„Tyler," zamrmlala som úplne bez dychu ako keby som práve prešprintovala okolo celého mesta. Avšak, toto bolo rozhodne lepšie ako beh.

Pustil mi vlasy, nechal ich, aby sa mi rozleteli všelikade po pleciach a chrbte. Jeho ústa stále mučili môj krk, kĺzal nimi k okraju môjho svetra, aby mi mohol označkovať aj kľúčne kosti. Bola som stratená – stratená v pocitoch, stratená v horúčave, ktorá sa vo mne hromadila, stratená v rozkoši. Viečka mi samy od seba klesli, no aj tak som vnímala jeho pevné zovretie na páse, kým ma posúval vyššie.

Zachytila som sa jeho širokých plecia pre stabilitu a oči znova otvorila, dívala som sa dole naňho, keďže som teraz bolo o niečo vyššia ako on. Venoval mi letmý pohľad – oči mal úplne čierne, plné túžby a majetníckosti, akú som na ňom nikdy nevidela. Viazol mi z toho dych v hrdle a inštinktívne som ho zovrela nohami pevnejšie. Nepobozkal ma znova, obaja sme lapali po dychu a ja som pozorne sledovala – sledovala jeho ruky, ako mi putujú po tele vyššie, cez brucho až k hrudi.

Jeho dlane mi zastali pod prsiami, roztiahol okolo nich prsty a jemne sa ma dotýkal cez premočenú látku. Napriek tomu mi to prišlo ako keby sa ma dotýkal priamo, nahá koža na koži a ja som sa znova zachvela, ohromená a roztúžená. Všetko to pre mňa bolo také nové, nikto sa ma nikdy nedotýkal tak rázne, tak intenzívne a s toľkou vášňou. Tvár mi horela a pľúca nestíhali. Dotýkal sa ma, ako keby som bola jeho a do pekla s tým, ale páčilo sa mi to.

Vylialo sa viac vody, keď sa pohol, naklonil sa bližšie a ja som v očakávaní zadržala dych. Jedna moja časť bola neskutočne nervózna, no práve malo plnú nadvládu telo, ktoré bolo priveľmi žiadostivé, aby sa znepokojovalo takou banalitou ako je môj vystresovaný mozog. Tyler nechal ruky skĺznuť späť k lemu môjho svetra a kým som stihla čo i len žmurknúť, prevliekol mi ho cez hlavu – ani som si nepamätala, kedy som zdvihla ruky, aby som mu pomohla. Šokovane som naňho zamrkala a on mi venoval nezbedný úsmev. Veľkými dlaňami sa mi pritisol na chrbát a ja som si mu zaplietla prsty do vlasov a nespúšťala z neho pohľad.

Neuhýbal odo mňa očami, keď sklonil hlavu a znovu ma pobozkal na kľúčnu kosť, no tento raz sa tam nezastavil. Pomaly, postupne, skĺzol na hruď a jeho postup nižšie zastavil len košík mojej podprsenky. Ústa som mala dokorán, oči jednoznačne rozšírené a hypnotizované, líca rozpálené do červena – od zahanbenia aj vzrušenia. Všimla som si ten hriešny záblesk v jeho očiach a potom som len cítila ako mi do citlivej pokožky zaťal zuby, aby tam zanechal svoj odtlačok. Zastonala som, pravdepodobne jeho meno.

„Kurva... Ruby," zavrčal a potom ma konečne znova pobozkal.

Boli sme okolo seba tuho omotaní, cítila som celé jeho telo, všetky záhyby a svaly na jeho tele, ako sa mu premočené tričko lepí na hruď a brucho. Naše bozky boli nedbanlivé a lenivé, jazyky bojovali o nadvládu, zuby škriabali a dychy sa nám preplietali. Medzi tým naše ruky aj ďalej skúmali, ťahali a objavovali. Prisahám Bohu, že každý jeden kúsok pokožky, ktorej sa dotkol, sa rozpálil a nervy sa mi roztriasli elektrinou.

Lenže, potom sa jeho prsty dostali k zapínaniu podprsenky a vtedy sa môj mozog konečne prihlásil o slovo a šliapol na brzdy.

Tá zmena bola okamžitá. Oči sa mi rozšírili, svaly zaťali a viac som mu nedokázala oplácať bozky. Úplne som zdrevenela, vrátil sa mi zdravý rozum a začínala som si čoraz viac a viac uvedomovať, čo sa to skutočne deje. Tylerovi trvalo len sekundu, kým si uvedomil, že sa niečo deje, zmätene sa na mňa pozrel a nech už si z môjho výrazu prečítal čokoľvek, prinútilo ho to vytriezvieť. Zažmurkal raz, dvakrát, aby sa zbavil oparu túžby a potom stuhol rovnako ako ja. Odtrhol odo mňa tú zradcovskú ruku, ktorá sa mi chystala rozopnúť podprsenku, ako keby sa popálil.

Minúty sa míňali a zmohli sme na seba len civieť, stále som bojovala s dychom, snažila sa dostať do pľúc viac kyslíka a Tyler ma stále držal, ja som ho stále objímala okolo krku a sedela na ňom. Akosi čudne som nemala chuť sa od neho odtrhnúť, nie naozaj. Iba som si zrazu uvedomil, čo robím a premohla ma nervozita.

Tyler sa začervenal. „Ja – Mrzí ma to, nemal som... Ja..."

„Nie, nie, nie, neospravedlňuj sa," rýchlo som ho uisťovala. „Neurobil si nič zlé. To len..." Zahryzla som si do pery a uhla od neho pohľadom, kým som zbierala odvahu. „Len s týmto nemám veľa skúseností."

„S čím ako?"

Ježiši Kriste. Zatvorila som oči a nútila sa dýchať normálne. „S intimitou. Ja som nikdy... Nikdy som s nikým nebola."

Rozhostilo sa ticho a ja som sa naňho nemohla pozrieť, bola som si priveľmi vedomá toho, k čomu som sa práve priznala a nevedela som, čo čakať. Nebola som taká naivná, aby som si myslela, že je v tomto ohľade rovnako neskúsený ako ja – už len to, čo mi teraz predviedol hovorilo samo za seba – a nevedela som odhadnúť, aká bude jeho reakcia.

„Ruby, pozri sa na mňa," požiadal ma Tyler. Stálo ma to istú dávku sebazaprenia, no vyhovela som mu. „Ďakujem, že si mi to povedala. A neopovažuj sa predo mnou schovávať, nie je to nič za čo by si sa mala hanbiť. Nesúdim ťa, nikdy by som si to nedovolil... Iba si mi práve pripomenula, prečo to nemôžem nechať zájsť takto ďaleko."

Nechápavo som nakrčila čelo. „Ako to myslíš?"

Venovala som mu svoju plnú pozornosť. Dotkol sa mi tváre, prstami ma pohladil po lícach, prešiel mi po spodnej pere a v pohľade mal toľko silných emócii, že som ich nedokázala úplne prečítať. Odpoveď na moju otázku mi však neponúkol.  

Hm, tú make out session som nečakala ani ja a chvíľu som sa bála, či to pre nich nebude out of character, ale keď som na to dlhé dni len tak civela a nevedela, čo robiť, uvedomila som si, že to nie je pre nich až také netypické... Wild Heart sa to predsa len nevolá pre nič za nič :D Ako myslíte, že sa k sebe budú správať po tomto? :D