Loui's Pov:
,,Môžem nám už konečne povedať, prečo si bol spotený, ako keby si naozaj vyliezol z bazéna alebo z fitka?" zavrčal po mne Liam, keď sa hodina skončila a profesor Barker už bol mimo triedy. ,,Prečo ťa to tak zaujíma?" osopil som sa na neho. Sadol si ku mne a Zayn si sadol na lavicu. ,,Pretože smrdíš, ako keby si niekoho pretiahol..." šepol potichšie Zayn, pretože pár álf na nás otočilo hlavy. ,,A aj tak vyzeráš..." dodal Liam. ,,Trhnite si..." prešiel som si dlaňou po najhlbšom a najčerstvejšom škrabanci, čo mi Harold nechal trochu nad ľavým lakťom. Nádherne sa vynímal pod mojím tetovaním. ,,Toto máš odkiaľ?" ukázal naň Liam a trhol mi rukou. ,,A tie všetky ostatné tiež. Tommo vážne. Kde si bol?" pozrel na mňa ustarane Zayn. ,,Čo vás je do toho?!"  osopil som sa na nich, prudko som sa postavil a vytrhol som sa im. Sprostí kokoti.
,,Ukľudni sa...chceme ti pomôcť..." pokúsil sa ma upokojiť Liam. ,,Viem sa o seba postarať aj sám..." zavrčal som a vybehol som z triedy rovno na wecká. Vtrhol som do miestnosti ako neriadená strela a zavrel som sa v poslednej kabínke. Áno. Presne v tej kabínke, z ktorej sa len pred malou chvíľočkou ozývali moje a kučeravcove vzdychy a stony, ktoré prosili o niečo viac ako len pomáhanie rukou. Snažil som sa upokojiť, ale bol som až príliš rozrušený. Nemal som pri sebe dokonca ani cigy. Ruky sa mi roztriasli ako po absťáku. ,,Kurva...kurva....kurva...nie..." hrešil som.  Vybehol som z toaliet rovno do triedy. Chalani na mňa zmätene pozerali, kým som sa chaoticky balil. ,,Louis čo robíš? Kam ideš? Škola ešte neskončila," snažil sa ma zastaviť Zayn, ale bol som na neho príliš rýchly. ,,Nemôžem tu byť. Zajtra..." usušil som prosto a vybehol som zo školy.
Bolo mi jedno, že na mňa kričal vrátnik, že sa mám vrátiť späť. Šprintoval som domov ako náboj vystrelený z pištole. S trasúcimi sa rukami som si vytiahol kľúče z batoha a odomkol som dvere asi na ôsmykrát. Zabuchol som za sebou dvere a vybehol som hore do izby. Tašku som hodil do kúta a zvalil som sa na posteľ. Vydychoval som môj beh, ale bol tu aj druhý dôvod. Každú jednu vôňu som cítil asi trikrát viac. Dych sa mi opäť zrýchlil a telom mi prebehlo to známe príjemné chvenie a neopísateľná túžba. Bolo to tu. A nevedel som to ovládať.
Rut.
Presne dnes som ho mal dostať. Ďakoval som všetkým svätým, že mi nedošiel keď som honil tej omege na záchodoch. Pretože by som ho naozaj pretiahol. A možno by som mu aj natrhol riť. Vyzul som si topánky a pravá ruka mi zablúdila ku zipsu skinnov. Tak veľmi som potreboval pomoc. Ale bol som na to sám.
Nikto mi nemohol pomôcť v mojich alfích zvrátených chúťkach. Naozaj nikto. Omegy som striedal ako je mesiac dlhý a žiadnu som poriadne nepoznal a ani nemiloval. Vtedy mi svitol nápad v tej mojej prázdnej hlave, ktorú teraz ovládal rozkrok. Viem ísť za Stylesom. Pomôžem jemu a on pomôže mne. A budeme si rovní. Roztrasene som sa postavil a pozrel som sa na seba v zrkadle. Skinny mi vadili čím ďalej tým viac. Naspäť som sa obul a vyletel som z domu. Asi som ani nezamkol, ale bolo mi to jedno. Musel som ho vidieť. Utekal som cez celý Londýn až do Holmes Chapel. Poznal som tam cestu naspamäť. Chodil som tam často za kamarátmi. Podľa jeho výraznej vône som našiel jeho dom a začal som búchať na dvere ako splašený...

Loads of love
~S.