Loui's Pov:
Zase som ho zbil. Ale čo vám poviem? Zaslúžil si to. Mne a mojej partii sa v ničom neodvráva. Každý sa nás bojí a dokonca aj učitelia majú pred nami rešpekt. ,,Dnes si tomu šprtovi poriadne dal," vytrhol ma z myšlienok Zaynov hlas. ,,Nebolo to nič, čo by som mu za tie dva roky už nespravil. Tá malá omega stále zabúda, že sa ku mne nemá ozývať," zamumlal som znudene.
,,Veď je od teba vyšší aspoň o desať centimetrov," zasmial sa Zayn.
,,Chceš skončiť ako on Malik?" zavrčal som. ,,Nie," povedal potichu. ,,Tak?" otočil som sa neho. ,,Ideme?" spýtal sa nás znudený Liam, keď sme dorazili k našim skrinkám.
,,Hej hej," vybral som si veci na franinu a už sme kráčali k učebni. Ja, vpredu ako líder partie a chalani vedľa seba za mnou. Každá omega či beta pred nami ustupovala dozadu a pozerali na nás.
Neuniklo mi ani pár zamilovaných pohľadov. Pretočil som nad nimi očami a kráčal som ďalej. Otvoril som nám dvere a všetka trma-vrma čo v triede bola, stíchla a všetci otočili pohľady na nás. ,,Čo tak pozeráte?" vyštekol som na nich alfa hlasom.
,,Na nás to neplatí Louis," zazrel po mne James. ,,Ja viem," zahučal som a chcel som ešte niečo dodať, ale hlasné zabuchnutie dverí si vyslúžilo moju pozornosť. Vo dverách stál s prihlúplym výrazom na tvári náš profesor franiny. ,,Už zase štekáte po spolužiakoch Tomlinson?" zamrazil ma. ,,Áno a?" otočil som sa na neho. ,,Nebuďte drzý...a buďte rád, že vás nepošlem k riaditeľovi..." zamračil sa. ,,Keď už ma tam budete posielať, tak si rovno aj odskočím," vyšiel som z triedy a úplne som ignoroval jeho krik.
Namieril som si to do riaditeľne. Bola to cesta dlhá cez polku celej školy. A bola aj odporne nudná.
Chcel som pre srandu zavrieť aj oči, pretože som tam bol určite viackrát ako v samotnej učebni, kde sa odohrávalo dianie dňa.
Zastal som pred veľkými dverami a slabo som na ne zaklopal. ,,Vstúpte," ozval sa znudený hlas riaditeľa a ja som spravil tak, ako povedal. ,,Dobrý deň pán riaditeľ," pozdravil som sa. ,,Oh, Tomlinson. Koľkýkrát za tento mesiac?" pozrel na mňa. ,,Ak mám byť úprimný, tak ôsmy," mykol som plecami. ,,Čo to bolo tento raz?" začal si písať do svojho zošita zápisov. ,,Bol som drzý k profesorovi Barkerovi," povedal som prosto. ,,Už zase?" zvraštil obočie. Opäť som mykol plecami.
,,Nech sa to neopakuje. Lebo máte pätnásť zápisov za polrok a na pokarhanie riaditeľom ich viete nazbierať dvadsať. Čiže si dávajte pozor na váš rozoklaný jazyk," povedal chladne a poslal ma preč. Vyšiel som von a zamieril som na wecká. Znovu cez celú školu.
Cez hodinu bola vždy ponorená do príjemného ticha. Aj keď by som si vedel predstaviť nejakú hudbu z rozhlasu, mal som rád aj pokoj. Upravil som si tielko a prehrabol som si vlasy. Keď som dorazil tam, kde som chcel, tak som otvoril veľké železné dvere a vstúpil som dnu. Odkašľal som si a zamieril som ku kabínke úplne vzadu. Nikto tam nechodí a viem si tam aj počas iných hodín zafajčiť. Otvoril som drevené dvere a pohľad sa mi stretol so smaragdovozelenými očami...

Loads of love
~S.