Adam

Keď som zbadal drobnú ženskú postavu a veľké mandľové oči, žiarivo som sa usmial. ,,Ema! Tak rád ťa vidím."povedal som úprimne, pretože som sa obával, že ju už neuvidím a teraz tu stála. Priamo tu a mne sa rozbúšilo srdce. V duchu som sa musel prefackať.

,,Aj ja teba."nežne sa usmiala a podala mi darčekovú tašku. ,,Toto je pre teba."hanblivo sklopila oči. ,,Ale to si nemusela."pokrútil som hlavou. ,,Len si vezmi. Chcem sa ti poďakovať, že si sa o mňa tak staral."zahryzla si do pery a čakala na moju reakciu. ,,Bolo mi potešením, naozaj."usmial som sa a pozrel do tašky. ,,Mňam, ako si vedela, že oriešková je moja najobľúbenejšia?"spýtal som sa. ,,Tipla som si. Aj ja ju mám najradšej."začervenala sa. ,,Tak...dobrú chuť."dostala zo seba a otočila sa na odchod.

,,Ema?"zavolal som za ňou, no keď na mňa uprela svoje mandľové oči, zneistel som. ,,Nechcela by si...Teda o pol hodinu končím a... Oproti je fajn kaviareň. No...blbý nápad."vzdychol som si, keď som videl ako rýchlo žmurká. ,,Strašne rada by som zašla na čaj alebo kávu."široko sa usmiala a ja som v duchu vyskočil meter dvadsať. ,,Naozaj?"spýtal som sa prekvapene a ona prikývla.

,,Počkám na recepcii."rozšírila úsmev a vybrala sa ku schodom. Ja som sa celý šťastný vybral za pacientmi.

Keď mi konečne padla, prvýkrát za moju krátku kariéru som sa tešil. Práve som už prezlečený vychádzal zo šatne, keď som sa takmer zrazil s Barbarou. ,,Aha ho! Ty ideš načas domov?"zasmiala sa. ,,Možno nejdem domov."žmurkol som a ona sa uškrnula. ,,Však to má niečo spoločné so slečnou Gregorovou, ktorá sedí na recepcii ako na ihlách?"nadvihla obočie. ,,Možno..."zaceril som sa. ,,Len si dávaj pozor, Adam. Videl si jej otca."dobrosrdečne ma potľapkala po pleci. ,,Nemaj strach, videl."zasmial som sa a rezkým krokom išiel ku schodom.

Ona tam sedela a keď ma zbadala, vyskočila na nohy. ,,Môžeme?"spýtal som sa a ona prikývla. ,,Ahoj zajtra, Leni."kývol som recepčnej a ona mi zakývala. Potom sme s Emou vykročili von.

V kaviarni nebolo veľa ľudí a my sme sa usadili pri okne. ,,Čo si prosíš?"spýtal som sa jej. ,,Karamelové kapučíno, ak tu majú."usmiala sa. ,,Majú, neboj."mávol som rukou na čašníčku a tá hneď pribehla. ,,Poprosím jedno karamelové kapučíno pre slečnu a ja si dám malé presso."nadiktoval som čašníčke, tá si to zapísala a s úsmevom odišla.

,,Čo nové?"spýtal som sa Emy. ,,Nič také, pripravujem sa na skúšku. U teba?"usmiala sa. ,,Iba práca. Premýšľal som ako sa s tebou spojiť."priznal som a ona sa začervenala. ,,Naozaj si sa so mnou chcel spojiť?"zažmurkala. ,,Áno, ale bolo mi trápne ti posielať žiadosť na facebooku." prehrabol som si vlasy. ,,Pokojne si mohol. Veľmi by som sa potešila. Ale osobne je to lepšie."priznala. ,,Tiež si myslím."žmurkol som.

Vymenili sme si čísla a rozprávali sme sa až do záverečnej. Potom som sa ponúkol, že ju odprevadím domov.

,,Ešte by som sa chcela niekam prejsť. Je tak pekný večer a dávno som nebola len tak vonku." priznala. ,,Nezvykneš chodiť?"chcel som vedieť. ,,Občas áno, ale len ak idem ku Kike. Je to moja jediná kamarátka... Všetci sa boja otca."mykla plecami a chytila ma za ruku. ,,Poď, ukážem ti krásne miesto. Raz, keď som išla zo školy, objavila som ho."ťahala ma a ja som intenzívne cítil teplo jej ruky.

Zanedlho sme dobehli do malého parku a sadli si na lavičku pri malebnom rybníku. ,,Naozaj je to tu krásne."podotkol som a obzrel sa po zeleni. V dnešnom svete je vzácnosť pozerať sa na prírodu. Všetko sa len vyrúbava, aby mohli byť ďalšie parkoviská.

,,Pozri!"ukázala na jasnú oblohu a ja som sa zahľadel na hviezdy. ,,Poznáš súhvezdia?"spýtal som sa. ,,Nie, k tomu som sa ešte nedostala."usmiala sa a ja som jej poukazoval všetko. Hviezdy ma fascinovali od nepamäti. Začalo sa to knihou o nich. Dostal som ju na Vianoce od sestry, keď som mal sedem.

Počas toho si opatrne položila svoju hlavu na moje plece a ja som ju objal okolo pliec. ,,Nikdy som nebola takto vonku s chalanom."šepla a ja som sa na ňu prekvapene pozrel. ,,To ste sa schádzali u vás doma?"zasmial som sa a predstavil si Eminho otca ako vrčí na nejakého úbohého pubertiaka. ,,Nie, nemala som ešte žiadny vzťah ani rande."vydýchla a ja som prekvapene zažmurkal. ,,Naozaj? To je zlaté."uškrnul som sa. ,,Nie je. Chalani sa báli otca."zamračila sa. ,,Niečo ti poviem, chceš?"zasmial som sa a ona nadšene prikývla. ,,Ak sa nechali odstrašiť tvojim otcom, tak si ťa nezaslúžili. O lásku sa oplatí bojovať. Navyše aj ja poznám tvojho otca a teraz riskujem krk."smial som sa. ,,Takže toto je rande?"nadvihla obočie. ,,A chceš aby to bolo rande?"odvetil som jej otázkou. ,,Chcem."šepla ticho a tým ma odrovnala. Priblížil som sa k jej tvári a opatrne, akoby bola z cukru, som jej priložil svoje pery na jej.

Prekvapene zažmurkala a trošku viac sa natisla ku mne. Stisol som jej ruku a náš bozk prehĺbil. Keď sme sa od seba o nejaký čas odtrhli, prihlúplo som sa usmieval. Ona žiarila a pošepla: ,,Krásny prvý bozk. A to mi Kika vravela, že prvý bozk je otras."rozosmiala sa a ja s ňou. ,,Nie, ak je s človekom, ktorý za to stojí."pohladil som ju po líci. ,,Už je dosť neskoro, nebude sa otec hnevať?"spýtal som sa. ,,Nie, nebude doma minimálne do polnoci. Ale asi by som mala ísť domov."priznala a spoločne sme vstali.

Ruka v ruke sme došli k jej domu...teda, prepáčte... honosnému sídlu. Otočila sa ku mne a postavila sa na špičky. Na rozlúčku som ju pobozkal a sľúbil, že sa zajtra ozvem. Ona so širokým úsmevom vošla dovnútra a po ceste mi ešte poslala vzdušnú pusu. Tú som akože chytil a priložil si ruku na pery.

----------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3

Dnes sme konečne mali rande. :D Takže čo myslíte, že k sebe cítia? :P Hore máte obrázok miesta, kde boli. V skutočnosti som to fotila ja, ale nevadí. :D

Čo myslíte, ako ich vzťah-nevzťah bude pokračovať? ;)

S láskou,

         Kirsten :*