Adam

Cez návštevné hodiny je tu vždy taký chaos, že neviem čo skôr. Pravidelne sa stáva, že sa ma príbuzní pýtajú, kde nájdu svojich milovaných.

,,Adam?"zastavila ma Barbara. ,,Áno, šéfka?"usmial som sa. ,,Bol si skontrolovať to dievča? Po ceste sa ešte kukni na 109. Leží tam ten chalan s otrasom mozgu."navalila ma hneď prácou. ,,Ktoré dievča? Gregorovú?"zareagoval som. Barbara má tendenciu hovoril skrátene a myslí si, že jej všetci čítame myšlienky. ,,Pravdaže tú. Och, jej otec tu dnes bol?"zaujímala sa. ,,Neviem o tom, ale spýtam sa jej, až tam budem. Ale ráno bola v poriadku, neboj."žmurkol som na ňu. ,,Výborne. Myslím, že nemá dôvod nás rozniesť na kopytách. Príkladne sa o ňu staráme."rozhodla napokon a otočila sa na podpätku. ,,A pohni si!"rozkázala a už bola preč. Pokrútil som hlavou a vydal sa na 109-nu.

Chlapec bol celkom v poriadku, občas ešte vravel z cesty, ale to sa časom poddá. Chvíľku som sa s ním rozprával, ale jeho rečnícke schopnosti boli v zásade dobré. Akurát pomýlené. Potom som išiel za Emou.

Viem, že by som nemal prechovávať väčšiu náklonnosť ani k jednému pacientovi, ale ona bola taká iná. Krásna svojou povahou, svojím srdcom. Videl som už veľa pekných, dokonca krásnych dievčat, no väčšinou ich srdcia boli už od koreňa prehnité. Ema bola celkom pekná, ale napriek tomu sa netvárila ako miss. V momente mojich úvah som si spomenul na Táňu. Moja bývalá priateľka bola človek, ktorý miloval chodiť cez mŕtvoly. Túžila po krásnom dome, aute a blahobyte. Kým som sa spamätal, už som mal zlomené srdce.

Zastavil som pred jej izbou a počul, že tam niekoho má. Chytil som sa kľučky, no potom som sa zarazil.

,,Jeden praktikant sa so mnou zvykne rozprávať."počul som Emin hlas a zarazil sa. Viem, že sa nepatrí počúvať za dverami, ale nedalo mi.

,,Hej? Mladý, pekný, sexi? Chcem podrobnosti." začul som ďalší nadšený hlas a takmer som sa rozosmial. ,,Je celkom pekný, milý, dobrosrdečný... Och, Kikuš, má veľmi zlaté srdce."hovorila Ema a mňa to zahrialo u srdca. Presne to isté som si ja myslel o nej. ,,Nebuchla si sa doňho?" spýtala sa jej druhá osoba a ja som takmer prilepil ucho na dvere, aby som dobre počul. ,,Ja si len myslím, že je úžasný. Nič viac."zahabkala Ema, no znelo to veľmi nervózne. Asi ju otázka zaskočila. ,,Ema, nemaj strach! Ak sa s tebou rozprával, určite zistil to čo ja." vravela jej. Ema na to zareagovala: ,,A to je?" ,,Že si dokonalé dievča. A to nemyslím iba partia, ako by vravel tvoj otec. Ty máš svoj vnútorný svet viac rozvinutý, ako niektorí ľudia za celý život."povedala jej a ja som s ňou musel len súhlasiť.

Počul som smiech a následné slová. Potom som poslušne zaklopal a vošiel do izby. ,,Ahoj, Ema. Dobrý deň, slečna."usmial som sa na dievčinu pri nej. Tá si ma zvedavo premerala a opätovala mi úsmev. ,,Ahoj, Adam."potešila sa mi Ema. ,,Toto je moja kamarátka Kristína. Kika, toto je Adam."predstavila nás a ja som si podal ruku s blondínkou. ,,Teší ma, slečna."povedal som a ona sa hlasno rozosmiala. ,,Tak formálny. Som Kika a prosím, nevykaj mi."familiárne ma potľapkala po pleci. ,,No tak dobre."trošku zmätene som prikývol.

,,Prišiel si skontrolovať, či som neodpadla?"zasmiala sa Ema. ,,Tak nejak. Doktorka ma poslala. Ale aj tak by som prišiel. Neruším?"chcel som vedieť a ona pokrútila hlavou. ,,Pravdaže nie. Som rada, že si tu. Aký si mal deň?"zaujímala sa. ,,Celkom fajn. A ty? Nebolí ťa niečo?"túžil som vedieť nie len kvôli práci, ale aj mi na tom záležalo. ,,Trošku hlava, ale inak sa mám výborne. Už len dva dni a som doma."vzdychla si smutne a ja som si všimol, že Kika ju chytila za ruku. ,,Bude to dobré. Proste mu povieš, že nikam nejdeš. Potrebuješ sa učiť alebo čo."navrhla jej a ja som bol troška mimo. ,,Niečo mi uniklo?"spýtal som sa. ,,To nič, len otec chce ísť k známym a mne sa tam nechce." vysvetlila mi. ,,Aha, rozumiem. Nemáš ich rada?" ,,O to nejde, nepoznám ich. Ale mám z toho čudný pocit. S jedným som sa stretla a je podobný ako otec. Taký..." nevedela, ako mi to má objasniť. ,,Chladný."porozumel som a ona prikývla. ,,Áno, presne tak."

,,No tak a dosť! Necháme tú tému, decká! Potrebujeme niečo veselšie. Takže Adam... Priateľka?" začala Kika a ja som sa uškrnul. ,,Nie, už nejakú dobu nie."odvetil som jej. ,,Len sa chcem uistiť. Nie si náhodou gay?"vybalila na mňa a ja som vyvalil oči. ,,N-nie."zahabkal som. ,,To je super. Ani Ema nemá priateľa."povedala a ja som si všimol, že Ema sčervenela až po korienky vlasov. ,,Kika, prosím ťa! To už aj môj otec je lepšia téma."nadurdila sa. Blondínka jej chcela niečo odseknúť, no v tom jej zazvonil mobil.

Vzala ho do ruky a bez okolkov zdvihla. ,,Rambo?" ,,Hm... Hej, mám. ... Jasné, vidíme sa.... Papa."zložila. ,,Takže už má číslo?"žmurkla na ňu Ema. ,,Prečo by nemal? Dnes sa máme stretnúť. Takže možno z polozadanej bude zadaná." zasmiala sa Kika. ,,To je skvelé! Teším sa s tebou, zlatko."natiahla k nej ruky a Kika sa k nej sklonila, aby ju mohla objať.

,,Tak ja idem, zajtra sa stavím."pobozkala Emu na líce. ,,Dobre, ahoj."usmiala sa Ema a Kika už stála vo dverách. ,,Rada som ťa spoznala." zamávala aj mne a už bola preč.

Sadol som si na stoličku a pozoroval svoju pacientku. ,,Prepáč. Občas je bláznivá."snažila sa mi vysvetliť, no ja som mávol rukou. ,,To je v poriadku. Bojí sa o teba."zasmial som sa a ona so mnou. ,,Má sa prečo?"nadvihla obočie a ja som vážne prikývol, aj keď mi mykalo kútikmi úst. ,,Som rada, že som skončila presne tu. Bez toho by som ťa nespoznala."povedala napokon a mňa nemohla viac potešiť.

-----------------------------------------------------

Ahoj, srdiečká moje <3

Ako sa máte? ;)

Páčila sa Vám dnešná časť? Viem, ešte stále trocha nudnejšia. Adamko nám počúval za dverami. XD

S láskou,

         Kirsten :*