Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

15.

Adam

Nasledujúce dni boli najšťastnejšie dni môjho života. Stretávali sme sa s Emou a nik nám nestál v ceste. Ema mi prezradila, že otec sa s ňou nerozpráva. Mala z toho zlý pocit, no ja si myslím, že je to len urazená pýcha.

V ten deň som vyzdvihol Emu pred obedom. Čakal som ju s kyticou ruží. Keď ma videla, okamžite ma išla pobozkať. ,,Toto je pre teba, princezná."podal som jej kyticu. ,,Tá je krásna. Červené, nezabudol si. Ďakujem."pobozkala ma. ,,Ako by som mohol. Budem ťa milovať kým posledná ruža nezvädne."prisahal som. ,,Ale jedna je umelá."prekvapila sa. ,,Veď práve. Nikdy neumrie ako ani moja láska."žmurkol som a ona sa usmiala tak krásne, že sa mi okamžite rozbúšilo srdce. ,,Vezmem ich dovnútra."pohladila ma po líci a odbehla.

Zavolal som nám taxík, keďže sestra bývala dosť ďaleko. Ema bola nervózna a neustále si žmolila okraj modrej sukne. Povzbudzujúco som ju chytil za ruku a ona sa usmiala. Pred ich bytovkou taxík zastal a my sme vystúpili. Zazvonil som.

Dvere sa so bzukotom otvorili a ja som viedol Emu na tretie poschodie. Neboli sme ešte ani pri dverách a už sa na mňa vyrútila Lucka. Hodila sa mi okolo krku a ja som s ňou zatočil. ,,Páni, ty si ale vyrástla, moja."uškrnul som sa a ona pohodila blond vlasmi. ,,To áno! Päť centimetrov!"chválila sa a potom si všimla Emu. ,,Dobrý deň!"usmiala sa. ,,Ahoj. Ty musíš byť Lucka."sklonila sa k nej Ema a Lucka prikývla. ,,Presne tak. A vy ste?"uprela na ňu veľké modré oči. ,,Som Ema. A pokojne mi tykaj."dovolila jej Ema. ,,Moja bábika sa volá Ema! Chceš ju vidieť?"chytila ju za ruku a ťahala dovnútra. ,,Hej! A mňa tu necháte?"so smiechom som ich nasledoval.

Lucka ťahala Emu do obývačky. Tam sedel Kamil a sledoval futbal. Uprel na nás zrak a zvedavo si premeral Emu. ,,No konečne si priniesol aj nejakú babu, Adam. Začali sme mať o teba strach."zasmial sa a postavil. ,,Som Kamil, Adamov švagor."usmial sa a podal Eme ruku. Tá mu musela podať ľavú, lebo za pravú ju ešte stále ťahala Lucka. ,,Teší ma. Veľa som o Vás počula. Som Ema."predstavila sa a on sa rozosmial. ,,Toto na Zuzanu neskúšaj, dobre? Zabila by ťa za vykanie. Pokojne nám tykaj, sme ešte mladí predpokladám."žmurkol a ona sčervenela. Lucka ju však neodbytne ťahala a tak Ema skončila na gauči a Lucka jej podávala svoju hnedovlasú bábiku.

,,Vyzerá úplne ako ty. Si veľmi pekná. Máš také veľké hnedé oči ako moja Emka."ukazovala na bábikine oči a Ema ju jemne pohladila. ,,Tvoja bábika je určite krajšia. A vieš čím to je? Že sa o ňu tak pekne staráš."žmurkla na Lucku a tá sa celá rozžiarila. Sadla si k Eme a začala rozprávať čo všetko s bábikou robia. Ema ju pozorne počúvala a občas jej aj niečo povedala.

,,Vyzerá to tak, že si Lucia našla novú kamarátku."zasmial sa Kamil a ja som zasnene prikývol. ,,Je ozaj skvelá. Ku každému je veľmi milá."povedal som mu, keď ma bral do kuchyne za Zuzanou. ,,To ti verím. Inak by si nám ju nepredstavil. Všimol som si aký si dávaš pozor koho nám ukážeš."uškrnul sa.

Zuzana práve skackala okolo sporáka, no keď ma zbadala, rýchlo ma bežala objať. ,,Som tak rada, že si tu, braček. Ako sa máš? Čo nové?"vyzvedala. ,,Zuzi, počkaj. Nechaj ho nadýchnuť."smial sa Kamil. ,,Rád ťa vidím, sestrička. Si už nejaká guľatá." zasmial som sa pri pohľade na jej bruško. ,,To teda hej. A malý bude tuším futbalista."sťažovala sa. ,,Kde máš priateľku?"vyzvedala. ,,S Luckou. Malá si ju privlastnila."oznámil jej Kamil a privinul si ju k sebe. Zuzana sa usmiala, podišla k sporáku, vypla plyn a prešla do obývačky.

Malá Lucia sedela na Eme a živo s ňou diskutovala. ,,Lucia! Koľkokrát ti mám vysvetľovať, že na sedenie na stehnách si už veľká. Takto sa správa školáčka?"hrešila ju. ,,Mne to skutočne nevadí, je ľahká ako pierko."usmiala sa Ema. ,,S zlatá, ale malá by sa už mala naučiť čo sa patrí."založila si ruky. ,,Práve si povedala, že som už veľká!"ohradila sa Lucka a všetci sme sa rozosmiali. Lucia napokon zoskočila a Ema sa postavila. ,,Som Ema Gregorová, teší ma."podala Zuzane ruku. ,,Ja som Zuza."žmurkla na ňu sestra a stisla jej ruku. ,,Tvoje meno mi niečo vraví Ema."poznamenala. ,,Otec je právnik." šepla Ema a Zuze sa rozsvietili oči. ,,To je ono! Najdrahší právnik v okolí. Tak to sa čudujem, ako ste sa vy dvaja spoznali."usmiala sa. ,,To je dlhý príbeh."poznamenal som, načo sestra mávla rukou. ,,Máme čas. Ale teraz sa ide jesť!"vyhlásila.

Ema

Po vynikajúcom obede sme sedeli pri káve. ,,Takže...Kto začne? Ako ste sa spoznali?" vypytovala sa Zuzka. Pozrela som sa na Adama, ale ten naznačil nech začnem ja. ,,Išla som od kamarátky a zrazilo ma auto."začala som. ,,Upadla do kómy. Bola u nás v nemocnici. Priradili ma k nej."stisol mi ruku Adam. ,,Občas som počula čo rozpráva, dokonca som vedela, že som prežila klinickú smrť. A on bol ten čo pri mne pri prebudení bol."zamilovane som sa na neho usmiala. ,,Veľa sme sa rozprávali a keď odišla, bolo mi smutno. Ale našla spôsob ako sa so mnou spojiť."rozžiaril sa. ,,Kúpila som mu čokoládu a prišla poďakovať. No a on ma pozval do kaviarne."žmurkla som na neho a všetci nás zaujato počúvali.

,,To je príbeh ako z nejakého románu."rozplývala sa Zuzana. ,,A tvoj otec? Ako to vzal? Adam ešte nie je žiaden boháč."hryzla si do pery. ,,Veľmi zle. Vybral mi iného, ale myslím, že sa s tým už zmieril."poznamenala som, aj keď som o tom v kútiku duše pochybovala. ,,To je skvelé. Som rada, že si ťa Adam našiel, si milé dievča."žmurkla na mňa. ,,A vyzerá ako moja bábika!"zahlásila malá Lucka. ,,Presne tak vyzerá, však?"usmial sa na ňu Kamil a pohladil ju po vláskoch, ktoré mala po ňom. ,,Ocko sľúbil, že pôjdeme do zoo a bábika ide s nami!"pochválila sa Lucia. ,,To že som sľúbil?"naoko prekvapene sa spýtal Kamil. Zuzka sa rozosmiala a buchla ho do ramena. Už na prvý pohľad bolo vidno, že sa milujú.

U Adamovej sestry sme boli ešte dlho. Adam nám potom objednal taxík. Keď sme už stáli pred mojím domom, vrúcne som ho pobozkala. ,,Ďakujem za krásny deň! Bol to skutočne krásne strávený čas." uistila som ho.

Keby som len vedela, že to budú naše posledné chvíle...

--------------------------------------------------------------------

Dobrý večer! <3 <3

Viem, viem, neskoro... Ale predsa :D Prepáčte, mala som dnes obhajoby a bolo toho veľa. ;)

Takže ako sa Vám pozdáva Adamovo romantické gesto? A čo jeho rodina? Malá Lucka a jeho sestra s manželom? :) Trošku rodinnejšia atmosféra.

A tá posledná veta? Čo myslíte? :D

S láskou,

                Vaša Kirsten :*

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro