Adam

Prišiel som domov o niečo neskôr než zvyčajne. V nemocnici sme mali celkom rušno. Vyšiel som po schodoch k môjmu bytu, no v tom som sa zarazil. Na zemi sedela uplakaná Ema a opierala sa o moje dvere.

,,Čo sa stalo, princezná?"pribehol som k nej a čupol si. Ema sa mi hodila do náručia a len vzlykala. Zamračil som sa, postavil a nadvihol Emu do náruče. Len si oprela hlavu o moje plece a ja som jednou rukou odomkol dvere. Keď sme boli vnútri, nohou som do nich kopol a oni sa zabuchli. Niesol som Emu rovno k posteli. Sadol som si na ňu s ňou v náručí a hladil jej vlasy.

Nič som nevravel. Vedel som, že potrebuje čas aby sa upokojila. Keď po polhodine prestala ako tak plakať, zachrípnutým hlasom prehovorila: ,,Milujem ťa a nevzdám sa ťa. Ja nemôžem..."vzlykla. ,,Prečo by si sa ma mala vzdávať? Veď ja ťa tiež milujem, princezná."hladil som ju po mokrom líčku. ,,Ja viem, ale o-otec..."opäť vzlykla. ,,Čo povedal?"zamračil som sa. ,,Nechce aby sme boli spolu... Chce ma dať dokopy s jedným chalanom."šepkala zachrípnuto. ,,S akým?!"zavrčal som a pocítil osteň žiarlivosti. ,,Nie je zlý, nemysli si. Alex je fakt milý, lenže ja ho nemilujem a určite ani on mňa!"vyhŕkla a pritisla sa ku mne bližšie.

,,Nemôže ťa predsa donútiť, aby si sa zamilovala. Na to nemá právo."vravel som jej. ,,Môže, otec má kontakty, čo ak..."vravela, ale hneď som ju prerušil. ,,Čo nám podľa teba môže spraviť?"zasmial som sa. Ona však na mňa uprela vážny pohľad. ,,Neviem, ale môže ťa zničiť."šepla.

,,Ema, počúvaj ma. Je mi to jedno."každé slovo som zvlásť vyslovil. ,,Ty to nechápeš..."začala, ale prerušil som ju. ,,Aj keby sa mi všetko rozpadlo do posledného detailu, nepustím ťa. Milujem ťa a dokým cítiš to isté ku mne, budem ťa otravovať. Až do smrti dúfam, láska moja."jemne som ju pobozkal na pery a ona sa usmiala.

,,Budeme šťastní?"chcel vedieť. ,,Kto vie... No dokáže byť niekto s láskou v srdci nešťastný?"nadvihol som obočie. ,,Asi nie, doktorko."pobozkala ma a ja som ju jemne položil na posteľ. Ďalej som ju bozkával a naše bozky pridávali na intenzite. Naklonil som sa nad ňu a chytil ju za pás.

Chvíľu sme takto vyhľadávali pery toho druhého, keď mi zrazu položila ruku na hruď. ,,Adam, stačí."šepla celá červená a ja som sa rýchlo odtiahol. ,,Toto nenaberá dobrý smer."zasmiala sa. Mala pravdu, obaja sme vystresovaní a nechali sme sa uniesť. ,,Prepáč, princezná."usmial som sa a ona sa uškrnula. ,,Len si myslím, že sa poznáme krátko na takéto váľanie v posteli."posadila sa a pohodila dlhými vlasmi. ,,Ale bolo úžasné na moment zabudnúť na každý problém." ,,Ak chceš môžeme sa bozkávať do bezvedomia posediačky."uškrnul som sa a ona ma buchla so smiechom vankúšom. ,,Ty si strašný! A to som si myslela, že som natrafila na slušného chalana."smiala sa.

,,No dovoľ!"začal som ju štekliť a ona sa naplno rozosmiala. ,,Dosť, dosť!"kričala a zvíjala sa pod mojimi rukami. S úškrnom som prestal a ona sa m pozrela do očí. ,,Milujem ťa."šepol som zastrene. ,,Ja teba viac."odvetila a vtisla mi bozk.

Ema

Keď ma Adam neskoro večer odprevadil, potichu som vošla do domu. Nestihla som však zaliezť do postele, lebo od otcovej pracovne zahrmel hlas: ,,Kde si bola, mladá dáma?!" Pozrela som sa priamo do otcových očí a odhodlane prehovorila: ,,Bola som u Adama. Nevzdá sa ma a ani ja jeho!"vystrela som hlavu a nasadila neutrálny výraz, ako to vie len naša rodina. ,,Si tak strašne tvrdohlavá, Ema! Ale niečo ti poviem... Môžeš sa búriť, ale viem, čo je pre teba najlepšie. A ten chlap nie je!"zavrčal otec a otočil sa späť do pracovne. ,,Budúci týždeň ťa čakajú dve dôležité skúšky a tak si neprajem, aby si chodila von. Po nich ideme opäť na návštevu ku Karlinovcom."zavrel dvere na pracovni a ja som nehlučne vydýchla.

Ďalší deň, keď odišiel za klientom som zaklapla knihu a chcela ísť za Adamom a neskôr za Kikou. Zastavila ma však Nora. ,,Prepáčte, slečna Ema. Mám prísny zákaz pustiť Vás."smutne sa na mňa pozrela. Otvorila som ústa a pokrútila hlavou.To nemyslí vážne! Chce ma tu držať ako väzňa?! ,,Dobre, tak zavolám Adama, nech príde on sem."rozhodla som, ale ona pokrútila hlavou. ,,Aj to je zakázané. Prepáčte, nechcem prísť o prácu."snažila sa mi vysvetliť.

,,Dobre, to je v poriadku. Netráp sa."vrátila som sa do izby a najprv napísala Kike.

Ja: Asi to zase nevyjde, mojka. Mám domáce väzenie. :(( Niekedy oslávime všetko, sľubujem.

Kikuš: Domáce väzenie?! Máš päť?! Idem k tebe!

Ja: Neviem či ťa pustia, spýtam sa na to Nory.

Kikuš: Okej, daj vedieť.

Postavila som sa a išla dole. Noru som našla dosť rýchlo. ,,To opatrenie platí aj na Kiku? Nemôže prísť?"s nádejou som sa spýtala. ,,Pán Gregor spomínal len mužské návštevy."usmiala sa.

Ja: Kikuš, čakám ťa ;)

Potom som napísala Adamovi.

Ja: Otec zaviedol opatrenia, doktorko :/ Nemôžeme sa vidieť. Neviem ako to vyriešiť. Mám domáce väzenie a nechcem aby Nora prišla o prácu. A ty vraj tiež nemôžeš prísť.

On: Pokoj, princezná. Nejako to vyriešime. Milujem ťa. <3

Ja: Aj ja teba :*

Kika prišla dosť rýchlo a ihneď sme sa stiahli do izby. ,,Tak hovor!"vyzvala ma a sadla si. ,,Otec chce, aby som sa dala dokopy s Alexom Karlinom a dozvedel sa o Adamovi. Vieš si predstaviť, že nadšený nie je."pokrútila som hlavou. Kikuš ma len objala a začala mi rozprávať, aký je môj otec tupec. Potichu som sa zasmiala.

------------------------------------------------------------------

Ahojte! <3 <3

Dnes trochu neskôr, viem. :D

Čo vravíte na rozhovor Emy a Adama? Hore je pesnička, ktorá zahŕňa Adamove pocity. Dúfam, že sa bude páčiť. ;)

A opatrenia Eminho otca? Vyriešia to? :)

Plánujem Character ask, takže do komentárikov môžete písať otázky na ktorúkoľvek postavu. Na Emu, Adama, Kikuš, Alexa, Eminho otca... Prosto hocikoho. ;)

S láskou,

                    Kirsten :*