Ema

Ako môže jeden človek tak pozitívne vplývať na druhého? Vďaka Adamovi, môjmu Adamovi, som bola na skúške pokojná a bez problémov som ju zvládla. Po jej skončení som ihneď napísala otcovi a aj doktorkovi, že som to dala.

Adam: Gratulujem, princezná :* Oslava? ;)

Ja: Nemôžem byť dnes dlho, ale rada, doktorko. ^^

Adam: Pozývam ťa k sebe. Varím. <3

Ja: Nie je to nejako skoro? XD XD K tvojmu bytu by som sa nemala priblížiť ešte rok.

Adam: Máš pravdu, čo keď som úchyl? :D Budeš pokojnejšia ak ti poviem, že sú tam tenké steny a susedia budú pravdepodobne na nich nalepení? XD

Ja: Hm... Ani nie, ale pozvanie prijímam ;) :*

Adam: Pošleš mi adresu vysokej? Dnes som mal zasa rannú, takže idem po teba <3

Vyťukala som adresu a trpezlivo čakala. Adam prišiel asi o pol hodinu trocha zadýchaný. ,,Ty si kvôli mne bežal?"hodila som sa mu so smiechom do náručia. ,,Pravdaže nie, iba rýchlo išiel."zasmial sa tiež. ,,Ideme?"spýtal sa, pobozkal ma a chytil za ruku. Pomaly sme sa vybrali k nemu domov. Nebola to krátka cesta, ale na druhej strane sme sa mohli rozprávať.

Keď sme prišli k bytovke, kde býval, takmer som otvorila ústa. Bytovka bola stará, chýbal jej nový náter a dalo sa vidieť, že je to lacné bývanie. Napriek tomu sa mi páčila oveľa viac ako naše chladné sídlo. Keď sme prišli k dverám, stretli sme staršiu pani nesúcu tašku. ,,Dobrý deň, pani Tinková."usmial sa Adam. ,,Dobrý deň. Pomôžem Vám?"ihneď som sa spýtala. Tá taška vyzerala ťažko. ,,Práve som sa to chcel spýtať."rozosmial sa Adam a pobozkal ma do vlasov.

Pani Tinková sa usmiala. ,,Deti zlaté, vy ste úplne rovnaké. Dušička, tuto Adamko mi vždy ponúka pomoc."pohladila ma po rameni. Adam jej vzal tašku a otvoril dvere. Vošli sme dovnútra a vybral sa hore schodmi. Nemohla som si nevšimnúť, že na výťahu bol nápis pokazený, čo pre starších ľudí ako pani Tinková môže byť problém. Otvorila dvere od bytu a pozvala nás dnu. Adam sa vybral rovno do kuchyne a začal vykladať. Usmiala som sa dojatá jeho ochotou.

,,Dušička, sadni si. Dáme si čajík. Vieš, som rada, že si Adamko niekoho doniesol. Je to taký milý a zlatý chlapec, ale dievčatá sú jeho večný problém."smiala sa. Adam dokladal veci a pokrútil hlavou. ,,Nepreháňajte, teta."mávol rukou. ,,Nepreháňam, zlatúšik."mávla rukou a vydala sa ku kanvici, načo som sa postavila. ,,Nechajte, pani Tinková. Urobím aspoň ten čaj."navrhla som. ,,Si milá, ale nemusíš, nie som ešte tak stará."žmurkla. ,,Veď viem, ale nechcem byť taká strašne neužitočná."zasmiala som sa a naplnila kanvicu vodou.

,,Našiel si si veľmi sympatické dievča. Akože sa to voláš, dušička?"spýtala sa. ,,Och, som nezdvorilá, prepáčte. Som Ema Gregorová."podala som jej ruku a jej sa na tvári vytvoril užasnutý výraz. ,,Ty si dcéra Ivana Gregora?"chcela vedieť. ,,Poznáte môjho otca?"začudovala som sa, keď som sa otočila späť. ,,Pravda, zlatko. Môj manžel bol jeden z jeho prvých klientov. Kedysi Gregor zastupoval všetkých čo to potrebovali, teraz už len významných ľudí."smutne sa usmiala. ,,Áno, dokým žila mama, mal nejaký ideál. Aspoň tak som počula. Viete, keď budem právnička, chcem pomáhať všetkým. Otec na obyčajných ľudí akosi zanevrel a to mi nie je po chuti."vysvetlila som. ,,Dobre robíš, dušička. Nikdy nevieš, kto sa ocitne na dne. Keď sa tam ocitneme my, očakávame, že nám pomôžu, ale keď sme opäť na vrchole akosi ignorujeme problémy iných."potľapkala ma po ruke.

Po návšteve u Adamovej susedky sme prišli k nemu na byt. ,,Nemám tu veľa, ale na špagety to stačí. Môže byť?"usmial sa a ja som prikývla. ,,Pomôžem ti? Neviem síce úžasne variť, ale niečo zvládnem."zasmiala som sa. ,,Ty si sadni, princezná, a ja to spravím."rozhodol a tak som rezignovala.

Po krásne strávenej večeri ma Adam odprevadil domov. Našťastie, otec tam ešte nebol. Neviem ako by som mu to vysvetlila. Ale viem, že zanedlho s ním budem musieť hodiť vážnu reč. Doma som zhodila tašku a ľahla si do postele práve vo chvíli, keď mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa na Kikino číslo a usmiala sa. Potom som hovor priala.

,,Ahoj, moja! Ako skúška?"chcela vedieť. ,,Ahoj, Kikuš! Skúška bola v pohode, všetko som zvládla."veselo som jej povedala. ,,To je skvelé! Čo tak oslava? Zajtra, napríklad."navrhla. ,,Prepáč, nemôžem. Zajtra ideme s otcom k tým jeho známym." podotkla som. ,,Ach, tak. Zabudla som. Škoda, že som ti nezavolala skôr. Mohli sme ísť dnes."povedala. ,,Nie, Kikuš, dnes som s niekým bola."rozosmiala som sa. ,,To akože s chalanom na rande?!"zhíkla. ,,Jasné."so smiechom som krútila hlavou. ,,Nechaj ma hádať. S Adamom?" zasmiala sa tiež. ,,Uhm...Sme spolu."prezradila som jej a tým som spustila sériu jej nekonečných otázok.

Na ďalší deň ráno som vstala skôr. Odišla som do kúpeľne a dala si sprchu. Chvíľu som si potom len v župane popísala s Adamom. Potom som si obliekla moje slávnostnejšie béžové šaty pokryté čipkou. Vlasy som si nechala voľne padať na chrbát a vykročila smerom dole. Čakali ma tam síce raňajky, ale otec nie. Ten ešte telefonoval vo svojej kancelárií. Návšteva sa mala konať až od pol dvanástej a tak som pokojne jedla.

Presunula som sa opäť do svojej izby a vybrala knihu na čítanie. O jedenástej som zišla dole. Otec si ma premeral kritickým pohľadom, ale nakoniec len kývol a ja som ho nasledovala k autu. Toto bude dlhý deň.

Zastavili sme pred honosnou vilou, ktorá sa vcelku podobala na náš dom. Vystúpili sme a prešli k dverám. Zazvonili sme. Otvorila nám mladá slúžka a ja som sa na ňu usmiala. ,,Dobrý deň! Pán Gregor a slečna Gregorová?" uisťovala sa. ,,Áno, to sme my."odvetila som rýchlo a slúžka nás vpustila dnu.

,,Ivan?"prišiel do chodby Ján. ,,Ahoj."otec mu podal ruku. ,,Och, Ema. Je milé opäť ťa vidieť."podišiel ku mne a priateľsky mi stisol ruku. Usmiala som sa ako najlepšie som vedela a povedala: ,,Aj ja ťa rada vidím." Usmial sa a pozval nás do jedálne.

------------------------------------------------------------------

Ahojte, srdiečká! <3

Trochu nudnejšia časť, ale už sa to začne zamotávať, nebojte. ;) Trochu sme mali takú susedskú idylku a priblížili sme si minulosť Eminho otca. Pôsobí na Vás teraz viac ľudsky, či nie? Ako dopadne návšteva? :D

Ďakujem za všetko! <3

Vaša Kirsten :*