Veľmi živo si spomínam na to, ako sme sa spolu s rodičmi a sestrou vrátili z Nového Zélandu naspäť do Južnej Kórei. Po celom meste behali deti, smiali sa a hrali sa všemožné hry. Často som premýšľala, aké by to bolo vyrastať v Soule, hrať sa s mojimi rovesníkmi a rozprávať sa s nimi v kórejčine.

Veľa času na uvažovanie som však nemala, keďže som nastúpila ako trainee do YG Entertainment. Spolu s ostatnými sme tancovali, spievali a rapovali celé dni a naozaj sme nemali čas skoro na nič. Keď už som si ten čas našla, opäť som uvažovala nad konkrétnymi otázkami: podarí sa mi debutovať? Ak áno, s kým a kedy? Budeme úspešná skupina?

Po štyroch rokoch som na tieto otázky dostala odpovede. Debutovala som s ďalšími troma dievčatami, Jisoo Kim, Jennie Kim a Lalisou Manoban. Za našu kariéru v skupine Blackpink sme sa dosť zblížili a užívali si každú chvíľu keď sme boli spolu.

Aj o Blackpink premýšľam, keď prechádzam okolo detského ihriska, na ktorom sme sa raz ako trainees rehotali...

Stali sme sa celosvetovo slávne, čo však znamenalo že kedykoľvek nás mohli nafotiť papparazzi aj pri úplne normálnych činnostiach, ktoré si však mohli prekrútiť až tak, že z nich vznikol škandál. 

Alebo keď robíte niečo, čo by ste naozaj robiť nemali...

Konečne prídem ku obchodu pre domácich miláčikov. Keď vojdem dnu, hneď ku mne pribehne predavačka.

,,Čo si želáte... slečna Park?" opýta sa ma, očividne šokovaná, že k-popová hviezda vošla do jej obchodu.

,,Dobrý deň... Môj psík Hank stále niečo žuje a hryzie, ako by som tomu vedela zabrániť?" snažím sa správať čo najnormálnejšie.

,,Máme tu nejaké hračky pre psov na žutie, myslím že to bude najlepšie," zavedie ma - vlastne nás s Hankom - ku farebným hračkám. Vyberiem svetlomodrú, ktorá má podľa mňa nejaký neidentifikovateľný tvar, ale predavačka by mi asi povedala že to má byť... ani neviem čo. Radšej teda neriešim tvar a zaplatím.

Hneď ako vyjdem von z obchodu, zacítim úžasnú vôňu tteokbokki z vedľajšieho podniku. Tak dlho som tieto ryžové koláčiky nemala... Preto vojdem dnu a zamierim k pultu.

,,Annyeonghaseyo, poprosila by som vás jednu porciu tteokbokki," poviem čašníčke.

,,Samozrejme, zatiaľ si môžete sadnúť," ukáže na stoly, kam zamierim.

Som rada, že sem môžu ísť aj psy, pretože neozaj neviem, čo by som urobila s Hankom.

Blížila sa noc, pomaly sa reštaurácia vyprázdňovala. Keď tam bolo už len nejakých päť ľudí, priniesla mi čašníčka tteokbokki. Zobrala som paličky a chcela som si jeden kúsok zobrať, no vzápätí som zmeravela.

Menej ľudí znamenalo menej hluku - a tiež som vďaka tomu prišla na to, že v tejto reštaurácii majú rádio. Konkrétne tak, že som započula pesničku, ktorú sme napísali spolu s Jisoo - Yeah Yeah Yeah. V rádiách hrali naše pesničky často, no aj tak ma to niekedy prekvapilo, hlavne keď som to vôbec nečakala.

Tteokbokki bolo naozaj dobré, ako som očakávala, no celkom som sa ponáhľala, preto som ho paličkami naberala dosť rýchlo. Hneď ako som dojedla, podala som čašníčke bankovku a chcela som odísť, no zastavila ma.

,,Slečna Park... Rosé... no, viete," začala, ,,som veľká fanúšička Blackpink, mohla by som sa s vami odfotiť?"

,,Samozrejme," usmejem sa. Vytiahne mobil, ja sa usmejem do objektívu a ona nás odfotí. ,,Ďakujem veľmi pekne."

,,Nie je začo, dovidenia," rozlúčim sa a vyjdem na soulskú ulicu.

Hank očividne chápe že sa ponáhľam, pretože tiež ide rýchlym tempom a nezastavuje.

Keď prídeme ku paneláku, vycítim, že niečo nie je v poriadku. Vo všetkých oknách sa svieti a nevyzerá to ako omyl.

So zlými očakávaniami vojdem do paneláku a potom sa vyveziem hore.

Keď vystúpim z výťahu, uvidím Jisoo, Jennie a Lisu, všetky bledé ako stena, stojace pred mojím bytom.

,,Dievčatá... čo-," začnem, no Jennie mi odpovedá predtým ako stihnem dokončiť otázku.

,,Chae... vykradli ťa."