Aveline sa tento rok mimoriadne tešila na Vianoce. Za prvé to znamenalo odchod z Rokfortu aspoň na pár dní, za druhé to znamenalo, že sa uvidí s rodičmi a Gloriou a keď Merlin dá, tak aj s Georgeom. A za tretie to znamenalo, že sa možno dozvie niečo, čo nevie o Harrym, Ronovi a Hermione, ktorí jej veľmi chýbali.

Posledný týždeň na Rokforte bol skutočne hrozný. Neville, Ginny a Luna sa pokúsili vlámať do riaditeľne, aby vzali Chrabromilov meč, ale Snape ich pritom prichytil. Dostali od neho trest a ďalší aj od McGonagallovej. Aveline bola tento raz na strane profesorov a sama odmietla zúčastniť sa tejto akcie. Nechcela vyvolávať problémy, pretože si uvedomila, že tak bude jej tento rok znesiteľnejší. Neville jej nepovedal, prečo chceli vziať ten meč, vlastne o tomto nápade už vôbec nehovoril, z čoho usúdila, že tresty, ktoré dostali, musia byť naozaj hrozné.

Zbalila si kufor a čakala, kedy dostanú povel, aby mohli opustiť školu. Kiežby sa do nej už ani nemusela vrátiť.

Vzala kufor do klubovne, kde sa hromadila už väčšina študentov. Skoro nikto nezostával na Rokforte cez Vianoce. V dave zbadala svojho brata a usmiala sa na neho. Alphard sa veľmi tešil domov, tešil sa na Gloriu.

„Konečne prázdniny," usmial sa na ňu, keď k nemu podišla.

„Teším sa na mamu, ockov, Gloriu, Doru," prikývla Aveline. „Som zvedavá, aké veľké už má bruško."

„Čo ak budeš mať ďalšieho brata?" spýtal sa jej Alphard.

„Žiarlil by si?"

„Možno trocha, predsa len bude to bábo a bábätka sú také roztomilé," vysvetlil jej Alphard a žmurkol na ňu.

„Hlavne, aby bolo zdravé," povedala Aveline narážajúc na fakt, že sa trocha obávala, aby jej ďalší súrodenec nebol vlkolak.

„Bude," ubezpečil ju Alphard. „Ani ty nie, no veď vieš..."

„Áno, to je pravda," prikývla Aveline. „Musím tomu veriť, že bude v poriadku."

Študenti začali opúšťať klubovňu, čo znamenalo, že sú pripravené koče, ktoré ich zavezú do Rokvillu, kde už na stanici na nich čaká Rokfortský expres. Aveline bola z Rokfortu natoľko znechutená, že sa ani neobzrela po klubovni, ale rovno sa pobrala von, aby bola čím skôr v Rokfortskom exprese a na ceste domov.

***

Constanza mala výnimočne dobrú náladu, keďže sa domov vrátili na vianočné prázdniny deti. Varila, piekla a pripravovala výzdobu už niekoľko dní. Teraz obe jej deti sedeli za prestretým stolom a večerali. Všetko zjedli a vyzerali, že im v škole už nikto neubližuje. Alphard sa jej nepriznal ani v liste, čo sa stalo, zrejme sa dohodli, že to utaja, ale netušili, že ona dávno všetko vie.

„Tešili ste sa domov?" spýtala sa.

„Ani nevieš ako, mami," odvetila jej Aveline. „Chýbajú nám priatelia, neustále nás všetci pozorujú a tie hrozné hodiny s Carrowovcami sú niečo hrozné."

„To ma mrzí," riekla Constanza. „Ubližujú vám?"

„Nie," pokrútil rázne hlavou Alphard. „Len nás učia, akí sú muklovia desní a na Obrane proti čiernej mágií sa skôr tú čiernu mágiu učíme, akoby sme sa mali brániť. Je to celkom neznesiteľné, mami. Kedy príde ocko?"

„Hádam o chvíľku," odvetila mu a pozrela na hodinky. Sirius sa mal vrátiť už každú chvíľku.

„Môžem ísť zajtra k ockovi a Dore?" spýtala sa Aveline.

„Môžem ísť s ňou?" doplnil svoju otázku Alphard.

Constanza by im to obom najradšej zakázala, ale keď videla ich prosebné pohľady a keďže bola aj nadšená, že je konečne s nimi, napokon prikývla. „Áno, ste tam pozvaní na obed. Sirius vás tam zavedie a potom pre vás príde. Bezpečnostné opatrenia, veď viete."

„Ďakujeme, mami," poďakovala sa Aveline.

„Nie je začo, srdiečko," odvetila jej Constanza a opätovala jej úsmev.

Stále ju hnevalo, že ju k Remusovi nikto nepozval. Nedokázala sa nijako stretnúť s Nymphadorou. Jediné, čo od Siriusa vedela, bol fakt, že Ted Tonks je na úteku pred Ministerstvom mágie, vzhľadom na to, že je muklorodený. Pevne dúfala, že ho nechytia. Skutočne ho mala rada, ale na druhej strane sa celkom tešila z toho, že Andromeda a Nymphadora sú smutné. Keby sa dostala k ním bližšie, bolo by jednoduché ich teraz zlikvidovať. Lenže bolo to nemožné, hoci nikto netušil, že kúzlo, ktoré chráni Remusov byt, ich chráni predovšetkým pred ňou.

***

Vianočné ráno bolo celkom veselé. Deti si rozbalili darčeky a vypili horúcu čokoládu. Sirius sa usmieval a Constanza sedela na sedačke a núkala deťom svoje vianočné koláčiky. Bolo to jedno z tých rád, ktoré jej pripomínalo časy, kedy boli skutočná rodina, kedy nad nimi neviselo nič zlé. Keď bol Remus v Azkabane, keď Temný pán ešte nepovstal, kedy nikdy nemusela riešiť, že by ju niekto odhalil. Kedy bola oddaná tomu, že je Zuria Scrimgeourová a bola si istá Siriusovou láskou.

Neskôr sa pobrali deti aj so Siriusom k Remusovi. Odviedol ich tam a potom sa vrátil domov, aby nebola dlho sama.

„Pekné Vianoce, však?" spýtal sa jej.

„Príjemné," prikývla a odhodila do odpadkov potrhané baliace papiere z darčekov. „Po dlhej dobe."

„Som rád," odvetil jej a pobozkal ju na líce. „Deti vyzerajú spokojne."

„Na Rokforte sa im tento rok vôbec nepáči."

„Nedivím sa im, ale som trocha rád, že to tam nezobrali do vlastných rúk a nerobia nejaké hlúposti idiotovi Snapovi priamo pod nosom," povedal jej Sirius. „Alebo ak aj robia, tak o tom zaryto mlčia a darí sa im, aby ich zatiaľ neodhalili."

„Možno sa poučili, že to nepomôže a že situácia je naozaj vážna a oni sú len deti," vravela mu Constanza.

„Aj my sme boli iba deti, keď bola prvá čarodejnícka vojna. Bojovali sme v nej, naši priatelia v nej zahynuli," pripomenul jej Sirius.

„Alebo nepriatelia," doplnila ho.

„A niektorí stále unikajú," dodal mysliac na Pettigrewa.

„Nechcem sa baviť o vojne," stopla ho Constanza. „Sú Vianoce," dodala.

„Máš pravdu, Zu," prikývol Sirius a potom sa k nej nahol, aby ju mohol pobozkať. Dovolila mu to.

***

Aveline si všimla, že Nymphadora je skutočne nešťastná z toho, že jej otec je na úteku a dosť to chápala. Aj Remus bol istú dobu na úteku a ona sa o neho tiež šialene bála. Snažila sa jej to povedať, ale nebola si istá, či ju vôbec vníma, tak ju požiadala o to, aby bola silná aspoň kvôli bábätku.

Vianoce boli trocha pochmúrne, lebo aj Andromeda bola smutná. Až priveľmi. Aveline ju takú ani nepoznala. Za to Gloria bola celá bez seba a šťastná, keď bola znova s Alphardom a tiež aj s ňou. Dlhé hodiny sa o všetkom rozprávali. O Rokforte, ale aj o tom, čo asi robia Harry, Ron a Hermiona.

„Si smutná, že nie si s nimi?" spýtala sa jej Gloria.

„Áno," prikývla Aveline. „Mama ma vtedy schytila, aby ma dostala do bezpečia."

„Urobila dobre, chcela ťa chrániť," povedala jej Gloria.

„Ja viem, ale mohla som im pomôcť," vravela Aveline.

„Remus a Sirius by veľmi chceli vedieť, kam šli, akú úlohu im dal Dumbledore. Ty to vieš, však?"

„Viem," prikývla Aveline. „Ale nepoviem im to. Je to priveľmi nebezpečné, aby o tom vedeli. Okrem toho, Harry by sa na mňa hneval, keby som to niekomu povedala."

„Chápem. Zvládnu to však?"

„Dúfam, že áno, aj keď tá úloha je veľmi zložitá," odvetila jej Aveline.

„Som rada, že ste v poriadku," povedala Gloria. „O Rokforte počúvam iba samé hrozné veci."

„Sú pravdivé," povzdychla si Aveline.

***

Vianočné prázdniny boli v plnom prúde. Aveline a Alphard ich trávili buď doma, alebo u Remusa. Aveline veľmi túžila ísť aj do Brlohu, ale bolo to veľmi nebezpečné. Dva dni pred koncom prázdnin ju znepokojil list od Nevilla, že mu Luna prestala odpisovať na listy.

„Ocko?" oslovila preto Siriusa.

„Čo sa deje, Ave?"

„Píše mi Neville, vraj mu Luna neodpisuje na listy. Myslíš, že sa jej mohlo niečo stať?" spýtala sa a ihneď si všimla, že Siriusová tvár zbledla.

„Srdiečko vieš," Sirius sa na ňu smutne usmial. „Pred pár dňami zatkli Xena Lovegooda," riekol jej. „Za všetko to, čo popísal v Sršni o Harrym. Veľká zrada, veď vieš. Vieme, že Luna v dome nebola, ale to neznamená, že ju nevzali ešte niekedy predtým."

„Čiže kde je Luna?"

„Neviem, Ave," povedal jej Sirius smutne. „V dome boli aj Harry, Ron a Hermiona. Z nejakého dôvodu boli za Lovegoodom, alebo hľadali Lunu."

„Chytili aj ich?"

„Nie," pokrútil Sirius hlavou. „Ušli. Ty vieš kde sú?" spýtal sa jej vážne.

„Nie," pokrútila Aveline hlavou a pozrela sa mu priamo do očí, aby mu ukázala, že neklame. V skutočnosti ani neklamala. Neposlali jej ani jediný list. Chápala to, ale bola z toho smutná. Veľmi jej chýbali.

„Vieš akú úlohu im dal Dumbledore?"

„Nie," zopakovala a neuhla pohľadom.

„Srdiečko, skús sa netrápiť," žiadal ju Sirius.

„A to sa dá? Luna môže byť mŕtva!"

„Vedeli by sme, keby bola mŕtva." Bola jeho odpoveď.

***

Ešte v ten večer sa Aveline nedozvedela ďalšiu smutnú správu. Ted Tonks bol mŕtvy. Zabili ho na úteku aj s ďalším muklorodeným Dirkom Cresswellom. Spoločne s nimi unikal aj Dean Thomas, jej spolužiak, o ktorom ďalšie správy nikto nemal. Ale o život prišiel aj rarašok Gornuk.

Nymphadora sa zatvorila v spálni a zúfalo plakala. Remus šiel túto správu povedať jej matke. Aveline s Gloriou zostali v byte, aby dohliadli na Tonksovú, ale ani jedna nemala slov, čo k tomu povedať.

„Bol to taký milý pán," riekla Gloria, keď klesla na gauč. „Nezaslúžil si smrť."

„Ted bol úžasný," prikývla Aveline a neubránila sa slzám. „Mal nás veľmi rád. Ala a mňa. Nemôžem uveriť tomu, že ho už nikdy neuvidím. A že tu nebude, keď sa narodí bábätko. Je to také smutné."

Bolo jej to veľmi ľúto. Teda mala rada ako ďalšieho starého otca. Už stratila toho skutočného Lyalla, ale Teda poznala o niečo dlhšie. Bola to pre ňu krutá rana, ako aj pre jej rodinu. Ted Tonks predsa bol jej rodina. Smutne si oprela hlavu o rameno Glorie a spomínala na neho.

***

„Niekto zomrel," povedal Sirius Constanze, keď sa vrátil domov. Bol za Andromedou, ale vyhnala ho, že chce byť sama. Bola zdrvená, úplne zničená a jemu lámalo srdce, keď ju tak videl. Splnil jej však prianie a šiel domov, aby ju nechal osamote s jej spomienkami na milovaného manžela, čestného človeka a skutočne odvážneho muža. „Ted Tonks."

„Čože?"

„Andromeda je úplne na dne..."

„Ted je mŕtvy?"

„Áno, Zu," prikývol Sirius a sám sa neubránil slzám. Mal Teda tak rád.

Constanza sa rozplakala. Ted Tonks bol človek, ktorý sa k nej vždy správal pekne. Či už bola sama sebou, alebo aj keď sa stala Zuriou. Vždy bol k nej úctivý, milý a usmieval sa. Ten úsmev by si pamätala vždy. Už jej nebude ostávať nič iné, ako si ho pamätať, lebo Ted Tonks sa na ňu už nikdy neusmeje. „Zabili ho lapači?"

„Pravdepodobne," odvetil jej Sirius.

„Alebo smrťožrúti?"

„Nevieme," povedal jej Sirius. „Našli v lese jeho telo aj s telom Dirka Cresswella a raraška Gornuka."

„Aha, ja..." došli je slová.

„Viem, že si ho mala rada," prikývol Sirius.

„Áno," prikývla Constanza. „Musím sa ísť prejsť," dodala a zotrela si slzy.

„Zu, nikam nechoď," žiadal ju Sirius.

„Musím sa ísť prejsť, Sirius!" ohriakla ho a vybehla z domu. Za plotom sa odmiestnila.

***

V pivnici počula stony uväznených väzňov. Zbadala bledé vlasy Xenophiliusa Lovegooda, ktorý ležal na zemi v bezvedomí. Rodolphus si práve zakladal svoj prútik za opasok. Keď ju zbadal, jeho ústa sa rozšírili do úsmevu. „Láska," oslovil ju.

„Kde je Fenrir?"

„Je pozvaný na Bellinú slávnosť," odvetil jej Rodolphus. „Kam idem aj ja, len som tu mal ešte nevybavené účty."

„Lovegood je mŕtvy?"

„Zatiaľ nie," odvetil jej.

„Akú slávnosť robí Bella?"

„Zomrel jej švagor, to je dôvod na oslovu. Bol to muklorodený pes!" uškrnul sa Rodolphus. „Pozval by som ťa, ale teba tieto akcie veľmi nebavia, pokiaľ viem."

„Počula som o tom, že zomrel," prikývla Constanza. „Poznala som ho, vieš?"

„Áno, viem," prikývol Rodolphus. „Si predsa manželka Siriusa Blacka a každý vie, že Andromeda Tonksová je jeho sesternica a každý rovnako vie, ako zradila svoju Blackovskú rodinu."

„Zabila ho Bella?"

„Bella?" rozosmial sa Rodoplhus. „Vážne si myslíš, že by si špinila ruky s muklorodeným?"

„Má vyššie ciele, áno," prikývla Constanza.

„Bol som to ja!" pochválil sa Rodolphus. „Zhodou okolností som bol na misii, keď ho na neho a jeho priateľa Cresswella narazil. Potešil som sa stretnutiu so švagrom. Po toľkých rokoch. Nemal šancu a ja som vedel, že sa Bella poteší. Aspoň raz za život som ju niečím potešil," vychvaľoval sa. „Niežeby mi na nej toľko záležalo, láska, ale pochop, nesmiem ju úplne stratiť..." Lestrange znel ako šialenec, ktorému niekto vymyl mozog. Až teraz si uvedomovala, ako veľmi sa na ňom podpísali roky v Azkabane a roky manželstva s Bellatrix.

„Už si stratil," odvetila mu Constanza a vybrala svoj prútik a v sekunde si privolala ten jeho. Nestihol ho ubránil, lebo toto od nej nečakal. Netušil, že by sa niekedy musel brániť pred touto ženou.

„Čo to robíš?" spýtal sa jej Lestrange.

„Posledné prianie, Lestrange?" spýtala sa ho.

„Čo to robíš?"

„Mstím sa za smrť človeka, ktorého som mala rada. Ktorý mal rád mňa. Vždy bol na mňa dobrý, on by mi odpustil aj toto všetko," ukázala na seba a svoju tvár. „Ty si ho zabil," šepla a ruka s prútikom sa jej triasla.

„Mal rád Zuriu, nie teba!" skríkol Lestrange. „Rovnako ako všetci. Aj ja! Teba nemá nikto rád!"

„AVADA KEDAVRA!"

Zelené svetlo preletelo Lestrangeom a jeho telo sa zvalilo v sekunde na zem. Constanza sa okamžite pobrala preč, aby ju niekto nevidel. Necítila zadosťučinenie, aj keď sa ho zbavila. Cítila sa mizerne a stále počula v hlave znieť jeho slová.

Mal rád Zuriu, nie teba!

Nie, to nebola pravda! uisťovala samú seba.

Ted Tonks k nej bol milý, aj keď ju spoznal ako Constanzu Hillovú. Vo svojom živote nemala rada veľmi veľa ľudí. Nikto k nej nikdy nebol taký úctivý ako Ted. Mohol sa k nej správať otrasne ako Andromeda, ale nikdy to neurobil.

Zavrela oči. Vonku stále snežilo a ona smútila za človekom, ktorý je toľkokrát pomohol. Ktorý rozprával vtipy, aby pobavil svoju rodinu. Ktorý tú rodinu nadovšetko miloval. Svoju ženu a dcéru, ale mal rád aj Siriusa a jeho rodinu. Mal rád ju. Ako správny strýko.

Constanze to bolo tak ľúto, že ju ani na chvíľku nenapadlo, že by konečne mohla cítiť spokojnosť nad nešťastím Andromedy Tonksovej. 

Pozn. autorky:

Okey, máme to za sebou :/ zbohom Ted Tonks <3

Myslím, že Rodolphus nebude nikomu chýbať, ani Belle :D možno Rabastanovi, ale tak do vojny už nie je tak dlho a myslím, že tam by mohol nasledovať svojho brata :D haha.

Kapitola zase smutná, skrz smrť Teda, ale tak o chvíľku bude aj niečo veselé. Síce nie pre Tanzie :D

Na animácií je Gloria.