Constanzu prekvapilo, keď sa Sirius ukázal doma. Zvítal sa s deťmi a potom ju pobozkal na líce. „Zomrel Lyall Lupin," oznámil jej.

Aveline spadla šálka s kakaom na zem a Alphard ju v okamihu objal. Sirius mu naznačil, aby ju odviedol do izby. Potreboval povedať všetky podrobnosti, ktoré Constanza vedela a nechcel ich hovoriť pred dcérou.

„Zabili ho. Zrejme niekto zo smrťožrútov," povedal jej vážne.

„Hrozne," preriekla. Sirius vedel, že Lyalla Lupina nemala rada, pretože nemusela predstierať, že jej to je ľúto. „Ako sa má Remus?" spýtala sa zo slušnosti.

„Na figu," odvetil jej Sirius. „Je pri ňom Tonksová, tak hádam to zvládne. Prišiel už aj o otca a hlavne teraz, keď mohli byť spolu po toľkej dobe odlúčenia. Prišlo to v nevhodný čas. Je to veľmi smutné, Zu."

„Je to vojna, Sirius a tá má svoje obete, ako keby sme to nevedeli," odvetila mu. „Nasledujúce mesiace môžeme ťažko hovoriť o nejakej vhodnej, alebo nevhodnej dobe."

„Chcem ti povedať ešte niečo," pozrel sa jej do očí. „Remus sa oženil. Vzal si Tonksovú."

Constanza cítia ako jej telom prešla triaška. Mala chuť niečo v okamihu rozbiť, kričať, plakať, ale udržala sa, nezmenila poriadne ani výraz tváre. „Gratulujem mu," precedila pomedzi zuby. Neverila, že sa niečo takéto môže stať. Myslela si, že to je iba Remusová pomsta, úlet, ale on to zrejme naozaj myslel vážne. Zarazilo ju to a kypela v nej zlosť.

„A je tu ešte jedna vec..."

„Týka sa Remusa?" skočila mu do reči. Už o ňom nechcela počúvať. Jeho otec, jeho svadba. Bola z toho unavená.

„Nie, ide o nás," odvetil jej.

„Už nie je žiadne my, Sirius, dal si mi to predsa jasne najavo," ohriakla ho.

„Áno, viem a myslím, že to bola chyba," povedal jej.

Constanza sa mu pozrela do očí a nemohla tomu uveriť. On bol predsa ten, čo od nej žiadal rozvod, ona si ho chcela ďalej ponechať. Chcela s ním byť možno už len iba z trucu, alebo aby všetkým dokázala, že Sirius Black je jej. Teraz tomu však nerozumela. Hádal sa s ňou, kričal na ňu a chcel podať žiadosť o rozvod. Stál tu pred ňou, hľadel jej do očí a vravel jej, že to bola chyba. Skutočne bola zmätená. „Chyba?" nadhodila.

„Unáhlil som sa. Chýbajú mi deti a ty," riekol jej a dotkol sa jej líca. Neuhla sa. „Nehovorím, že sa máme k sebe vrátiť, ale kúsok po kúsku. Dovoľ mi vrátiť sa domov. K deťom," žiadal ju.

„Je to aj tvoj dom, Sirius, môžeš si robiť, čo chceš," odsekla mu.

„Zu...!" Pohladil ju po vlasoch. „Myslím to vážne. Mrzí ma to."

„Myslíš si, že to urobí jedno tvoje mrzí ma to?" spýtala sa ho a odstúpila od neho. „Môžeš sa vrátiť domov, Sirius. K tvojim deťom. Ale nečakaj, že sa nebudem hnevať. Opustil si ma, dokonca si ma podviedol."

„To sa už nikdy nestane!" ubezpečoval ju. „To bola ešte väčšia chyba. Bol som vtedy iba ranený. Milujem ťa, Zuria."

Constanza v hlave kalkulovala. Nebola pripravená mu odpustiť, ale nakoniec sa stalo to, čo predpokladala. Myslela si, že sa tu každým dňom zjaví a bude ju žiadať o odpustenie. Tak veľmi si bola istá jeho láskou. Hoci sa hneval, hoci na ňu kričal, nakoniec predsa len nemohol bez nej žiť. Lichotilo jej to a hralo do kariet. „No, uvidíme, čo sa dá robiť."

„Pôjdem za deťmi, povedať Aveline, čo sa stalo," povedal Sirius a usmial sa na ňu.

„Urobím jej kakao," prikývla Constanza.

Sirius odišiel na poschodie za Aveline a Constanza začala pripravovať kakao. Potom ho naliala do šálky a odniesla dcére na poschodie.

Aveline objímala Siriusa, oči mala červené od toľkého plaču a tak si k nej prisadla na posteľ. Pohladila ju po vlasoch a kakao jej položila na nočný stolík.

„Mami." Aveline sa odtiahla od Siriusa a objala ju.

„Mrzí ma to, zlatko," šepla jej Constanza do ucha a opätovala jej objatie.

„Môj dedko..., to nemôže byť pravda, zabili ho...," nariekala Aveline.

„Áno, tvoj otec mi to všetko povedal. Sme vo vojne, miláčik. Musíme sa mať na pozore. Dedko si ľúbil vypiť a potom sa zbytočne túlal po dedine," vravela Constanza ľútostne. „Bol príliš ľahký terč, Aveline."

Aveline sa rozplakala ešte viac a Constanza ju celý ten čas objímala.

***

Remus bol nasledujúce týždne veľmi smutný. Všetci sa ho snažili aspoň trocha rozveseliť, ale nedarilo sa im to. Potreboval sa nejako zamestnať a tak sa znova pustil do procesu osvojenia si Glorie. Teraz už bol ženatý, mal zázemie a tiež pracoval na ochranných kúzlach na svojom byte, kde žil spoločne s Tonksovou a Gloria u nich trávila prázdniny. Navštevoval ho Sirius s Aveline a Alphardom, ale Remusovi nič nedokázalo zlepšiť náladu.

Blížil sa koniec júla.

„Chcela som s tebou hovoriť o niečom dôležitom." Dora sa k nemu pritúlila na sedačke. „Veľmi dôležitom."

„Vieš nebodaj niečo nové ohľadom adopcie Glorie?" spýtal sa jej.

„Nie, ide o niečo iné," povedala mu. „Na Ministerstve to je teraz zlé. Som si istá, že sa tam Voldemort snaží presadiť svojich ľudí. Rufus mu zatiaľ odoláva, ale neviem dokedy. Tam radšej nič verejne nezisťujem."

„Robíš dobre, možno by si mala dať výpoveď. Bojím sa o teba," nadhodil túto tému Remus. Spomínal jej to už pred týždňami, ale vždy ho odbila. Nechcela sa vzdať svojej práce aurorky, ale on by bol radšej keby bola viac v bezpečí. Lenže ona už raz bola taká. Zapálená preto, čo robila a keby aj dala výpoveď na Ministerstve mágie, tak či tak by sa angažovala pre Fénixov Rád a toho sa bál ešte viac.

„Môžem ti to už povedať?" spýtala sa ho a trocha sa uškrnula.

„Isteže," odvetil jej.

„Som tehotná," oznámila mu.

Remus mal pocit, že sa mu zatmelo pred očami. Naozaj mu práve povedala, že je tehotná? Cítil ako sa mu zatriaslo celé telo a niečo sa mu zaseklo v hrdle, že nevedel zo seba vydať ani len hlásku.

„Počul si ma?" spýtala sa ho a úsmev jej trocha zmizol z tváre.

„Áno," prikývol. „Ja..."

„Čo?" zamračila sa.

„Dora, ja..."

„Čo? Nie je to dobrá správa? Hovor, do pekla, Remus!"

„Je to úžasné," dostal zo seba napokon. „Ale..."

„Ale?"

„Necháš ma dopovedať?" spýtal sa jej, keď videl, ako sa urazila. „Dora, je to úžasné. Mať dieťa s tebou je krásne, vážne. Bojím sa, však. O teba, o neho, o to čo sa môže stať. Môže zdediť vlkolačie bunky."

„Aveline ich nezdedila," vyhodila mu ihneď na oči. „Možno naše dieťa bude mať rovnaké šťastie. Okrem toho nehovoril si, že to nie je dedične?"

„So Zuriou sme si mysleli, že nie. Ale nemali sme to nikdy potvrdené. Je možno šanca, že by ich zdediť mohlo," povedal jej.

„Pri troche šťastia to bude metamorfomág po mamičke," zasmiala sa a položila si ruky na bruško. „Čo myslíš?"

„To by bolo o dosť lepšie," usmial sa na ňu Remus.

„Aj ja sa bojím, Remus," povedala napokon a vyhľadala jeho pohľad. „Nie preto, že by bolo vlkolakom. To na veci nič nemení, milovala by som ho rovnako a možno ešte viac. Bojím sa vojny, v ktorej sme. Nuž myslím si, že takéto veci nám ju urobia menej neznesiteľnú. Budeme mať radosť zo života. Veľmi veľkú a motiváciu bojovať za lepší svet."

Prikývol. Mala pravdu. Všetko, čo povedala, bola jedna veľká pravda. „Ach, milujem ťa, Dora."

„A keď nám schvália adopciu Glorie, budeme skutočná rodina," oprela si hlavu o jeho hruď. „Som zvedavá, čo na túto novinku povedia dievčatá a Alphard."

„Určite sa budú tešiť." Pobozkal ju do vlasov. A rovnako vedel, kto sa tešiť nebude. Remus to nepovedal na hlas, ale teraz mal o svoju ženu ešte väčší strach. Kvôli nej a kvôli Glorii zabezpečil dom rôznymi kúzlami. Sám bol strážcom tajomstva. Nemohol dopustiť, aby sa istá osoba priblížila k jeho žene. Len dúfal, že Dora ju nebude vyhľadávať. „Vašim si to už povedala?" zmenil tému, aby na to nemusel myslieť.

„Nie, chcela som to najprv povedať tebe," odvetila mu. „Poviem im to zajtra. Ocko sa bude tešiť, ale mama bude vydesená. Čo už."

Remus sa trocha zatriasol. Áno, Andromeda Tonksová bude zrejme ďalšia osoba, ktorá z toho nebude mať práve radosť. Bude sa musieť na to pripraviť.

„Ale to bude iba prvotný šok," pokračovala Dora veselo. „Potom ju určite nadchne predstava, že bude babička. Aj tak mi to už nejaké roky vyhadzovala na oči."

To ho trocha upokojilo. Usmial sa a pobozkal ju na líce.

***

Týždeň pred koncom júla sa konala porada Fénixovho Rádu, na ktorú sa Constanze vôbec nechcelo. Nakoniec aj ostala doma s tým, že sa postará o Aveline, ktorej bolo ešte stále veľmi smutno za dedkom. Pretáčala nad tým síce očami, ale nechcela sa k dievčaťu správať nevhodne.

„Budem sa ponáhľať," prisľúbil jej Sirius, ktorý sa teraz k nej správal naozaj milo.

Prikývla a zavrela za ním dvere. Potom sa vrátila do obývačky. Bolo jej jasné, čo plánujú na schôdzi riešiť a vedela, že Sirius jej to tak či tak povie. Išlo presťahovanie Harry Pottera od muklov, pretože posledný júlový deň mal narodeniny, pri ktorých dovŕši plnoletosť a tak ho už dom jeho tety nebude chrániť.

Čakala, kedy sa Sirius vráti, aby mohla túto informáciu o presune postúpiť ďalej.

***

Siriusa prekvapilo, keď mu Moody oznámil, že Caroline Bronksová, ktorú zachránili, odišla späť do svojho domu. Myslel si, že jej poskytnú viac ochrany, ale zdalo sa, že Voldemorta nebola dôležitá ona, ale jej manžel, ktorý už bol mŕtvy. Sirius si myslel, že na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť pobudne dlhšie, ale nakoniec to tak nebolo. Trocha ho zamrzelo, že sa nestihol rozlúčiť, lebo pár večerov s tou ženou strávil rozhovormi a zdala sa mu milá. Bral ju tak trocha ako priateľku a mrzelo ho jej odchod bez slova. Avšak dúfal, že sa ešte stretnú.

Sadol si na svoje miesto a rozhliadol sa po kuchyni. Schôdzka Fénixovho Rádu sa začala a hlavným bodom programu bolo presťahovanie Harryho do bezpečia z domu tety a strýka.

Moody mal jasný plán. Chcel presťahovať Harryho ešte pred jeho narodeninami a to priamo do Brlohu, ktorý bol chránený predsa len lepšie ako Grimmauldovo námestie. Siriusa trocha zamrzelo, že znova nebude Harry pri ňom, ale teraz išlo o jeho bezpečie a nie o rozmary a tak aj on prikývol. Divooký trval aj na tom, aby do bezpečia dostali Harryho tetu, strýka a bratranca. Sirius nebol jediný, ktorému sa to videlo zbytočné. Nakoniec sa však Hestia Jonesová a Dedalus Diggle podujali na túto úlohu.

„A teraz k Potterovi," povedal Moody. „Plán je nasledujúci. Sedem Potterov a sedem strážcov."

„Sedem Potterov?" nadvihla Molly obočie.

„Áno, tak ich obalamutíme, nebudú vedieť, ktorý Potter je ten pravý. Šesť dobrovoľníkov vypije všehodžús a na hodinu sa stanú Potterom. Vlastne to prekvapivo bol Dungov nápad," vysvetľoval plán a pozrel sa na Fletchera. Siriusa to prekvapilo, ale naozaj to neznelo ako zlý nápad. Dokonale by takto zmiatli nepriateľov, ktorí isto budú hliadkovať aj na samotnej oblohe.

„S tým Harry nikdy nebude súhlasiť," riekla Hermiona. „Nedovolí nám, aby sme predstierali, že je on."

„Tak ho k tomu pre dobro veci donútime, slečna Grangerová," uškrnul sa na ňu Moody.

Nakoniec sa prihlásilo šesť dobrovoľníkov – Hermiona, Ron, Fred, George, Mungundus a Fleur.

„Všetkých vás zabijú," lamentovala Molly.

Moody ignoroval jej slová. „Využijeme na jeho presun staré dobré metódy – metly, testraly a Siriusovú lietajúcu motorku."

Sirius sa uškrnul. „Chcem byť jedným zo strážcov," prihlásil sa.

Nakoniec nebol sám, pretože sa pridali aj Remus, Kingsley, Artur, Bill, Hagrid a samotný Moody.

„Počkaj a čo ja?" Tonksovej sa to nepáčilo.

„Ty nemôžeš," ozrejmil jej to Remus.

„Ale..."

„Žiadne ale, si tehotná!"

„Si tehotná?" Sirius sa na nich prekvapene pozrel. Dora prikývla a trocha očervenela. „To je úžasné."

„Gratulujeme, zlatko." Molly ju v okamihu objímala.

„Dobre, na to bude čas neskôr!" stopol ich Moody. „Ešte sme neskončili. Potterovia sú jasní a aj ich strážcovia. Harry je bohužiaľ stále neplnoletý, takže na sebe bude mať stopu, ale nemohli by sme ani čakať na to, kedy bude mať sedemnásť, lebo by ochrana pominula. Preto tie staré metódy. Ešte si ujasníme, kto využije čo. Ministerstvo nám je pätách, väčšina už takmer pracuje pre Voldemorta, Scrimgeour už nemá skoro žiadnu moc, aj keď si to myslí."

„Dobre to dopadne, mamka," chlácholil vydesenú Molly Fred.

Sirius veľmi dúfal v to, čo povedal Fred. Určili si ešte posledné úlohy a to miesta, kam poletia, predtým ako sa všetci stretnú v Brlohu. Tonsková ponúkla svoj dom, rovnako ako Moody ten svoj. Molly ponúkla dom svojej tety Muriel. Postupne sformulovali celý plán na presun Harryho Pottera do bezpečia. Sirius uvažoval nad ich domom, ale nechcel o niečom rozhodovať bez Zurie.

Schôdza sa skončila a väčšina odchádzala. Sirius podišiel k Dore a pobozkal ju na líce. „Naozaj, gratulujem. Čo na to hovorí Meda?"

„Nakoniec sa teší," odvetila mu a uškrnula sa. „Bola z toho trocha vydesená kvôli vojne, kvôli Remusovému chlpatému problému, ale myslím, že to zvládla."

Sirius sa pousmial. „A Ted?"

„Ten je nadšený," opätovala mu úsmev. „Ešte sme to nestihli povedať dievčatám."

„Určite sa budú tešiť," ubezpečil ju. „Pôjdem už. Majte sa," rozlúčil sa Sirius.

***

„Aká bola schôdzka?"

„Preberali sme Harryho presťahovanie z Privátnej cesty," oznámil jej Sirius. „Bude mať sedemnásť, to predsa vieš."

„Viem," prikývla Constanza a sadla si k nemu na sedačku. „A k čomu ste dospeli?"

Sirius jej vyrozprával celý plán a ona si pozorne zapamätala všetko, čo povedal. Nemal dôvod jej neveriť a nepovedať jej to. Dnes sa predsa vyhovorila na Aveline, inak by s ním určite išla. Keď sa pobral do sprchy, napísala správu na kúsok pergamenu a poslala ju ďalej.

Kiežby pri tom mohla byť. Našla by si svoj vlastný cieľ, ktorý by mohla náhodne zabiť.

„A kto všetko sa toho zúčastní?" spýtala sa Siriusa, keď vyšiel zo sprchy a ona ho navštívila v hosťovskej izbe, v ktorej teraz býval. Mal na sebe iba uterák a ešte mu z vlasov kvapkala voda.

Prekvapilo ho, že tam bola. Videla to na ňom a potom jej odpovedal. „Strážcovia budú Remus, Kingsley, Moody, Bill, Artur, Hagrid a ja," riekol jej Sirius.

„A Potterovia?" spýtala sa ďalšiu otázku.

„Hermiona, Ron, Fred, George, Fleur a Dung," odvetil jej.

Constanza sa zamračila. Tonksová ostane niekde v bezpečí. Nemalo by zmysel, keby sa ona zúčastnila tejto akcie, pretože aj tak by neprišla do styku s ňou. „A Tonsková nie? Veď je aurorka."

„Nemôže," odvetil jej Sirius.

„Prečo nie?"

„Proste nemôže," zopakoval jej.

„Je chorá?"

Sirius podišiel k nej. „Nie je to jedno?" spýtal sa jej. „Záleží skutočne na tom?"

„Iba som zvedavá," odvetila mu.

„Je tehotná," povedal a pozrel sa jej priamo do očí. „Preto!"

„Aha," zamračila sa. „Myslíš si, že ma to trápi?"

„Ty mi povedz," vyzýval ju pohľadom.

„Je mi to jedno," povedala, hoci to nebola pravda. Chcela však, aby tomu Sirius uveril a preto sa vrhla na jeho pery. O pár minút na sebe nemala žiadne oblečenie a aj jeho uterák ležal na zemi. Ležali spoločne na posteli v hosťovskej izbe a zatiaľ čo on ju zasypával bozkami, ona premýšľala nad tým, čo sa dozvedela.

Tonksová čakala dieťa. S jej Remusom! Constanza vedela, že sa o to bude musieť postarať čím skôr. Len musí nájsť príležitosť. Nemôže dovoliť, aby sa to dieťa narodilo. Prehrýzla by možno Remusovo nové manželstvo, ale dieťa, to nie! Po dieťatku od neho túžila iba ona. Nemohol ho mať s ďalšou inou ženou. Jednoducho nemohol! 

Pozn. autorky:

* Remus tu o dosť inak reagoval, keď sa dozvedel, že Dora je tehotná. Je to preto, že dieťa už má (dve, ale to on nevie :D ) a jednoducho už to raz zažil ten strach a trocha hrôzy ... ale tak postupne časom zistili so Zuriou, že by lykantropia ani nemala byť dedičná (spomínalo sa to niekde v dávnejších kapitolách), takže šanca, že by bábo malo byť vlkolak je maličká. Takže áno, nebojte sa, Teddy Lupin je už na ceste :)  A z toho dôvodu som Tonksovú vynechala z presunu Harryho a nahradil ju tým pádom Sirius.

* Než začnete hateovať Siriusa, že je blbý a skočil jej zase na lep, tak si to pozrite z jeho pohľadu. On ju miluje, je to jediná žena, ktorú kedy miloval (zatiaľ?) ... a má s ňou rodinu. Sú veci a vlastnosti, ktoré sa mu na nej nepáčia, ale ako sa hovorí v dobrom aj zlom.

Animka na pobavenie :D 

Ako sa páčila kapitola?