Remus našiel Aveline v jej izbe spoločne s Hermionou a Ginny. „Ave, mohla by si na chvíľku, je tu niekto, kto by ťa rád spoznal."

„Mňa?" prekvapene sa na neho pozrela, ale prikývla a nasledovala ho do salóniku. Remus si všimol, že keď spozorovala jeho otca, tak sa ihneď usmiala.

„Aveline, toto je môj otec Lyall Lupin," predstavil ich Remus. „Oci, toto je tvoja vnučka, Aveline."

Lyall vstal z kresla a podišiel k Aveline. Tá sa naďalej usmievala. „Vyzeráš úplne ako tvoja stará mama, úplne. Dlhé roky som mal iba tvoje fotografie, ale teraz sa to všetko zmení. Ak budeš chcieť..."

„Samozrejme," prikývla Aveline. „Je mi to ľúto, nevedela som o vás vôbec."

„To nie je vôbec tvoja vina," pripustil Lyall, ale nijako viac to nekomentoval.

„A vaša manželka s vami neprišla?" spýtala sa.

„Moja mama zomrela, keď si mala pár mesiacov," povedal Remus smutne. „Bola však šťastná, pretože sa dožila to, že si sa narodila a že s tebou mohla byť pár mesiacov. Mala ťa veľmi rada, zbožňovala ťa."

Aveline sa usmiala. „To je pekné," prikývla nežne. „Volala sa Hope, však?"

„Áno, po nej máš druhé meno," prikývol Remus.

„Som rada, že ste prišli, Lyall," usmiala sa Aveline. „Určite vám Remus celé tie roky veľmi chýbal, však?"

„Skutočne veľmi, drahá Aveline," pripustil.

„Ale teraz môžete byť spolu a Remus isto čoskoro očistí svoje meno a bude to fajn," vravela Aveline. Mala v sebe toľko nádeje, toľko ako jej stará mama Hope. „Bývate ďaleko, Lyall?"

„Áno, bývam tak trocha na samote ďalej od Londýna," vravel jej. „Kedysi sme tam bývali aj s tvojou starou mamou, ale potom sme sa presťahovali, keď Remus odišiel do školy. Po jej smrti som tam vrátil, lebo som mal pocit, že je tak bližšie pri mne."

„Chápem," prikývla Aveline. „Zdržíte sa?"

„Do zajtra," odvetil jej.

„To ma teší," usmiala sa Aveline.

Do salónika vpadol Alphard i Gloria, ktorí si neuvedomili, že tu je návšteva. „Hups, pardon," ospravedlnil sa Alphard.

„Al, poď sem," požiadala ho Aveline. Alphard pribehol k nej a Gloria ostala stáť pri dverách. „Chcem ti niekoho predstaviť. Toto je Lyall Lupin, je to Remusov otec a môj starý otec," povedala a potom sa pozrela na Lyall. „Lyall, to je môj brat, Alphard Black."

„Veľmi ma teší, pane," Alphard mu okamžite podával ruku.

Lyall sa na chlapca usmial, pretože si ho ihneď získal svojou bezprostrednosťou a zjavne dobrou výchovou. „Potešenie je na mojej strane, mladý muž. Dúfam, že sa o sestru patrične staráš?"

„Samozrejme, sme nerozluční," usmial sa Alphard. „Aveline je najlepšia sestra, akú som si vôbec mohol želať."

Remus sa smutne usmial. Mal toho chlapca rád, veľmi rád. Pripomínal mu Siriusa, keď bol v jeho veku. A to, čo povedal, ho rozosmútilo. Keby sa nebolo nič stalo, Alphard Black by asi nikdy neexistoval a až teraz si Remus uvedomil, aká veľká škoda by to bola. Pretože ten chlapec si v okamihu dokázal získať každého. A mal veľké srdce.

Lyallovi sa Alphardová odpoveď asi tiež páčila, pretože sa neprestal usmievať a Aveline pohladila brata po tmavých vlasov. „Ale občas sa aj hádame," dodala so smiechom.

„Veľmi málo," doplnil ju Alphard.

„Aj tak je vidieť, že sa máte veľmi radi, je to vidieť už na kilometre," prehovorila Gloria, ktorá stála v úzadí.

„Máš pravdu, Gloria," usmiala sa na ňu Aveline.

Remus si všimol, že jeho otec hľadí na Gloriu. Premeriaval si ju a potom sa pozrel znova na Aveline.

„Chceli sme ísť hrať Rachotiacu sedmu, Ave, pridáš sa?" spýtal sa jej Alphard.

„No ja neviem..."

„Pokojne, choď, nemusíš si robiť starosti, ja sa porozprávam so svojím synom. Sú to dlhé roky. My dvaja budeme mať ešte veľa času. Zabav sa, Aveline. Som rád, že som ťa mohol vidieť," povedal jej Lyall.

„Aj ja vás, veľmi," usmiala sa a potom ho pobozkala na líce. Následne odišla aj s Alphardom a Gloriu preč.

„Aveline je veľmi pekná a veľmi dobrá. Ťažko veriť tomu, že je Zuriiná," povedal Lyall, trocha tvrdo.

„Práveže mne pripomína Zuriu naozaj veľmi. Zuriu pred rokmi, nie Zuriu teraz," povzdychol si smutne Remus. „Podobá sa na ňu."

„Podobá sa na Hope a na teba. Rozpráva ako ty." Jeho otec to videl očividne inak. „A ten chlapec, Alphard, je milý."

„Al je skvelý," prikývol Remus. „Je to veľmi dobrý chlapec. Nemá predsudky, je priateľský, bude z neho raz veľký človek."

„Možno nakoniec Zuria urobila pre svet aj niečo prospešné, keď sa vydala za tvojho priateľa, však?"

„Áno, svet bez Alpharda Blacka by bol trocha smutný," prikývol Remus.

„Ako to ide s Aveline?"

„Myslím, že dobre, stále si zvyká na ten fakt, ale je veľmi milá, sladká, je úžasná, taká aká som si vždy myslel, že bude. Predstavoval som si ju nejako takto, presne takto. Je nádherná a každým dňom ju milujem viac a viac," usmial sa Remus.

„A čo tá žena? Aj ju stále miluješ?"

„Nie je to ľahké, otec," prikývol Remus. „Tá žena pre mňa znamenala celý svet. Roky som si myslel, že na mňa niekde čaká a potom prišlo toto kruté prebudenie. Viem, že urobila veľa chýb a sú veci, ktoré robí naďalej a ja s nimi vôbec nesúhlasím, ale nie je ľahké prestať ju milovať. Ver mi, keby to bolo ľahké, bol by som rád, keby sa tak stalo."

„Tá žena nemá v pohľade nič dobrého," povedal Lyall. „Ťažko veriť, že tí dvaja mladí ľudia, Aveline a Alphard, sú jej deti."

„Otec," Remus sa na neho pozrel trocha karhavo.

„Kto je to dievča, tá Gloria?"

„To je kameň úrazu," povedal Remus a povzdychol si. „Je to dcéra Petra Pettigrewa, toho skutočného zradcu Jamesa Pottera a jeho manželky. Dcéra vraha a stúpenca Voldemorta, kvôli ktorému som bol toľké roky v Azkabane. A jej mama je Constanza Hillová, bývala priateľka Zurie a taktiež pravá ruka Voldemorta, pred jej smrťou. Zomrela v Azkabane pár dní po pôrode malej Glorie."

Lyall vyzeral byť šokovaný všetkým, čo sa dozvedel. „Prečo tu to dievča potom je?"

„Je to Alphardová kamarátka. Zomrela jej babička a Alphard trval na tom, aby tu bola. Otec, nedívaj sa tak, je to len dievčatko, nevinné dievčatko," vravel Remus.

„Mal si niekedy niečo s Constanzou Hillovou?" spýtal sa ho otec a Remus na neho ostal prekvapene pozerať.

„Čože?"

„Tak mal?"

„Zbláznil si sa, otec? Akoby som mohol? Miloval som Zuriu!"

„Iba sa pýtam, pre istotu," povedal Lyall.

„Prečo?"

„To nie je dôležité," odvetil mu otec.

„Otec!"

„Skutočne, Remus, to nie je nič dôležité. Vravíš, že zomrela v Azkabane?"

„Áno, už pred rokmi, bola v Azkabane možno sedem mesiacov," povedal Remus. „Nevydržala to, nezvládla to. Mnohí sa tam zbláznili a ona bola unavená a zničená po pôrode. Zomrela pár dní po pôrode Glorie. Po nociach volala jej meno..."

„Človeku to príde aj trocha ľúto, však?"

„Áno, keď ju niesli okolo mojej cely, videl som len jej bielu ruku. Bolo to smutné vedieť, že ďalší človek, ktorého som poznal, zomrel a to hlavne vinou Voldemorta. Bolo mi ľúto dievčatka, z ktorého sa stala polosirota a na okamih som Constanzu ľutoval. Predsa len som ju poznal a myslel som si, že sme priatelia, ale ona..."

„Bola zlá."

„V skutočnosti zrejme veľmi zlá," povedal Remus. „Nuž aj tak mi to bolo ľúto."

„Pretože máš dobré srdce po svojej matke," usmial sa na neho Lyall, „to je vysvetlenie, prečo ti to bolo ľúto."

***

Remus strávil skoro celý deň rozprávaním sa s otcom. Neskôr sa pridali aj Aveline, Alphard, Harry a všetci ostatní. Tento deň patril medzi vážne krásne. Stále nemohol uveriť tomu, že po toľkých rokoch bol znova so svojím otcom. Vedel, že jeho otec to preháňa s alkoholom, ale dnes si nedal ani kvapku a Remus bol za to rád.

Bol už večer, všetci odišli spať. Remus vyšiel zo sprchy iba v uteráku a prekvapilo ho, keď ju našiel sedieť na svojej posteli.

„Čo tu robíš?" spýtal sa tvrdo.

„Iba som chcela vedieť, ako sa ti páčilo moje prekvapenie," postavila sa z postele. Na sebe mala čierny župan a usmiala sa na neho.

Na okamih sa mu zdalo, že to je ten úsmev, ktorý si pamätal, ale niečo na ňom predsa len bolo inak. Nebol až taký úprimný, akoby sa mohlo zdať. Remus si uvedomil, že v tej žene dokáže čítať ako v otvorenej knihe.

„Tvoje prekvapenie bolo skutočne úžasné," povedal úprimne. „Len škoda, že si neurobila nezištne. Tak, čo mám od teba čakať?" spýtal sa jej na rovinu.

Úsmev jej v okamihu zmizol z tváre. „Chcela som pre teba urobiť niečo pekné a ty ma zase len obviňuješ," hnevala sa. „Prečo si myslíš, že niečo od teba chcem? Remus, ja ťa mám predsa rada a chcela som, aby si sa stretol po rokoch s otcom. Dlhovala som mu to a tiež som mu dlhovala stretnutie s Aveline."

„Všetko to znie naozaj pekné, Zuria, ale ja ti neverím," precedil pomedzi zuby. Vzal si z postele pyžamo a potom odišiel do kúpeľne, kde sa prezliekol.

Keď vyšiel z kúpeľne, stále tam bola. Stála pri okne a hľadela von. Otočila sa na neho a v očiach sa jej leskli slzy. „Nie som taká hrozná, ako si myslíš. Všetci zo mňa robíte nejaké monštrum. Akoby som bola jediná, kto za všetko môže. Prečo neviníš aj Siriusa? Prečo sa s ním priatelíš, akoby sa nič nestalo?"

„Nehnevaj sa, ale nemám náladu vieš túto konverzáciu, som celkom unavený," riekol jej.

„Ty na mňa nikdy nemáš čas," skočila mu do reči a jej hlas bol smutný. „Nikdy si si to nenechal poriadne vysvetliť."

„Na to nie je vysvetlenie a to ty dobre vieš, Zuria," odvetil jej smutne.

„Nechcem, aby si ma nenávidel," zotrela si slzy z líc a potom k nemu podišla bližšie. „Sirius sa posledné dni ku mne správa hrozne. Odkedy pracuje s tou Erin, tak je divný. Myslím si, že ma podvádza..." rozplakala sa.

„Určite ťa nepodvádza," odvetil jej Remus.

„Ale videl si ju? Je krásna, vyzerá ako anjel, je omnoho krajšia ako ja," vravela mu.

„Priznávam, že je veľmi pekná," povedal jej Remus a v jej očiach sa zaleskla zlosť. „Sirius ťa miluje. Nepodvádza ťa. Si predsa nádherná, Zuri."

„Som?" šepla a pozrela sa mu do očí. „Stále som?"

„Samozrejme," zotrel jej slzu, ktorá jej tiekla po líci. Bola tak blízko a jemu sa z toho krútila hlava. Stále bola pre neho tá najkrajšia žena na svete. Keby boli veci inak, schytil by ju do náruče a v okamihu pobozkal a potom by sa s ňou miloval celú noc. Lenže to nešlo. Patrila inému, aj keď mu to naďalej lámalo srdce. Aj keď ho to naďalej ničilo. „Si nádherná. A pre Siriusa určite tiež. Nepotrebuje Erin."

„Ale ja som v poslednej dobe hrozná, lenže je toho na mňa veľmi veľa a už jednoducho nevládzem. Myslím, že mu idem na nervy. Prehnala som to, keď som dala facku Aveline a strašne mi to je ľúto. Nemala som to urobiť. Je to moje zlatíčko, moje všetko. Naše dievčatko," rozprávala mu. „Veľmi ma to mrzí."

„Ja viem, že áno," prikývol.

„Je úžasná, však?" usmiala sa na neho. „Taká krásna, sladká a nežná. Nemohli sme mať krajšie dievčatko."

„Je dokonalá," prikývol Remus a opätoval jej úsmev.

„Áno, to ona je. Hotová mladá dáma, motajú sa okolo nej aj chlapci. Všimol si si? Napríklad George," zasmiala sa.

„George je predsa skvelý, jeho by som nemusel začarovať, aby jej dal pokoj," žmurkol na ňu Remus. „Čo myslíš?"

„Áno, to je pravda. Georgea mám rada. Možno by to nebol ten najhorší priateľ pre našu Aveline," usmievala sa na neho.

Zrazu mal pocit, že svet sa prestal hýbať. Usmievala sa, rozprávala pekné veci, akoby znova bola tou, ktorú stratil. Teraz vedel, že to je úprimne. Zaklipkala mihalnicami a prestala plakať. Bola tak blízko a on mal čo robiť, aby sa ovládal.

„Vieš," siahla po jeho ruke a stisla mu ju. „Je to všetko veľmi ťažké, Remus. Sú chvíle kedy by som chcela vrátiť čas a nenechať Siriusa, aby mi pomohol. Lenže to by znamenalo svet bez môjho sladkého Ala a taký svet sa mi vidí veľmi tmavý. Chcem, aby si vedel, že mi to je všetko veľmi ľúto a že ti nechcem ďalej ubližovať, ale nemôžem si pomôcť. Stále ťa milujem, Remus Lupin."

„Ja ťa tiež nikdy neprestanem milovať, Zuri," šepol jej. Bola to pravda, ktorú potreboval povedať nahlas. „Nepatríš mi už, nie si moja manželka a ja by som nikdy neublížil tvojej rodine. Hlavne Alphardovi, pretože máš pravdu. Svet bez neho by nebol svetom, ktorý poznáme. Je to úžasný chlapec."

„Najlepší na svete," usmiala sa.

„Má len jednu chybu. Nie je náš," zosmutnel.

„Prepáč," zopakovala a pohladila ho po líci. „Odpustíš mi to niekedy?"

„Ja neviem..."

„Chápem," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. Potom ho objala a on jej objatie opätoval. Keď sa odtiahla, oči mala znova plné sĺz. „Dobrú noc," zašepkala.

„Dobrú noc, Zuri," odvetil jej nežne.

Odišla z jeho spálne a on ešte dosť dlhú dobu hľadel von oknom. Svet sa znova začal hýbať a bol ešte komplikovanejší.

***

Zuria sa vrátila do svojej izby. Zavrela za sebou dvere, oprela sa o ne, zotrela si slzy a uškrnula sa. „A mám ťa presne tam, kde som ťa chcela mať, miláčik," vravela sama pre seba. „Sirius veľmi rýchlo zistí, že za chyby sa platí. Obaja to zistíte."

Potom prešla do kúpeľne, umyla si tvár a uškrnula sa na seba do zrkadla. Všetko vychádzalo podľa jej predstáv. Bolo také jednoduché manipulovať s Remusom. Skoro také jednoduché, ako bolo vždy manipulovať so Siriusom, alebo s Kingsleym. Vedela, že jej ženské zbrane jej vždy pomôžu, dostať to, čo ona chce. 

Pozn. autorky:

Tak, čo myslíte, dosiahne Zuria svoje a Remus jej podľahne? :D