Sirius si zapínal košeľu a Zuria už bola oblečená a obúvala si topánky. Obed nakoniec vynechali a on trocha zneužil jej žiarlivosť. Táto hra sa mu dosť páčila. Ona sa však na neho mračila a všetka vášeň, ktorú pred chvíľku mala v očiach, kamsi záhadne vypršala.

„Bola si skvelá, miláčik," podišiel k nej a pobozkal ju na líce, aby sa prestala mračiť. „A mala by si prestať žiarliť."

„Ja nežiarlim," odsekla mu.

„Ako povieš, kráska," pritiahol ju k sebe a venoval jej bozk na pery. Zuria mu ho opätovala, ale bol akýsi chladný.

„Musím už ísť, Sirius, obed sa pomaly končí a mňa čaká na stole jeden prípad," povedala mu. „Stretneme sa potom o piatej a pôjdeme spolu domov?"

„Ako chceš, láska," prikývol. „Aj ja mám toho celkom veľa a ešte musím odpísať Harrymu na list. Dursleyovci ho nútia do nejakej strašnej diéty, lebo Dudley musí držať. Chudák Harry mal vraj včera celý deň iba kúsok citrónu. A písal mi Artur Weasley.

„Kto?"

„Otec Rona Weasleyho, to je najlepší kamarát Harryho a tiež aj kamarát Aveline. Dostal zadarmo lístky na Svetový pohár v metlobale a chcel by tam zobrať Harryho i Aveline. Tak sa pýta na súhlas ohľadom Ave hlavne," vravel jej Sirius. „Čo mu mám odpísať?"

„Ak jej tam zakážeme ísť, tak ma bude už naozaj nenávidieť. Veď nech ide, nemôže sa predsa nič stať. Bude to veľká udalosť síce, ale bude to bezpečné, veď na tom pracujú už niekoľko týždňov," prikývla Zuria. „Napíš mu, že Aveline pustíme, nech nám dá vedieť, ako ju máme dopraviť k ním."

„Dobre, láska. Svetový pohár v metlobale," zamyslel sa Sirius. „Čo by James za to dal, keby to videl na vlastné oči."

Zuria súcitne prikývla a potom vzala zo stoličku svoju kabelku. „Musím už ísť, uvidíme sa," povedala mu. Dvere na kancelárií sa otvorili a dnu vošla Erin. „Klopať ťa nenaučili?" osopila sa na ňu Zuria.

„Prepáčte," ospravedlnila sa Erin a celá očervenela.

„Dobre, láska moja, tak odpíš pánovi Weasleymu, že Aveline pustíme na Svetový pohár v metlobale. Uvidíme sa o piatej, budeš mi chýbať," nahla sa Zuria k Siriusovi a dlho ho bozkávala. Potom odišla, pričom sa uškrnula na Erin.

Siriusovi sa z toho stále točila hlava.

***

Aveline sa skutočne potešila, keď jej rodičia prišli domov so správou, že môže ísť na Svetový pohár v metlobale. Okamžite poslala listy svojim priateľom celá nadšená. Alphard bol trocha smutný, že on ísť nemôže.

„Ale všetko ti poviem a kúpim ti nejaké suveníry, dobre?" usmiala sa na neho.

„Uvidíš na vlastné oči Viktora Kruma, Ave, chápeš to?" nadšene jej hovoril Alphard. „Je to môj obľúbený hráč."

Aveline prikývla. O Krumovi počula, ale až taký fanúšik metlobalu nebola. Tešila sa hlavne na to, že bude znova so svojimi priateľmi a nebude musieť byť doma a rozmýšľať nad tým, čo sa dozvedela na konci školského roka. „Ozaj, písala ti Gloria?"

„Áno, asi dva listy. Má sa dobre a na konci prázdnin sa chce stretnúť v Šikmej uličke, tak uvidíme," usmial sa Alphard. „Je to zvláštne, ale chýba mi, veľmi. Je to moja najlepšia priateľka."

„Potom ju odo mňa pozdrav," pohladil ho Aveline po vláskoch. Gloria predsa nemohla za to, čo spôsobil jej otec, to si Aveline dobre uvedomovala. Alphardovi to však nepovedali, nič o Petrovi Pettigrewovi.

„Ave?"

„Čo, zlatko?"

„Ešte stále si smutná kvôli tomu, no veď vieš..."

„Že Sirius nie je môj otec? Áno, stále som. Je to ťažké, vieš," smutne mu odvetila.

„Nevolaj ho tak, je to tvoj otec, veď ťa má tak rád," vravel jej Alphard.

„Ja viem, Al, ale nemôžeš to pochopiť, prepáč," ospravedlnila sa mu. „Pôjdem sa pobaliť. Donesiem ti fakt veľa suvenírov, dobre?"

„Ďakujem," usmial sa na ňu Alphard. „Uži si to aj za mňa."

„Nabudúce pôjdeš aj ty, uvidíš," žmurkla na neho a potom odišla z jeho izby.

***

Alphard bol ešte niekoľko dní smutný, že nemohol ísť tiež na Svetový pohár v metlobale. Aveline už odišla a preto to na neho doliehalo ešte viac. „Ale no tak, miláčik," chlácholila ho Zuria v ten večer, ako sa udalosť konala. „Ocko sa snažil zohnať lístky, ale boli už vypredané. Je mi to ľúto."

„Veď ja viem, že sa snažil," prikývol Alphard. „Nabudúce pôjdeme, však?"

„Isteže, ty môj chlapček," pobozkala ho na líčko.

„Mama," odtiahol sa od nej. „Už nie som malý."

„Ale nehovor, srdiečko," zasmiala sa. „Pre mňa budeš vždy maličký chlapček, to si zapamätaj."

Alphard sa zasmial tiež. „Ozaj, mami, mohli by sme ísť potom budúci týždeň kupovať veci do školy? Príde aj Gloria a ona mi už veľmi chýba."

Zuria sa zamračila, keď spomenul to dievča. „Al, prečo si nenájdeš iných priateľov? Chlapcov?"

„Ale ja mám iných priateľov. S chalanmi, čo s nimi bývam na izbe sa priatelím, ale Gloria je proste najlepšia kamarátka. Je s ňou zábava a tak," vravel jej Alphard. „Prečo ju nemáš rada?"

„Čože? Tak to nie, nepoznám ju, len proste povedzme, že som poznala jej mamu a ona nebola dobrý človek," vravela mu Zuria. „A ja nechcem, aby ti raz Gloria ublížila tak, ako jej mama ublížila mne. Vieš to pochopiť?"

„Čo ak Gloria nie je ako jej mama?" spýtal sa jej Alphard.

„To neviem, Al," pokrútila hlavou, hoci si bola istá, že Gloria bola presne ako jej mama. „Sám uvidíš, časom."

Sirius zišiel dole po schodoch. Na sebe mal aurorský habit v ruke prútik. „Musím ísť!"

„Sirius," Zuria vyskočila z kresla. „Čo sa deje?"

„Poplach na Svetovom pohári v metlobale. Vyčíňali tam," povedal jej rýchlo.

„Kto?"

„Smrťožrúti," povedal a potom sa rýchlo odmiestnil.

„Mami, kto sú smrťožrúti?" spýtal sa Alphard.

Zurii prebehol po chrbte mráz.

***

Sirius dorazil na miesto činu. Všetko to tam bolo ako po búrke. Rufus čakal pri lese a rozdával nejaké rozkazy iným aurorom. Niekde zbadal aj ružové vlasy Tonksovej. Podišiel k Rufusovi. „Videl si Aveline?"

„Ale áno," odvetil mu Rufus. „Odviedol ju Weasley, spoločne s Potterom, svojím synom a tým ďalším dievčaťom. Temné znamenie sa tu vznášalo. Niekto ho vyčaroval Potterovým prútikom. Šialený Barty Crouch z toho obvinil Pottera. A potom sme zatkli jeho domáceho škriatka."

Sirius sa snažil spracovať všetko, čo mu povedal. „Sú Aveline a Harry v poriadku?"

„Áno, vrátili sa do tábora a my teraz pátrame po ostatných. Netušíme kto vyčaroval to znamenie a nechytili sme nikoho v maskách," vravel mu Rufus. „Ale nie je to dobré, je to veľmi zlé. Celá táto situácia. Zvažuje sa, že sa zruší aj Trojčarodejnícky turnaj na Rokforte."

Sirius o tej správe počul minulý týždeň. Trojčarodejnícky turnaj mal zmerať sily troch čarodejníckych škôl, ktorými boli tri najväčšie európske školy - Rokfort, Durmstrang a Beaxbatons. Ale postupne začínal mať turnaj smrteľné obete a tak bol zrušený. Teraz bol pokus o jeho obnovu a odohrávať sa mal práve na Rokforte.

Pozrel sa na oblohu a predstavoval si tam Temné znamenie. Pamätal si ho. Ako mladý ho videl toľkokrát, že presne vedel určite ako vyzeralo. Lebka a z jej úst vychádzajúci had. Znamenie Voldemorta a jeho prívržencov. Nepáčilo sa mu to ani trocha. Znamenalo to možno to, že Pettigrew už našiel svojho bývalého pána. Čarodejnícky svet bol v ohrození a čo bolo najhoršie, že jeho deti a krstný syn bol v ohrození. Harry bol v tom až po uši a to Siriusa veľmi trápilo.

„Pôjdem si po Aveline," povedal Sirius. „Ktorý smerom je tábor?"

„Tam," ukázal mu Rufus. „Zajtra ráno sa uvidíme na porade. Toto nemôže ostať len tak. Vyzerá to, akoby sme celú udalosť podcenili. Je to hanba pre naše Ministerstvo." Dodal a potom sa odmiestnil.

Sirius šiel peši do tábora. Všade vládol nepokoj, ľudia sa balili a utekali čo naďalej. Podarilo sa mu nájsť stan Artura Weasleyho a keď vošiel dnu, vôbec ho neprekvapilo, že nikto nespal.

„Ocko," vystrašená Aveline sa mu hodila do náručia. Silno ju v ňom zovrel, trocha nadšený, že ho znova nazvala otcom. „Tak veľmi som sa bála."

„To nič, maličká, už som tu," pohladil ju po vlasoch. „Ako, Artur?"

„Šialená noc," ozrejmil mu to. „Našli ste niečo?"

„Nič," odvetil mu Sirius. „Niektorí aurori na tom ešte pracujú. Odvediem si Aveline, ak sa neurazíte."

„Pôjdeme hneď skoro ráno domov," povedal Artur.

„Harry, všetko v poriadku?" spýtal sa ho Sirius.

Harry prikývol. Bol bledý, vyzeral smutne. Sirius chcel vziať aj jeho, ale Dumbledorov list ho ubezpečil, že Harry bude v poriadku do konca prázdnin u Weasleyovcov a Sirius sa do toho nechcel miešať. Vedel, ako si Harry tu rodinu váži a že Ron je jeho najlepší priateľ a určite je radšej u nich.

„Čoskoro sa uvidíme," usmial sa na neho Sirius. „Rád som vás videl, Artur," podal mu ruku a Artur Weasley mu ňou potriasol. „Ďakujem, že ste sa postarali o Aveline."

„Našťastie sa nikomu nič nestalo," povedal zamyslene.

„Tak dovidenia. Ave, môžeme?" spýtal sa jej.

Aveline si vzala svoj ruksak a potom spoločne vyšli zo stanu. Sirius ju zaviedol na koniec tábora, odkiaľ sa dalo odmiestniť. Chytil ju za ruku a o chvíľku už boli doma.

***

Na Ministerstve bol frmol kvôli tomu, čo sa stalo na Svetovom pohári v metlobale. Sirius chodil domov neskoro v noci a bol dosť unavený zo všetkého. Samozrejme, že sa im na nič nepodarilo prísť a vymýšľali nové ochranné opatrenia kvôli Trojčarodejníckemu turnaju v Rokforte, ktorý napokon nezrušili. Všetci boli na nohách a on už ani nevládal rozmýšľať. Vždy sa iba zvalil do postele a mal pocit, že sa napracoval viac, ako keď minulý rok ušiel Remus z Azkabanu.

Stále vypočúvali nejakých ľudí, Barty Crouch sa do toho stále miešal. Bol síce vedúcim Oddelenia pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu, ale nestále sa motal v Sídle aurorov. To on a Ludo Bagman z Oddelenia čarodejníckych hier a športov organizovali Svetový pohár v metlobale a tiež aj Trojčarodejnícky turnaj.

Sirius ich oboch nemal rád. Bagmana preto, lebo každému liezol do zadku a bol skutočne nesympatický a Croucha považoval za starého nafúkaného chudáka, ktorý sa pred rokmi mal stať Ministrom mágie, ale v jeho rodine sa udiala tragédia, ktorá to celé zmarila.

V deň odchodu do Rokfortu si Sirius na doobedie vzal voľno, aby mohol deti odprevadiť na Rokfortský expres. Keď tam dorazili, stihol sa rozlúčiť aj s Harrym.

„Stále mi píš, áno? Keby sa čokoľvek stalo, tak píš," žiadal ho.

„Dobre, Sirius," usmial sa na neho chlapec a on mal zase pocit, akoby videl Jamesa.

„Chcem, aby si mi dal o všetkom vedieť," žiadal ho znova Sirius. „Je to nesmierne dôležité, pretože sa zrejme niečo chystá. Nebudem ti klamať. To ty vieš. Maj oči na stopkách a všetko si všímaj. Skús sa nedostať do problémov."

„A to sa dá? Oni si ma akosi vyhľadávajú sami," povedal Harry trocha usmievavo.

„To je pravda. S Jamesom sme mali podobný problém, len naše problémy neboli až také veľké," žmurkol na neho Sirius. „Maj pekný rok, Harry."

„Ďakujem," usmial sa Harry a nastúpil do vlaku.

Sirius sa vrátil k svojej rodine. Alphard stál pri Glorii a Zuria sa mračila. Sirius ho objal a pobozkal na líce. Alphard sa od neho odtiahol a tváril sa trocha urazene. „Som už veľký," dodal a celý očervenel, lebo Gloria ho pozorovala.

„Dávaj si pozor, áno," usmial sa na neho a potom sa pozrel na Gloriu. Usmievala sa, bola veľmi pekná. A on si uvedomil, že možno mala Zuria pravdu a nie je pre Alpharda správna partia. Predsa len teraz keď vedel, čo je zač aj jej otec, nepozdávalo sa mu to a chcel Alpharda uchrániť od všetkého zlého. Lenže potom sa znova pozrel na dievča. Bolo nevinné, bolo to ešte len dievčatko, ktoré nemohlo za chyby svojich rodičov. Sirota, vychovávaná babičkou. Nemohla byť predsa zlá. Jej oči vôbec neboli zlé. Opätoval jej úsmev a jeho syn spoločne s Gloriou nastúpili do vlaku.

„Ave," Sirius ju rýchlo objal, lebo vlak už zahúkal. „Dávaj si pozor, prosím ťa."

„Isteže," trocha sa na neho usmiala. „Budem v poriadku. Čo horšie sa mi môže stať? Čo nebodaj tento rok zistím, že Zuria nie je moja matka?" uškrnula sa.

„Aveline!" pokarhala ju Zuria. „Prestaň trepať nezmysly!"

Aveline sa zamračila a potom aj ona nastúpila do vlaku. Vlak sa pohol a oni dvaja kývali svojim deťom. Sirius tak dúfal, že sa nezapletú do ďalších problémov. Mýlil sa, samozrejme.

***

Zuria bola sama doma. Sirius bol ešte v práci a ona bola vo svojom ateliéri, ale nemaľovala žiaden obraz. Len tam tak stála a hľadela na čisté plátno. Niekedy mala pocit, že jej maľovanie nejde tak ako predtým. Snažila sa, ale obrazy, ktoré namaľovala pred rokmi boli úplne iné. Bolo v nich viac života a lásky. Tieto novšie boli len vizuálne pekné. Hnevalo ju to. Možno na prvý pohľad človek rozdiel nevidel, ale ona ho videla.

Vošla do tajnej miestnosti a zatvorila sa tam. Cítila tu Remusovú vôňu a jeho prítomnosť, hoci tu už dávno nebol.

V zásuvkách našla svoje staré dokumenty a fotografie. Sedela na zemi a prezerala si ich. Hľadela na tvár Dartana Ramkina, našla aj staré fotografie s Remusom a aj niekoľko, kde bola s Constanzou.

Obe sa tam usmievali, alebo sa objímali a boli také šťastné. Alebo to len tak vyzeralo. Nikdy to nebolo úprimné.

A úplne nakoniec našla novinový článok, ktorý si odložila veľmi dávno.

TERENCA HILLA A JEHO MANŽELKU AURU NAŠLI MŔTVYCH V ICH VLASTNOM DOME! VRAŽDA!

Ministerského pracovníka z Oddelenia pre reguláciu a kontrolu magických tvorov, - Jednotka lapenia vlkolakov, našli večera večer zavraždeného v jeho vlastnom dome v Londýne, spoločne s manželkou Aurou Hillovou. Ich dcéra, Constanza, sa v dome nenachádzala.

Vyjadrujeme celej rodine úprimnú sústrasť a vraždu ministerského pracovníka a jeho manželky naďalej vyšetrujeme.

Zuria hľadela na fotografiu, ktorá bola k článku. Terence Hill sa na nej neusmieval, ale jeho manželka Aura, áno. Vyzerala spokojne a šťastne. Fotografiu urobili iba mesiac predtým na dobročinnej akcii Ministerstva mágie.

Už vtedy nikomu neušlo, že za ich smrť môže Ten-koho-netreba-menovať. A o niekoľko mesiacov neskôr, keď zistila, že Constanza pre neho pracuje, všetko priznala. Bola to ona. Chladnokrvne zabila svojich rodičov, pretože ju nikdy nemali radi. Otec sa k nej správal hrozne, nemiloval ju ani trocha. A matka poslúchla iba jeho a z toho pramenilo všetko, čo sa v tej rodine stalo.

A okolo celej rodiny bolo ďalšie veľké tajomstvo. To, ktoré nepoznal takmer nikto. Ale Zuria bola možno posledná, ktorá o tom vedela.

Pozn. autorky:

Ahojte, takže už je za nami Svetový pohár v metlobale a za chvíľku ďalšie problémy :) postupne sa dozvedáme, čo to viac aj o rodine Tanzie, čo bude svojím spôsobom rozhodne zaujímavé. Ako sa Vám páčila kapitola?