Remus nemohol celú noc spať. Myslel na Zuriu a na to, aká je nešťastná a bolo mu to ľúto. Keď s ním večer rozprávala, zdala sa mu akási nevyrovnaná, osamelá a smutná. A ešte k tomu aj spomenula Siriusa, ktorý strávil noc v dome a možno aj teraz bol po jej boku a aj tak jej nevyčaroval úsmev na tvári.

Malá miestnosť sa v skutočnosti nezdala taká malá. Za jedným plátnom našiel skrinku so zásuvkami. Otvoril jednu z nich a vybral akúsi zložku. Len čo ju otvoril, ako prvé si všimol sobášny list. Bol už dosť zažltnutý a okrem toho si ho pamätal. Už ho raz v ruke držal. Bol to ich sobášny list. Zbadal svoje meno Remus John Lupin a aj svoj podpis na pravej strane pergamenu a na ľavej strane svietilo meno Zuria Damara Scrimgeourová a pod ním jej podpis. Chvíľku len tak hľadel na dokument, ktorý ich pred toľkými rokmi spojil. Vybral ho a ďalší dokument bolo anulovanie manželstva z dôvodu, že manžel bol odsúdený na doživotie v Azkabane. V tomto prípade sa na pergamene nachádzal iba jeden podpis a jedno meno. Bolo to zrejme poslednýkrát, čo sa Zuria podpísala priezviskom Lupinová. Pretože dole bol dodatok, že potom by rada znova používala svoje priezvisko za slobodna. Dlho to však asi netrvalo, keďže sa tesne na to vydala za Siriusa.

Mal, čo robiť, aby to všetko neroztrhal a to hlavne potom, čo našiel skutočný rodný list svojej dcéry Aveline Hope Lupinovej. Slzy mu vyhŕkli, keď opäť zbadal svoje meno a to v políčku otec dieťaťa. Tak veľmi túžil po tom, aby mohol znova vidieť svoju dcéru. Nestačili mu iba fotografie a obrazy, chcel ju vidieť na vlastné oči. Túžil po tom, aby ju mohol objať a pobozkať na čelo a prisľúbiť jej, že ju už nikdy neopustí.

Lenže Aveline bola v Rokforte a on ešte potreboval chvíľku času, aby si premyslel svoj plán. A potom bude musieť tiahnuť tam. Vedel, kde sa bude skrývať, mal to premyslené. Avšak nechcel opustiť Zuriu. Bola tak blízko a zároveň tak ďaleko. Ale ten pocit, že ju môže vidieť, že sa jej môže dotknúť, bol niečím o čom roky sníval. Predstavoval si to síce inak, ale aspoň bola na blízku. Jeho srdce za ňou volalo, aj keď mu ho zlomila. Nuž v jeho srdci nebolo nikdy iné dievča, vždy tam bola iba ona.

1976

Remus mal ako prefekt obchôdzku po škole. Bolo tesne pred Vianocami. Väčšina študentov bola už pobalená, lebo zajtra odchádzal Rokforský expres. On sa rozhodol tento rok ostať na Vianoce v Rokforte. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že Sirius domov ísť neplánoval a keďže ho nechceli nechať samého, rozhodli sa všetci, že ostanú na Vianoce s ním. Dokonca aj Peter, ktorý mal ísť na lyžovačku s rodinou, ostával.

Skontroloval väčšinu chodieb a už chcel pomaly zamieriť do zborovne, aby napísal hlásenie, že je všetko v poriadku, keď niekde začul tichý dievčenský plač. Stopy ho doviedli až do jednej prázdnej učebne. Stála pri okne, sledovala ako vonku padá sneh a pritom plakala.

„Zuria," oslovil ju jemne. Takmer rok sa s ňou nezhováral. Iba tak zbežne, akoby sa mu celý ten čas vyhýbala.

Otočila sa a okamžite si zotrela slzy. Pokúsila sa o úsmev. „Remus, ahoj."

„Stalo sa ti niečo? Prečo plačeš?"

„To je jedno," šepla a rukávom habitu si utierala červené oči. „Len problémy doma."

Remus k nej pristúpil a pousmial sa. „Ostávaš na Vianoce tu?"

„Áno," prikývla. „Doma ma veľmi nechcú. Mama mi napísala, že bude lepšie, keď ostanem tu, lebo majú s otcom nejaké problémy. A mňa to celé veľmi mrzí. Prečo nemám normálnu rodinu ako ostatní ľudia, prečo?" Zúfalo sa rozplakala.

Nevedel, čo má robiť. Stála pred ním, po tvári jej tiekli slzy a on nemohol urobiť nič iné, ako ju upokojiť, len ju pritiahol do svojho náručia a objal ju. „V každej rodine sú problémy, Zuria. Žiadna rodina nie je dokonalá."

„A čo tvoja?" šepla.

Nechcel jej klamať. Pravda bola, že jeho rodičia sa občas pohádali, ale držali spolu a milovali sa. Milovali aj jeho. Možno ho milovali ešte viac od chvíle, keď ho pohryzol vlkolak. To jej však povedať nemohol. „Tiež máme jeden problém. Dosť veľký. V každej rodine sú problémy. V niektorej menšie a niektorej väčšie. Všetko sa vyrieši, neboj sa."

„Lenže ja som na Vianoce chcela byť so starkým," vravela smutne. „Mám ho veľmi rada, vieš."

„To je predsa pekné," pohladil ju jemne po vlasoch. „Moji starkí zomreli, keď som bol malý. Mám už iba jednu babičku, ale mám ju veľmi rád. Je milá a vždy mi dáva čokoládu a nejaké peniaze. A dáva skvelé rady a rozpráva všetko, čo zažila, keď bola mladšia. Je úžasná."

„Tvoji rodičia sú čarodejníci?" spýtala sa ho.

„Otec, mama nie. Ale manželstvo im perfektne klape. Aj babička je už iba z maminej strany. Nie je čarodejnica," odtiahol sa od nej a pousmial sa. „A čo tvoji?"

„Obaja čarodejníci, ale nie čistokrvní," odvetila mu.

„Uvidíš, Vianoce na Rokforte budú krásne. Teda aspoň som o tom počul," usmial sa na ňu. „Vraj býva veľká hostina a videla si predsa, že Hagrid už priniesol do Veľkej siene asi tucet vianočných stromčekov a profesor Flitwick ich šiel po večeri zdobiť. Uvidíš, bude to pekné. Sľubujem."

„Lenže Tanzie odchádza domov a ja proste budem sama. Aj moje ostatné spolubývajúce odchádzajú a ja naozaj nenávidím samotu," vravela mu smutne.

„Tak vieš čo?" Remus ju chytil za ruku. „Hneď ráno sa stretneme na raňajkách a môžeš celý ten čas stráviť so mnou a mojimi priateľmi, čo povieš?"

„Skutočne?"

„Samozrejme, aj tak máme v pláne sa trocha guľovať, alebo korčuľovať na zamrznutom jazere. Bude to fajn. A chalanom to isto nebude vadiť. Okrem toho tento rok tu ostávajú aj dievčatá od nás, možno sa pridajú. Hoci neviem, ako Lily. Ona a James sú proste..."

„Do seba zamilovaní, ale Lily o tom ešte nevie? Teda jej rozum to stále nechce prijať?" nadvihla obočie.

Remus sa zasmial. „Tak nejako," žmurkol na ňu.

„Raz jej to príde," pousmiala sa Zuria. „Naozaj ďakujem, Remus, si milý. Budem rada s vami."

„Teším sa," prikývol Remus. „Odprevadím ťa do klubovne. Vieš o tom, že je dávno po večierke a ja som rofkortský prefekt?"

Zuria sa zasmiala. „Aha, to je pekné," smiala sa. „Však mi nestrhneš body?"

„Mal by som," povedal celkom vážne a ona sa prestala smiať. „Žartujem. Samozrejme, že nie, ale osobne ťa odprevadím do klubovne, aby si sa tu nepotulovala a nenašiel ťa Filch. Pri ňom by si nemusela mať také šťastie."

„A prečo pri tebe mám to šťastie?" spýtala sa ho.

„Pretože nepripravujem o body dievčatá, ktoré sú smutné," odvetil jej diplomaticky.

„Si ten najsprávnejší chlapec, akého som kedy stretla, Remus Lupin," usmiala sa na neho. Na lícach sa jej ešte trocha ligotali slzy. „Prosím, ostaň taký navždy. Sľúb mi to a nikdy sa nezmeň."

Venoval jej úsmev a potom ju vyviedol von z prázdnej triedy. Celú cestu do klubovne mu rozprávala o starom otcovi a on ju počúval. V ušiach však stále mal slová, ktoré povedala. Nevedel sa dočkať Vianoc, ktoré strávi s ňou. Jeho srdce pri nej bilo rýchlejšie a zároveň pomalšie. V jej očiach sa tak dokonalo strácal a jej úsmev mu podlamoval kolená. Netušil, čo bude robiť, ale Zuria ho natoľko očarila, že mal chuť vrátiť sa do klubovne a popýtať sa chlapcov na nejaké finty, ako ju pozvať na rande. Lenže v hĺbke svojej duše si uvedomil, že to nie je také jednoduché. Čo ak by to bolo všetko krásne a on by jej musel povedať svoje veľké tajomstvo? To by nezniesol. Nemohol niečo také dopustiť. Určite by sa hnevala, alebo by sa ho bála a to by ho tak veľmi trápilo.

Radšej si ju bude v srdci niesť tajne. Tak sa rozhodol.

„Dobrú noc, Remus," usmiala sa na neho. „Ďakujem, že si ma odprevadil."

„Nie je začo, je to moja povinnosť," odvetil jej. „Ako prefekta."

„Aha," zatvárila sa trocha sklamane.

„A samozrejme, že som ťa chcel odprevadiť," dodal rýchlo. „Dobrú noc, Zuria a prosím ťa, nebuď smutná. Budú to tie najkrajšie Vianoce, uvidíš."

Žmurkla na neho a potom sa pobrala do klubovne. Remusovi stále bilo srdce ako o závod.

***

1993

Remus prestal spomínať. Aj táto spomienka ho bolela. Vtedy sa mu jeho vlkolačí problém videl ako to najhoršie na svete a vtedy ani netušil, že sa mu môže stať niečo horšie. Život sa mu otočil o takmer celú os. Po tvári mu tiekli slzy, lebo všetky spomienky, ktoré sa mu postupne vracali sa zdali ako z minulého života, alebo akoby ani nepatrili jemu.

Chcel vložiť dokumenty späť do zásuvky, keď mu vypadli na zem fotografie. Zbieral ich a prezeral si ich. Väčšina z nich boli z ich svadby a niektoré ešte aj zo školských čias. Obaja tam boli takí zamilovaní a šťastní a ani len netušili, ako sa to všetko môže zmeniť. Ich manželstvo, ktoré malo trvať do konca života, nakoniec trvalo iba dva roky. Úsmevy z ich tvári vymizli a všetko sa zmenilo.

V rukách mu ostala iba jedna fotografia. Bol na nej starší muž a on si jasne spomínal na milé oči Dartana Ramkina, milovaného starkého Zurie. Ten starý muž bol vždy tak pozitívne naladený a Zuriu miloval najviac na svete. Bola jeho malá bábika, bol z nej vždy unesený. A ona ho milovala rovnako veľkou láskou. Remus si pamätal, že Dartan Ramkin bol na tom rovnako ako on. Keď bol mladší tak ho pohrýzol vlkolak a on sa každý mesiac menil rovnako ako Remus. Tento osud mali spoločný a ešte niečo mali spoločné. Obaja milovali Zuriu.

Dartan Ramkin zomrel mesiac po tom, čo sa narodila Aveline. Zuriu to strašne zlomilo, priam hrozne. On stál po jej boku a to ani len netušil, že o pár mesiacov sám príde o mamu. Obaja si prežili rok, počas ktorého stratili milované osoby. Avšak láska a radosť z dcérky im pomohla vyrovnať sa s tou veľkou stratou. Hoci ani jednej z nich netušil, že môže prísť aj horšie.

Uložil všetko na svoje miesto a zásuvku zatvoril. Uložil sa pod deku a s myšlienkami na svoju dcérku, na svoju mamu a na Zuriu napokon zaspal.

***

„Včera noci aurori zatkli pár vlkolakov. V jednom bare. Robili tam hluk a niečo rozhodne plánovali. Za hodinu ich budú vypočúvať. Chcem všetky poznámky a detaily. Potom im treba zobrať odtlačky prstov a preveriť ich identity. Myslím, že do Azkabanu pribudnú noví väzni," vravel Amos Diggory a Zuria ho počúval len na pol ucha. „Počúvate ma, madam Blacková?"

„Samozrejme," precitla a prikývla. „Vezmem si notes a brko a napíšem všetko, čo potrebujete. Ide o nejaké známe mená?"

„Ale kdeže, nie, ale aj tak netušíme, čo mali za lubom," vravel jej. „Treba preveriť ich identity, či náhodou nemajú niečo spoločné s Lupinom."

„Iste," prikývla, hoci na to vôbec nemala náladu. Ale zase na druhej strane pomyslela na to, že sa trocha odreaguje.

Sirius prišiel večer domov, ale ona bola taká unavená, že vedľa neho zaspala okamžite. Keď ráno vstala, našla pri posteli raňajky z odkazom, že sa musel vrátiť na Rokfort a najbližšie dva dni nebude môcť prísť. Srdce jej zovrelo, lebo naozaj nechcela tie noci tráviť sama doma.

„Choďte sa pripraviť, madam Blacková, pošlem s vami aj Towlera," prikázal jej Diggory.

„Áno, idem," prikývla a pobrala sa do svojej kancelárie. Urobila si kávu a prečítala si Denného Proroka, kde nepísali nič zaujímavé.

Potom sa v jej kancelárií objavil jej kolega Jasper Towler, ktorý bol iba praktikant. Bol to mladík s blond vlasmi a jasnými modrými očami, ktorý len pred dvoma rokmi ukončil Rokfort.

„Dobré ráno, Zuria," usmial sa na ňu. „Diggory povedal, že mám ísť s vami."

„Áno, Jasper, hneď idem, len si vezmem notes." Hľadala ho po stole. Jasper si ho všimol ako prvý a chcel jej ho podať, ale zavadil o jej fotografiu a tá takmer spadla, ale Zuria ju stihla zachytiť.

„Prepáčte," ospravedlnil sa jej.

„To nič, to nič," pousmiala sa a postavila fotografiu na svoje miesto.

„To sú vaše deti, však?" spýtal sa jej Jasper. „Vašu dcérku si pamätám. Bol som v poslednom ročníku na Rokforte a ona začínala. Pred triedením sa celá triasla a potom bola šťastná, keď sa dostala do Chrabromilu. Taká spokojná."

Zuria mu venovala úsmev. „Je to veselé dievčatko. Aj môj syn, on tiež. Začal pred pár dňami. Tiež sa dostal do Chrabromilu."

„Tam ste chodili aj vy?"

„Nie, ja som bola v Bifľomore. Deti sa dostali do Chrabromilu ako ich otec," vysvetlila mu. „A čo ty?"

„Bystrohlav," spokojne sa usmial.

„Skvelé," prikývla. „Poďme, Jasper, lebo budeme meškať a Diggory mi vynadá a to teraz potrebujem najmenej. Nezabudni si všímať všetko, čo sa ti bude zdať podozrivé a keby si mal nejaké otázky, tak si ich napíš a ja ich potom posuniem aurorom, ktorí to tam budú mať na starosti."

„Rozkaz," prikyvoval Jasper. „Kde ich vlastne odchytili?"

„V akomsi bare," odvetila mu.

„Muklovskom?"

„To naozaj netuším, Jasper," povedala. „Ale zistíme to."

„Poznali ste niekedy nejakého vlkolaka osobne? Nemyslím tých, ktorých tu občas zatkneme, ale či ste niekoho poznali aj osobne?"

„Áno," prikývla. „Môj starý otec bol vlkolak a bol to najlepší človek na svete."

Zuria si myslela, že ho to vystraší, ale Jasper Towler sa na ňu iba usmial. „Nie všetci sú zlí. Mal som bratranca. Aj on bol vlkolak."

„Mal?"

„Je to zložité. Akoby bol mŕtvy, aj keď nie je, to je jedno. Aj tak som ho dlhé roky nevidel," vravel jej Jasper. „Je medzi nami veľký vekový rozdiel a ubehlo už toľko rokov. A stalo sa toľko vecí. Nuž ja som ho mal vždy rád."

„Možno sa s ním opäť stretneš," povzbudila ho Zuria. „Človek nikdy nevie, tento svet je veľmi nevyspytateľný." Dodala a sama vedela, akú veľkú pravdu mu povedala.

***

Sirius mal ďalšiu hodinu s tretiakmi. Bola to zaujímavá hodina, všetci ho počúvali a on si učenie aj celkom užíval, aj keď to nebola úplne jeho parketa. Študenti ale boli snaživí a to ho tešilo, hneď mu to všetko šlo lepšie. Sledoval Harryho a stále mal pocit, akoby pred sebou videl Jamesa. Hoci Harry bol slušnejší, viac skromný a oči mal po Lily. James sa rád predvádzal a vyrušoval na hodinách. Spoločne s ním. Harry nevyrušoval, počúval ho, písal si poznámky a Sirius mal pocit, že ho hodina naozaj baví.

Zazvonilo a všetci si balili svoje veci. „Ako sa vám páčila hodina?" zastavil Sirius svoju dcéru a jej priateľov.

„To sa nás budeš pýtať po každej hodine, ocko?" zasmiala sa Aveline.

„Veľmi sa nám páčila, pán profesor," vyhŕkol zo seba Ron. „Ste o dosť lepší ako Lockhart, ten vedel básniť iba o sebe a o tom aká je jeho obľúbená farba."

Harry a Aveline sa zasmiali, ale Hermiona nie. „Och, Ron," zamračila sa na neho a potom sa pozrela na Siriusa. „Môže byť tá esej aj dlhšia ako na zvitok pergamenu?"

„Iste, Hermiona, jeden zvitok je minimum," prikývol Sirius.

„Určite viac nenapíšem," zasmial sa opäť Ron.

„Kedy vám začínajú tréningy metlobalu, Harry? Ave mi hovorila, že si v družstve," usmial sa Sirius.

„Myslím, že zajtra," opätoval mu Harry úsmev.

„Asi sa už tešíš, však? Po lete?"

„Áno," prikývol Harry. „Metlobal mi veľmi chýbal."

Rovnako ako Jamesovi, pomyslel si Sirius. James to na metle naozaj vedel a Sirius sa veľmi tešil, ako uvidí Harryho lietať. Počul o ňom, že je skvelý stíhač. Naozaj bol veľmi zvedavý. „Nech sa ti darí, Harry."

„Ďakujem, pán profesor," prikývol Harry. A potom všetci štyria odišli na ďalšiu hodinu.

Siriusovi sa znova zacnelo za Jamesom. Spomínal si, ako s ním občas chodil na tréningy, alebo ako sa James sám stal kapitánom metlobalového družstva. Naozaj a nemohol dočkať, kedy uvidí Harryho lietať na metle. Lenže mu zovrelo srdce, keď si pomyslel, že to isto bude ďalšia situácia, kedy mu tak veľmi bude pripomínať Jamesa.

***

„Niekoľko hodín ich vypočúvali a bolo to únavné a vlastne nič zvláštne. Pýtali sa aj na teba," vravela Zuria večer Remusovi zážitky z práce. „Či to všetko nesúviselo s tebou, ale ani jeden ťa nepoznal. Dali im vypiť Veritaserum."

„Takže najnovšie môžem aj za hádku medzi vlkolakmi?"

„Je mi to ľúto," povedala smutne. „Našťastie som tam bola s Jasperom a on napísal väčšinu záznamu za mňa. Je to šikovný chlapec."

„Kto je Jasper?"

„Praktikant na našom oddelení. Pred dvoma rokmi skončil Rokfort, je veľmi milý a šikovný," vravela mu Zuria a trocha sa usmiala.

„Aha," prikývol Remus. „Kedy príde Sirius?"

„Dnes nepríde," odvetila mu. „Nechal mi odkaz, že ostane na Rokforte."

„Problémy v raji?" spýtal sa jej.

„Nie," pokrútila hlavou. „Alebo neviem, možno. Povedzme, že posledné dni nie som príkladná manželka."

„Vie Sirius, že tu schovávaš celý svoj svet?" spýtal sa jej.

„Čože? Ty si to tu prezeral?"

„Nudil som sa," mykol plecami. „Našiel som staré dokumenty, aj fotografie. Aj nejaké tvoje náčrty obrazov, ktoré si očividne nikdy nenamaľovala. Máš tu aj fotografie starého otca. Prečo ich máš tu a nie v dome?"

„Deti nevedia o tom, že starký bol vlkolak. Vlastne o ňom nič nevedia," vravela smutne. „Nechcela som, aby ich to vystrašilo. Bolo lepšie to tu všetko skrývať. Všetko o vlkolakoch a o minulosti."

„Hanbíš sa za to?" spýtal sa jej na rovinu.

„Vieš, že nie. Môj starký bol ten najlepší človek na svete a ty to predsa vieš. Poznal si ho. Bol milý aj na teba," vravela mu Zuria.

„Všetkých ľudí, ktorých si mala rada si svojim deťom odoprela, Zuria," povedal smutne a potom pred ňou zamával ešte s jednou fotografiou. Smutne sa na neho usmiala a on po nej hodil fotografiu. „Oni ju milovali a ona o nich ani nevie. Nevie o ničom. O mne, o nich!" skríkol na ňu. „Prečo si proste nepovedala, že som zomrel? Prečo si toto všetko urobila?"

„Pretože to nebola pravda. Nezomrel si!" Zohla sa na zem a zodvihla fotografiu. Hope Lupinová držala na rukách malú Aveline a Lyall Lupin stál pri nich a obaja boli takí šťastní.

„Ale pravda nie je ani to, že Sirius je jej otec!"

„Bolo tak lepšie!"

„A pre koho, Zuria? Iba tak pre teba! Vieš, čo? Mala si minule pravdu! Si naozaj hrozná žena, ublížila si toľkým ľuďom a to iba preto, aby si sa necítila sama. Stále sa iba vyhováraš na to, aby si nebola sama! Lebo máš zo samoty strach! Lenže samota je niekedy lepšia! Všetko si zničila! Ale ja to len tak nenechám. Aveline sa musí dozvedieť, že ja som jej otec!" kričal na ňu Remus.

Zuria zvierala v ruke fotografiu a slzy jej tiekli z očí. „To, to nesmieš, Aveline ona, nie je pripravená..."

„To ty nie si pripravená! Je mi to ľúto, Zuria, ale ja pripravený som!" tvrdohlavo jej odvetil Remus a tváril sa vzdorovito. 

Pozn. autorky:

Vítam Vás u novej kapitoly WLTFM, ktorá mi príde celkom dôležitá. Znova sme trocha nazreli do minulosti nielen našich hrdinov, ale aj celkovo, keď si Remus začal spomínať na starého otca Zurie a potom aj ona. Konečne poznáte aj jeho meno ... samozrejme, že jeho postava a aj jeho meno sú vymyslené. Ale dopredu upozorňujem, že hoci Dartan Ramkin už nežije, do deju bude zasahovať a je pre príbeh dosť podstatný. 

Takisto sa objavila aj nová postava mladého praktikanta - Jasper Towler, ktorý tam teda tiež nie je úplne len tak. Ako ste sa dozvedeli, jeho bratranec bol vlkolak. Môžete keď tak tipovať, kto by bo mohol byť :)

Opäť a klasicky som zvedavá na Vaše komentáre k novej kapitole :)

A prinášam ešte niečo málo z môjho súkromia. Včera sa mi narodila "neter" (dávam do zátvoriek, lebo je to neter môjho priateľa, keďže nie sme manželia, tak oficiálne to moja neter zatiaľ nie je) ... takže túto kapitolu by som rada venovala jej :) vitaj na svete, Hanka :)