Kde bolo, tam bolo... Okej toto vážne nebude rozprávka na dobrú noc pre malé deti. Bude to niečo čím by ste deti skôr vystrašili. 

Neviem kde sa zobrali legendy o upíroch a vlkodlakoch, ale ja som to vedela takto. 

Každý, kto poznal náš les vedel, že do neho nemá chodiť. Povrávalo sa, že tam žijú zvieratá a ľudia so schopnosťami, ktorých sa každý bál. Ja ako človek, ktorý tomu neveril som tam šla. Veď prečo nie keď mám  zomrieť tak aspoň nech to za to stojí. Hrávala som sa pri ňom a vedela som, že sa tam nič zlé nedeje. 

Po vstupe do lesa ma prevalil chladný vánok. Bol až tak studený, že mi napadlo či som nezamrzla. Otočiť späť bola samovražda a tak som postupovala ďalej. Stála som pri stŕmom svahu, pozrela som sa dole kde bola priekopa plná húštiny. Keď som sa chcela otočiť tak ma do tej priekopy sotili dve pevné ruky. Cítila som ako sa už blíži môj koniec. Zatvorila som oči a keď chladný vánok z rýchlosti, ktorú som nabrala ustúpil, otvorila som ich. Pozrela som sa pred seba a videla niečo čo by neveril žiadny smrteľník. 

Stovky možno tisíce vlkov a upírov viedli vojnu. Teda aspoň to tak vyzeralo. Nevedela som to vysvetliť či sa mi to sníva alebo je to realita. Skrátka som videla len to čo som videla. 

,,Nie, nie je to sen," sekla som sebou, keď pri mne stojaca stará dáma prehovorila. Vôbec som si ju nevšimla. Mala staré dotrhané šaty a opierala sa o palicu, asi konár, zo stromu.

,,Čo sa tu deje?" Fakt originálne normálne som ešte stále habkala z toho ako ma niekto sotil. 

,,Nevidíš? Vojna." otočila sa na mňa a jej pravé oko bolo... No ono vlastne ani neexistovalo. Skrátka bola prázdna jedna očná buľva. Fuj... Je mi z toho zle.

,,A prečo je tu vojna?" Pozrela opäť na zúrivých upírov a vlkov, zasmiala sa. 

,,V starovekom Grécku, keď boh Ares, vyvolal vojnu, kvôli ženám bojovníkov. Tak Zeus chcel aby to skončilo zabitím Aresa. Ale keďže Bohovia nemôžu zabiť Bohov. Vytvoril bojovníkov s nadľudskou silou a bojovníkov s telom muža ale môžu sa premeniť na vlka. Keď bol Ares mŕtvi a Zeus bol spokojný. Muži, dnešný upíri a muži premenený na vlkov, dnešný vlkodlaci, sa mohli vrátiť. Bol tu ale jeden háčik, upíri a vlkodlaci, Zeus ich vytvoril z Hefaistových detí. Zeus si myslel, že sú to Hefaistove deti ale boli to deti Afrodity a Aresa. Po nekonečných hádkach medzi nimi začali vojny. Tieto vojny ustáli len na krátky čas a teraz pozri zomierajú? Nie, lebo sa dokážu zregenerovať.  Tak to je koniec príbehu." 

Chcela som vedieť viac. Najmenšie hlúposti o tom celom. Čo ak som tu pre nejaký význam. Otázky sa hromadili  a ja som tak zvedavá, že buď teraz alebo nikdy. 

,,A dá sa tomu nejako zabrániť?" usmiala sa aj keď som sa bála čo si mám o tom úsmeve myslieť.

,,Je človek, ktorý raz zastaví vojnu medzi nimi. Je to človek s čistým srdcom. Presne niekto taký ako si ty." 

,,Niekto ako ja? Ale ja nemám čisté srdce,ubližujem, klamem, podvádzam..."

,,Ale veríš v mier. Ak človek verí v mier môže byť neviem aký klamár bude stále čistý. Ver mi dievča mňa neoklameš, žijem stoosemdesiat rokov a ver mi alebo nie niekto to raz musí zastaviť."

Teraz alebo nikdy.....