Bol večer a čierny kocúr sa potuloval Parížom až k pekárni Dupain-Chengovcov, kde žije jeho najlepšia priateľka Marinette.
Nevedel čo jej povie a..či vlastne niečo povie. Netuší čo dievča s modrými vlasmi a nebeskými očami práve robí, ale bol 'odhodlaný' to zistiť. Síce bol ešte kvôli alkoholu mimo, ale to mu nezabránilo pokračovať v ceste.

Odrazu ho však odvaha opustila a on stál na streche oproti prázdnemu rúžovému balkónu. Akoby nevedel čo má robiť. Nádych, výdych. Opakoval tále dookola aby sa ukľudnil, než pristane na tom balkóne. V tom ale sa poklop otvoril a z neho vystúpila modrovlasá s niečim červeným. Rozprávala sa s tou lietajúcou vecou. Že by kwami? Nechcel nad tým premýšľať. Možno jej Max daroval menšieho robota ako je jeho. No nevydržal to nohy ho zaviedli na zábradlie. Dievčina z ľaknutím odskočila a tá červená vec-nie bol to kwami-sa schoval za jej chrbát.
"Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Len čo to máš za chrbtom?" Vyslovil som a ona sa iba uškrnula a hodila rukou. „To nič nie je..vôbec si ma nevyľakal Chat...a, t-ttá vec, to j-je darček." 'Žeby ju vykoľajila jedna otázka? Áno, možno to bolo niečo súkromné, ale čo ak to bol kwami? Mohla to byť- nie! Nad čím to premýšľaš, Marinette a Beruška si sú síce podobné, ale nie je to tá istá osoba!' „Si v poriadku?" Opýtala sa ma jemne a dala mi ruku na pravé rameno čím ma vyrušila z myšlienok. „Nič m-mi nie je.." Zaklamal som. „Len..naozaj sa podobáš na Berušku.." Šepol som aby to nepočula a otočil som hlavu na bok, no ona to začula. Odtiahla ruku a začala sa čudne ošívať, no bolo to na nej zlaté. Veľmi zlaté. Nad čím to zasa premýšľam. Zakrútil som hlavou aby som utlmil svoje myšlienky.
Mám ju rád, to áno. Skoro sme sa pobozkali, to je pravda. Ale neviem či by zostať s ňou, bolo správne. Na jednu stranu ju miloval, no na druhú zasa miloval dievča zahalené v červenej bodkovanej maske. No a keď teraz zbadal tú červenú lietajúcu vecičku..proste to musel byť kwami. Musel. Inak si to nevedel vysvetliť.
„Kocúr si v poriadku?..počúvaš ma vôbec?" Čierna mačka nadskočila a pokrútila hlavou. Nesmel zabudnúť ani na ospravedlňujúci úškrn, na čo Marinette pre seba pokrútila hlavou, tiež s úsmevom. „Fajn..tak poď dnu na teplé kakao, čo ty na to?" Povedala keď stála takmer u poklopu, na čo Chat prikývol a po otvorení dvierok skočil dnu na rúžovú posteľ. „Ak chceš poď aj dolu, ja idem prichystať to sľúbené kakao." Zasmiala sa a šla otvoriť ďalšie dvierka poklopu, kde rovno skĺzla po schodoch dnu, kde ju už Chat stratil z dohľadu.
Rozhodol sa skočiť z postele dolu a poobzerať sa tu. Nechcel síce prehľadávať jej súkromie, ale nemal inú možnosť ak chce zistiť čo bola tá maličká vec zač.
Rozhodol sa začať u stolu s počítačom. No čo, musel niekde začať. Prehľadával teda šuflíky, pekne jeden po druhom, na čo jedným očkom sledoval či sa Marinette už nevracia späť. Bohužiaľ stále nachádzal iba jej módne návrhy. Boli naozaj dobré. Ale to nebolo to, prečo sa jej hrabe v trinástej komnate.

Marinette

Ako opustila izbu a nechala Chata osamote, došla ku kuchynskej linke, kde vzala dve jej navrhované šálky, s motívmi berušky a kocúra. Ako položila šálky na linku, vtedy priletela spoza jej chrbta malé červené stvorenie. „Prečo akurát tieto šálky?" Uškrnula sa na ňu Tikky a žmurkla na ňu, na čo sa Marinette na ňu pobavene pozrela a zasmiala sa tiež. „Popravde ani neviem Tikky. Páčia sa mi, a asi by som chcela Chatovi ukázať, že ho ako superhrdinu mám rada." Pokrčila plecami a vrátila sa k pripravovaniu dobrého kakaa.
„Myslíš že ma videl?" Opýtala sa o niečo neskôr Tikky keď akurát sa Marinette chystala ísť hore po schodoch. Marinette otázka zaskočila a zakopla, šalky vileteli do vzduchu, na čo Tikky jednu stihla pred pádom chytiť a druhú zasa mala Mari. „O čom to vravíš?" Nechápala, modrooká opretá rukami o linku a tácka s kakaami stáli za ňou. „Ehm..no, keď sa ťa Chat spýtal, čo to máš za chrbtom a-" Ďalej sa nedostala, keďže Mari ju utíchla mávnutím ruky. „Pochybujem že by ťa vzdiaľky videl. Však sa sám spýtal čo si, kwamiho by poznal hneď, takže ťa videl možno ako červenú machuľu, či tak nejako." Vysvetlila jej a už znova brala do rúk tácku. „A teraz sa schovaj, určite už totiž čaká na to kakao." Oznámila jej a Tikky znova zmizla v jej kabelke.
Modrovláska vystúpila schody a opatrne posunutím zápatky, otvorila poklop. „Už som tú-"