Ako sa blížil k dvom superhrdinom, z oboch jeho strán začali poletovať ľadové krúpy. Lišiak ako ho volala beruška, ako vždy nebol sám.
K jeho armáde sa pripojila aj jej najlepšia priateľka Alya, ktorá podľa nej bola pod vplyvom dákych lišajových kúziel, či z akumatizovaná. Ako vždy na jeho strane boli aj nevinný obyvatelia a jedno hnedovlasé dievča s orieškovými očami, pre ktoré slovo 'klamať' nebolo úplne cudzie. Lila Rossie. Jeho armáda 'vojakov' už postupne zajala viac ako päťdesiat ľudí a stále sa to číslo zväčšovalo.

Čo bolo nakhoršie, nevedeli si rady. Ako by si aj mali, keď útočníkov bolo nad dvadsať a oni dvaja po svojom boku.
Pozreli sa na seba. „Už sme ich raz porazili, tak prečo nie znova?" Usmiala sa naň, zatiaľ čo stále v ruke zvýjala svoje čarovné jojo, s ktorým pred nimi točila a tým odrážala nepriateľove útoky. „Tak ich porazíme znova." Dodala a otočila sa späť pred seba na nahnevaného pána v železnej maske.
"Ty choď z ľava a skús ho zabaviť, ja naň ho vtrhnem zozadu, a ostaň na linke. "
Prikývol a už toho čierneho fagana nebolo.

Zatiaľ čo on "debatoval" o niečom s Lišajom, ona sa skryla a snažila sa dostať z poza nich k svojmu cieľu. Lišajovi vojaci stále strašili občanov. Snažila sa im nevenovať pozornosť. To sa však nedalo. Teda, nebolo to vôbec ľahké, hlavne keď medzi nimi bola vaša rodina a priatelia. Otáčala sa na nich zatiaľ čo tajne skákala po strechách k Eiffelovej veži.

Na jedno otočenie však doplatila.
Nieču ruku mala pred ústami a silné paže pre ňu neznámeho protivníka ju ťahali niekde do temnoty. Viečka sa jej odrazu zdali až príliš ťažké a ona sa po tvrdohlavom boji zostať hore, poddala spánku.

Kocúrovi zabávanie Lišaja alebo aj svojho vlastného otca prišlo zábavné, no stále jedným očkom pokukoval po svojej kolegini, ktorej to trvalo na jeho vkus až príliš dlho. Najhoršie bolo že ju vôbec nevidel, aj keď sa pozeral do možných rôznych a nemožných svetových strán. Upútavanie pozornosti a zároveň bránenie seba samého ho pomaly vyčerpávalo. Naozaj toto bolo finále? Boj ktorý ukončí všetky životy. Takto to jeho otec chcel? Predstieranie vlastnej smrti a potom hrdinov zraziť už navždy k jeho nohám? Bez života? Chce aby sklamali občanov, ktorý do nich vložili nádej? Oddanosť? Vyzerá to tak.

Už nemohol bojovať. Búrka sa zväčšovala, temnota neustupovala, z ich vzácnych domovov boli trosky. Zrúcaniny. Eiffelova veža postupne padala k zemi. Bolo také ako predtým.

Padol na kolená. Blesky oslavovali víťaztvo ich pána. Mal na výber. Počká, že sa objaví nádej že ona príde, alebo keď nie tak bude bojovať až do jeho vyčerpanosti síl, či sa vzdá a odovzdá otcovi to počom celé tie roky túžil a pravdepodobne ho tam aj zabije.

Bude bojovať. S posledných síl čo mu ešte ostávalo sa postavil na nohy, oproti veselému lišajovi že sa mu tak darí a jeho plán vychádza. Padne tak či tak. Ale ako hrdina. Vzal svoju tyč, rozdelil ju na dve polovice a roztočil.

„Ak mi chceš ublížiť, si na omyle. Vieš veľmi dobre že som silnejší než ty."

„Ale ja som múdrejší a lepší ako ty, otec! Ja sa nesnažím zničiť celé mesto a pozabíjať všetkých okolo!"

"To všetko kvôli Vám dvom. Keby mi ich odovzdáte už na počiatku, toto by sa nikdy nebol stalo. Chcel som to po dobrom, to vy ste si vybrali po zlom!" Kričal. „A kde je tá tvoja druhá, ktorá mi vždy kazila plány? Vzdala to snáď?" Smial sa. „A ako si ma to nazval? Ty nie si môj syn!" Uškrnul sa.

„Plagg, zastrč pazúry." Zašepkal a zelené svetlo čo ho chvíľu oslepovalo, zmizlo bez stopy. „A sám neviem čo s ňou je! Za všetko môžeš ty otec! To kvôli tebe sme v tejto situácií!" Plakal.

„A-Adrien..."

Miestnosť v ktorej sa zobudila nevyzerala veľmi ubytovateľne. Prázdna miestnosť s obrovským motýlim oknom. Steny modro-sivé s dákymi vyritými klikihákmi.
Nie..to sa jej len zdá.

Príbeh už pomaly ide ku koncu. Možno tak ešte 4 kapitoly či 5, sama neviem. Táto kniha je inšpirovaná dvoma obrázkami od jednej nemenovanej-nepamätám si meno xd-tak sa mi zdá bývalej youtuberky.

Preto ak Vám tento príbeh pripomenul aspoň jeden z jej obrázkov, tak... zasa neviem.
Proste, síce som povedala že kapitolu zverejním až po Dramione, no nevedela som to vydržať. 😅

-Lilyy💞