Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

S otvorenými dverami

Autor: AngelofWinter6

Téma: Dokořán otevřené


  Keby ste sa pozreli do otvorených dverí ošarpaného domu v ten večer, uvideli by ste ženu s pohárom, naplneným priezračnou tekutinou. Každý by si domyslel, že ide o alkohol.

Cez tmavé vlasy jej nebolo vidieť do tváre. Občas jej unikol tichý vzlyk, či skvapla slza, no inak to znášala s pokorou. Akoby sa nestarala, že o chvíľu zomrie.

Popravde, vlastne jej na tom naozaj nezáležalo. Dúfala, že aspoň potom bude užitočná pre svojho brata. Bol jediný, kto jej ostal. Záležalo jej na ňom, hoci to bol vrah, podvodník a zlodej. 

Kto by si pomyslel, že to tak skončí? Ešte pred rokom mala všetko, čo kedy chcela. Skvelých rodičov, ktorý jej radili, hoci už dávno bola dospelá. Manžela, ktorý ju miloval. Brata, ktorého nemohla neznášať, hoci nikdy nebol práve dobrá osoba. A dve deti, jej poklady. 

  Nepotrebovala nič iné. Nechcela peniaze, kariéru alebo vilu s bazénom. Netúžila po ničom inom, ako šťastie pre ostatných. No osud sa jej len vysmial. Všetko na čom Jessice kedy záležalo, zmizlo. 

  Pripomínalo to nejakú rodinnú tragédiu. Iba pred pätnástimi rokmi sa jej narodili vytúžené deti, dvojičky. Chlapec a dievčatko. No keď mali štrnásť, všetko sa pokazilo. 

  Celú základnú ich udržovala v nevinnej nevedomosti o celom svete. Nechcela, aby jej deti vedeli o všetkom utrpení, aké je na svete. Udržiavala ich vo vedomí, že všetci sa majú tak skvelo ako oni.

  Vždy ich podporovala vo veciach, čo ich bavili. U jej syna, Thomasa sa tak rozvíjal úžasný talent. Bol by z neho skvelý fyzik, možno by dokázal zmeniť svet. 

No všetko to pokazil jeden opitý vodič. Jessica vždy dúfala, že nikoho nebude nenávidieť. Že na všetko ľudia majú dôvod. No tu nenašla nič. Ten chlapec sa šiel opiť s kamarátmi len tak. Nepokazil skúšky, netýrali ho rodičia, nemal depresie... Bola to len hlúpa „výzva". Skúšal, či dokáže riadiť aj pod vplyvom alkoholu. 

  Jeho smrť veľmi otriasla jej rodinou, ale asi najviac manželom. A vtedy to začalo. Začal piť, ako v každej druhej knihe. Nikdy však nikoho doma nemlátil, dokonca ani nemal priveľké dlhy. Lenže keď sa raz vracal z krčmy, padol do rieky. Na následky podchladenia umrel.

  O domácnosť sa teda starala sama. Iba s jedným príjmom sa musela dosť uskromniť, no to jej nezabránilo platiť jej dcére Taylor hodiny kreslenia a pomôcky, hoci boli dosť drahé. 

  A potom ich zasiahla ďalšia tragédia. Taylor po chvíli zistila, že sa jej páčia dievčatá. Jessica jej vždy hovorila, že: „Nezáleží na tom, kto sa ti páči. Dôležité je, aby si s ním bola šťastná."

  Bohužiaľ to tak nebrali jej spolužiaci. Takmer okamžite stratila všetky kamarátky a začali ju šikanovať. Bolo toho na ňu jednoducho priveľa. Dostala sa do ťažkých depresií. 

Mama jej platila sedenia zo psychológom, no to znamenalo kopu nadčasov v práci. Vtedy si Taylor do hlavy nabrala, že kvôli nej musí mama pracovať moc dlho a je unavená a hlavne smutná.

  S nádejou, že to potom bude lepšie spáchala samovraždu. Vybrala si celkom poetickú smrť. Jej mama mala obľúbenú kvetinu- iskerník. Práve túto rastlinu využila na ukončenie svojho života.

  Jessica bola zdrvená. Ostali jej dvaja členovia rodiny, matka a brat. A k tomu mala dosť výrazné problémy so zaplatením hrobov. Vtedy jej pomohla mama, ktorá jej s tým pomáhala.

  Bola to múdra dáma zo starej školy. Svojho syna Jonathana nemala rada, myslela si o ňom, že je to kriminálnik. No jej druhé dieťa, Jessica si vyslúžilo všetku jej lásku a podporu.

  Preto nebolo prekvapenie, že v závete zanechala svoje peniaze práve jej. No Jessica ich všetky „požičala" bratovi. 

Lenže potom prišiel ten deň, keď k nej zas prišiel so slovami, že potrebuje peniaze, pretože mu nevyšla investícia, a ona mu nemala čo dať. Nahnevaný odišiel a nechal ju, nech sa utápa vo výčitkách. 

V tej fázi spomienok sa jej zrazu vyjavila jasná scénka:

...

„Jess, myslím, že by sme sa mali rozlúčiť." ozval sa Jonathan. Šokovane sa naňho pozrela. Vyzeral až moc seriózne. Nie, toto nemohol byť jej milovaný Jonathan, čo si uťahuje zo všetkého.

„O čom to hovoríš?" vybehla naňho. Samú ju prekvapil ten tón, ktorým to povedala. Sama seba presviedčala, že je to len žart. Prečo by sa mali lúčiť? Hádam sa chystá umrieť? Nemožné. Bol perfektne zdravý. 

„Zabil som jedného muža. Volal sa Jim Lowen. Myslím, že mi na to čoskoro prídu. Nechal som tam môj vreckový nôž s iniciálkami J.M.Nie sú tam otlačky ale, aj tak si domyslia, že som to bol ja. A bohužiaľ ma jeden priateľ videl ísť v okolí. Prídu ma vypočúvať. A ty vieš, že neviem dobre klamať." povedal.  A vtedy v jeho hlase počula prvý krát ľútosť. 

Skôr než stihla niečo povedať, predbehol ju: „Vieš, že si to zaslúžim. A nehovor, že nechceš, aby som odvisol." A potom odišiel. Nechal tam Jessicu samú.

Zo všetkého zmätku, čo mala v hlave sa vyformoval plán. Jessica, Jonathan sa začínajú na rovnaké písmeno. Priezvisko majú rovnaké. Motív si vymyslí. A jej brat bude v poriadku.

...

A preto skončila takto. S otvorenými dverami čaká na políciu. Tiež by mala byť podozrivá. Do práce chodí presne tou uličkou, kde býva. Bola na seba hrdá, pretože si aj vymyslela motív. 

Chcela u neho ukradnúť peniaze, no nestihla to, pretože by to inak nestihla do práce a prišlo by to podozrivé.Aké šťastie, že sa to stalo o pol ôsmej ráno a ona o pol hodinu začínala v práci.

  Vtom sa ozvali sirény. Do miestnosti vstúpili ľudia v policajných uniformách. Keď zbadali ženu, zarazili sa. Bola v úbohom stave. Vlasy mala neučesané,tvár mokrú od sĺz a kruhy pod očami.

„Dobrý deň, viete, ste podozrivá z vraždy Jima Lowena," začal mohutný muž. Ani ju nepodozrieval, myslel si, že vie, že to bol jej brat a je z toho zklamaná.

„Samozrejme, že to viem. Urobila som to." povedala kľudne. Dúfala, že jej uveria, že ju obesia a, že pôjde za všetkými, ktorých mala rada. Nie, že pôjde do neba. Vedela, že celý život klamala. A nie len také klamstvá pre dobro. Jej lži vždy ubližovali. Ale len jednej osobe. Jej. 

„Ako to myslíte?" spýtal sa druhý z nich. Žena sa začala šialene smiať. Obidvaja trochu odstúpili. Naozaj vyzerala ako šialenec.

„Zabila som ho!" skríkla. Vtedy jej uverili, že je šialená. Vždy bola dobrá herečka. Po chvíli sa len uškrnula, a vystrčila ruky, aby jej mohli nasadiť putá. Všetko potom malo rýchli spád. Vypočúvanie, šibenica. Všetko jej vyšlo.

Smrť privítala s otvorenými dvermi.

                                                         





Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro