,,Mami, ja si chcem vziať ocka za manžela." Vyhlásilo osemročné dievčatko svojej mame, ktorá ju ukladala na spánok. Grófka sa len zasmiala.

,,Nemôžeš si vziať ocka Lilly, lebo je to môj manžel." Pokojne odvetila svojej dcérke.

,,Ale ja si ho chcem vziať." Elizabeth sa otočila vo svojej posteli. Nechcela vidieť svoju mamu. Grófka, ale svoju dcérku poznala. Vedela, že sa stačí postaviť a predstierať, že z miestnosti odchádza. Aj tak urobila. Vtedy sa malá Elizabeth otočila a opýtala sa s iskierkou v očiach.

,,Aj ja raz budem mať manžela, ktorý ma bude mať tak rád ako teba ocko?"

Grófka si sadla opäť na posteľ k svojej dcérke.

,,Život je iba jeden, osud je daný a nám nezostáva nič iné, než sa mu podriadiť a bojovať s tým, čo nám pripraví dcérka. Síce tomu možno ešte nerozumieš, ale raz túto vetu pochopíš drahá a spomenieš si na ňu. No ja ti sľubujem, že ak tu s tvojim otcom budeme, tak dáme na teba pozor a nedovolíme, aby si si vzala muža, ktorý ťa nebude milovať."

~~~

Na tento rozhovor si Elizabeth spomenula presne o 13 rokov. Lenže s trpkosťou si musela pripustiť, že pravdivá bola len jedna jediná veta.

Život je iba jeden, osud je daný a nám nezostáva nič iné, než sa mu podriadiť a bojovať s tým, čo nám pripraví...

A tu sa otvára príbeh Elizabeth, ktorá prijala svoj osud a bola rozhodnutá s osudom bojovať sama a každým dňom očakávať, čo jej osud pripraví.