Dnes Philip vstal veľmi skoro a zatvoril sa vo svojej pracovni. Nielenže musel prepracovať návrh nového zákona, ale chcel si aj zamestnať myseľ, ktorú mu posledné dni zaberala lady Elizabeth. No dnes na ňu myslel ešte väčšmi. Veril, že sa rozhodne kladne a príjme jeho žiadosť a to sčasti aj dobrovoľne. Nič viac si teraz neželá. Nevedel sa dočkať odpovede. Pred obedom zabalil dokumenty a postavil sa k oknu, hľadel na záhradu, keď mu niekto zaklopal na dvere. Majordóm domu mu prinášal na striebornom podnose list. Pečať jasne ukazovala znak grófa a jemu sa prudšie rozbúchalo srdce.

Sadol si a pečať rozlomil. 

,,Vaša milosť vojvoda z Henhornu, 

v tomto liste Vám posielam odpoveď na žiadosť o manželský zväzok s mojom najdrahšou dcérou lady Elizabeth. S najväčšou úctou, ktorá prináleží Vášmu titulu a postaveniu som Vašu žiadosť o manželský zväzok s mojou dcérou odsúhlasil. Moja dcéra s tou najväčšou pokorou a s poctou, ktorú ste jej predniesli Vašou žiadosťou, žiadosť prijíma. Chceli ste potvrdenie, že moja dcéra lady Elizabeth sa rozhodla dobrovoľne. Dávam Vám svoje slovo grófa, že jej rozhodnutie bolo dobrovoľné a bude pre ňu česť, ak sa stane Vašou manželkou a nositeľkou titulu vojvodkyňa s Henhornu, ktorý bude nosiť s hrdosťou.

S najväčšou úctou gróf  Dortmund.

Philip si myslel, že sa bude cítiť šťastne, ale nebolo to tak. V prvom rade sa potvrdilo, že sa bude ženiť, mal by byť šťastný, že nemusí nikoho viac presviedčať, no na druhej strane sa mu vôbec nepáčil list, ktorý dostal od grófa, toľko zbytočných slov a prehnanej úcty. Na toto si nikdy nezvykne. Potreboval sa len uistiť a vidieť na vlastné oči, ale hlavne počuť, že si ho Elizabeth chce vziať dobrovoľne. Nechce vnútenú manželku, ktorá by ho nenávidela každým jedným dňom. Chce manželku s úprimným, čistým srdcom a ktorá si ho časom obľúbi a možno aj zaľúbi, keďže mu nebolo dopriate oženiť sa z lásky.  

~~~

Hneď utekal dole schodmi.

,,Môj kabát a klobúk." Skríkol na majordóma. Nasadol si do koča, ktorý mal byť dnes pristavený a prichystaný hneď ako ho bude potrebovať a zamieril do sídla, kde bývala Elizabeth.

Majordóm ho hneď odviedol ku grófovi.

,,Ooo, vaša milosť. Takto skoro som vás neočakával. Sadnite si." S úsmevom a poklonou ho vítal gróf.

,,Ďakujem, budem radšej stáť." Philip sa postavil pred kreslá a spojil si ruky za chrbtom.

,,Prišiel som za vami, aby som dohodol čas, kedy sa bude konať sobáš. Mám špeciálne povolenie, takže si vašu dcéru môžem vziať aj hneď." Vyslovil bez znaku emócie, tak ako ho učili. Len všetko predniesť.

Grófovi pomaly utekala farba z tváre a neveriacky odvetil. ,,Kam sa chcete tak ponáhľať?"

,,Oznámil som vám, že ma tlačí čas. No budem k lady Elizabeth úctivý a dám jej ešte deň. Sobáš môže byť zajtra." Premyslel si Philip.

Gróf si v hlave triedil myšlienky, ktoré vojvodovi povedať nemohol. Myslel by si, že za neho rozhoduje manželku. Grófke sa to páčiť nebude. Jej jediná dcéra nebude mať ani poriadne šaty a ani ples. Nestihne prísť ani jej brat. No ako môžem vyhovoriť toto rozhodnutie vojvodovi. Možno by som mohol zistiť, čo má toľko s tým časom. Mal by som zavolať svoju drahú manželku. Nemal by som rozhodovať o dcére sám.

,,Ak vám to nebude prekážať, pripojil by som k nášmu rozhovoru aj svoju drahú manželku." Veril, že vojvoda si nebude myslieť, že je nejaký slaboch. Dúfal, že pochopí, že so svojou manželkou majú úprimný vzťah.

Philip si nemyslel nič. Nevedel o tom ako funguje manželstvo, nevedel o tom ako sa buduje vzťah. Nikdy ho žiadna žena nezaujala až tak, aby si ju chcel vziať alebo pomýšľať nad tým, že by s ňou trávil svoj čas. Nezamýšľal sa nad tým prečo dal gróf zavolať svoju manželku. Len ju pozdravil, tak ako sa na gentlemana patrí a nič viac neriešil.

Grófka sa nebála a hneď sa pýtala na dôvod toho, prečo jej dcéra nemôže mať tri týždne ohlášky, prečo nemôže dať do novín správu o tom, že sa zasnúbila s vojvodom, prečo nemôže usporiadať ples? Šaty neboli problém. Tie mala pre svoju dcéru už dávno ušité, len potrebujú trocha upraviť. Prečo nemôže pricestovať na svadbu ich syn, ktorý spravoval ich panstvo ďaleko od Londýna. 

,,Nerád o tom rozprávam. No chcem vás požiadať, aby ste to nikomu nepovedali. Nevie to skoro nik, preto sa rýchlo dozviem, kto to rozkríkol."
Philip im vyrozprával celú záležitosť. Vôbec sa mu to nehovorilo ľahko. Rodičom Elizabeth sa to ťažšie počúvalo.

,,Neprezraďte to prosím ani lady Elizabeth, nechcem, aby mala pocit, že nás tlačí čas, aby sme čím skôr počali  dieťa. Viem, že bude pre ňu možno náročné, už len zvyknúť si, nepotrebujem, aby sa možno predčasne trápila alebo si myslela, že si ju beriem iba pre tento dôvod. Lebo pre taký dôvod by som si mohol vybrať kohokoľvek." Požiadal ich aspoň o toto.

,,Nemusíte sa báť vaša milosť. Naša dcéra je vychovaná ako dáma, ale aj ako pokorná žena a vie, čo sa od nej očakáva." Snažila sa grófka Philipovi ukázať svoju dcéru v tom najlepšom svetle. Pridal sa k nej gróf. ,,Čo sa týka vašej žiadosti, tak vám vyhovieme. Neprezradíme dcére nič. No doprajte jej aspoň deň na prípravu."

Philip bol v zložitej situácii. Chcel dopriať sebe aj Elizabeth chvíľu, aby strávili aspoň deň spolu, pred tým než sa zblížia. ,,Bolo by najlepšie, keby sme ešte dnes odišli s vašou dcérou na Henhorn a tam by sa konal deň po príchode hneď sobáš."

Grófovi stúpla do tváre červeň. A Philip už dopredu vedel, že mu to neuľahčí. ,,To rozhodne nie, vaša milosť! Moja dcéra nestrávi noc na vašom panstve, kým nebude vašou manželkou. Nenechám pripraviť moju dcéru o jej česť a o jej dobré meno. A nezáleží na tom ako vám verím. Jednoducho sa dodrží to, čo sa má a na vaše panstvo vstúpi až ako jeho pani." Rázne vyslovil gróf.

Philip prikývol, až sa gróf čudoval, že nenamietal. Sobáš nakoniec dohodli na zajtra. Hodinu pred obedom. Grófka sa postará aspoň o slávnostný obed a posedenie. Philipovi to vyhovovalo, lebo takto prídu na jeho panstvo okolo obeda nasledujúceho dňa. To si Elizabeth trocha oddýchne a potom možno pre ňu nebude náročné prekonať to, čo čaká každých manželov v svadobnú noc.

,,Po všetkých ceremóniách, ktoré usporiadate, odídeme s lady Elizabeth na panstvo Henhorn. Bude to oveľa jednoduchšie ako keby mala ostať tu a ukazovať sa na zvyšných spoločenských udalostiach. Nemyslím si, že jej robí dobre, keď vzbudzuje pozornosť. A naše manželstvo bude veľkou novinkou."

Gróf sa usmial, veril, že svoju dcéru dáva tomu správnemu mužovi. Už teraz myslel na pohodlie jeho dcéry. Grófke sa to nepáčilo, lebo jej hneď vezme dcéru zo svojej blízkosti.

,,Nemusíte sa báť. Keď sa vaša dcéra stane mojou manželkou, tak bude mojou povinnosťou sa o ňu starať, ochraňovať ju, tak ako ste to robili vy. Neodlučujem ju od vás. Kedykoľvek budete môcť prísť na naše panstvo alebo Elizabeth k vám." Philip nemienil svoju manželku väzniť a nepustiť ju nikam samú. Vedel, že uspokojil jej rodičov, tak požiadal o jednu dôležitú vec, pre ktorú tu prišiel.

,,Rád by som hovoril s lady Elizabeth, ak to dovolíte." Gróf prikývol a grófka ju šla zavolať. Philip požiadal o chvíľku súkromia. Gróf predstúpil k dverám. Elizabeth vkráčala do pracovne a on sa s grófkou vzdialil.

Philip si Elizabeth všimol hneď ako vošla. Mala na sebe jednoduché šaty, ktorá naznačovali to, že sa dnes nechystá prijať žiadnu návštevu a dokonca ani niekam ísť. Uklonila sa mu a pozdravila ho ,,vaša milosť" no zrak k nemu nezdvihla. Nemal rád toto oslovenie, no posledné dni ho počúva neustále a začína si zvykať, no už sa nevie dočkať chvíle, keď ho Elizabeth bude volať menom.

,,Lady Elizabeth, sadneme si?" Snažil sa o milý tón. Aspoň pri nej by nemusel byť taký chladný a odmeraný. Elizabeth len pokrútila hlavou. Philip sa čudoval kde je jej vrava, ktorá sa nedala zastaviť a vlastne ju zastaviť ani nechcel.

,,Vášho otca som žiadal o slovo, že vaše rozhodnutie vziať si ma bude slobodné. Preto sa vás pýtam, chcete si ma vziať dobrovoľne?" Vyslovil, no v zapätí sa pokarhal za svoju formuláciu viet.

Elizabeth k nemu konečne zdvihla zrak. ,,Súhlasím s tým, čo vám napísal môj otec, vaša milosť. Viete, môjmu otcovi ste spôsobili starosti, lebo bolo by ťažké odmietnuť vojvodu."

,,Hovoril som, že nemá prihliadať na môj titul. A čo vy? Odmietnete ma?"  S otázkou dlho neomáľal. 

Chvíľu sa odmlčala a pozerala sa na svojho budúceho manžela. Všetko hovoril tak pokojne a vyrovnane. Prinútila sa aj naďalej mu pozerať do očí a povedať mu.

,,Nebojte sa, nepoviem vám pred oltárom nie."

V jej očiach bola jasne vpísaná únava, ale videl tam aj smútok, pre ktorý sa nevedel rozhodnúť, či sú jej slová pravdivé. No jej smutný tón hlasu mu prezradil viac ako možno chcel vedieť. Ocitol sa na križovatke, kde na jednej strane dohodol sobáš s jej rodičmi, ale na druhej strane tú stála ona, žena, ktorú si vybral, ktorú chcel, ale ktorá ho očividne nechcela, no ako poslušná dcéra si ho pravdepodobne vezme. Chcel vedieť prečo sa tak rozhodla, lebo keby bola až taká poslušná dcéra ako si práve myslel, tak príjme už prvú žiadosť o ruku. Musel si pretrieť tvár. Viac sa nestihli pozhovárať, lebo do pracovne vošiel gróf, ktorý si myslel, že mu dal dostatok času.

Philip sa rozlúčil s vedomím toho, že ho nečaká najľahšie obdobie, no veril tomu, že sa všetko napraví a keď sa im podarí počať dieťa, tak už v tom čase budú mať medzi sebou vytvorené nejaké puto a aj nejaký vzťah. Dúfal, že Elizabeth bude vedieť ako sa manželský zväzok obohacuje, lebo on nemal možnosť vidieť správny alebo krásny manželský vzťah.