,,Dnes sa už cítite lepšie?" Skúsil sa opýtať Philip.

,,Ďakujem pekne za opýtanie vaša milosť. Dnes je to oveľa lepšie a pobyt na čerstvom vzduchu k tomu ešte prospeje." Tešila sa Elizabeth a ani netušila, čo tým robí s Philipom.

,,To som len rád." Potešil sa Philip, že jej mohol zlepšiť deň. Tešil sa tomu, že s ním otvorene hovorí.

Chvíľu šli potichu až sa dostali do parku.

Rozhovor sa snažila udržať len Elizabeth. Philip bol nervózny, lebo len on tušil o tom, že mu táto žena má zmeniť život a napomôcť mu vyplniť doložku v závete. Ako mohol byť potom pokojný?

,,Je tu nádherné. Bola som tu len niekoľkokrát, ale stále sa mi tu páči." Rozplývala sa Elizabeth.

,,Máte rada prírodu." Nebola to otázka, tak na ňu neodpovedala. Len prikývla.

,,Ja som tu bol naposledy, keď som bol mladý chlapec." Poznamenal Philip.

Elizabeth sa chcela opýtať na ďalšie roky, ale zahliadla niečo nádherné. Pustila Philipovi rameno a rozbehla sa. Zohla sa k jednej rastline.

,,Vidíte tú nádheru. To je mufukles. Je to veľmi vzácny kvet. Je ich len pár na svete. A rastie práve tu, kde ho môže podupať ktorýkoľvek kôň." Dopovedala s ľútosťou a otočila sa na vojvodu. Uvedomila si ako nevhodne sa správala. Určite nie ako slušná dáma. Rýchlo k nej pristúpil Philip, aby jej pomohol postaviť sa, keďže si uvedomil, že sa chce postaviť.

Elizabeth sa začervenala. Hanbila sa za svoje správanie. ,,Ospravedlňujem sa, nebolo to vhodné, vaša milosť."

,,Nemáte sa za čo ospravedlňovať. Mne sa to naopak páčilo. Bolo to spontánne a boli ste sama sebou."

Elizabeth sa zahľadela na jeho tvár a hľadela nejaké opovrhnutie, ale nič tam nenašla. Philip ju ešte stále držal za ruku a hľadel jej do očí. Elizabeth si to všimla, pozrela sa na ich ruky a svoju ruku odtiahla.

,,Ale vy ste vojvoda. Vy by ste mohli zariadiť, aby mufukles presadili." Náhle odvetila Elizabeth.

,,Ak si to prajete a urobí vám to radosť, tak to zariadim. Ale sú krásne rastliny, ktorým uškodí to, že ich premiestnite do iného prostredia a uhynú." Zhodnotil Philip.

,,To môže byť pravda, ale musíme to skúsiť, lebo keď ostane na tomto mieste, tak je možné, že ju zničia." Snažila sa ho presvedčiť Elizabeth.

,,V takom prípade musíme zachrániť tento nádherný skvost." Povedal so všetkou vážnosťou v hlase.

Potom pokračovali ďalej v prechádzaní sa. Keď boli ďaleko v parku, tak jej Philip navrhol, aby si sadli.

Philip namieril svoje oči na jej tvár a snažil sa do svojho príhovoru dať všetku úprimnosť. ,,Ako vojvoda mám mnoho povinností. No jednou z nich, ktorú nemôžem vynechať je to, že sa musím oženiť. Včera som prišiel na ples, aby som si našiel manželku. No bol som zúfalý, lebo ani jedna mladá dáma sa nesprávala úprimne a svojim správaním ma nezaujala. Nechcem nikoho uraziť madam, ale necítil som od nich úprimnosť. Chcel som odísť, ale zahliadol som vás."

Philip prestal chvíľu hovoriť, lebo Elizabeth odvrátila tvár. Predpokladala, čo bude nasledovať a až teraz si uvedomila, čo vystrájala. Nemala takto otvorene hovoriť s vojvodom a prejavovať k nemu sympatie.

,,Zatienili ste svojím úsmevom všetky dámy a keď sme sa dnes prechádzali, tak ste ma presvedčili o tom, že robím správnu vec." Philip si musel odkašľať, lebo sa mu v hrdle nahromadilo napätie. Vzal Elizabethinu ruku do svojej dlane. Elizabeth sa zrýchlil tep a šokovane sa pozrela na vojvodu.

,,Lady Elizabeth. Preukážete mi tú česť a stanete sa mojou manželkou?" Vyslovil otázku, ktorú mal povedať iba raz v živote. Veril, že ju nebude musieť opakovať.

Elizabeth zatvorila oči a nadýchla sa. Vážne mužom stačí toľko málo? Nepotrebujú druhú osobu poriadne spoznať, nepotrebujú lásku? ,,Ale veď ma poriadne nepoznáte?" Neveriacky odvetila Elizabeth.

Philip ju rýchle zastavil tým, že jej priložil prst na pery, aby ho neprerušila. ,,Nechcem odpoveď hneď, lady Elizabeth. Viem, že svojich nápadníkov odmietate, ale chcem vás poprosiť, aby ste nad mojou žiadosťou popremýšľali. Nemôžem vám toho ponúknuť veľa, okrem ochrany, bezpečia a toho, že vás budem mať v hlbokej úcte a tiež rešpektu k vašej osobe. Nikdy by som vám neublížil, aspoň nie úmyselne." Zložil prst z jej pier, ktorý boli jemné a hneď sa podali dotyku jeho prsta. Elizabeth sa mohla konečne nadýchnuť.

,,Opýtal som sa najprv vás, aby ste sa slobodne rozhodli. Budem rešpektovať vaše rozhodnutie. No ako viete, budem sa musieť ísť opýtať aj vášho otca. Ale uisťujem vás, že mu oznámim, že chcem, aby ste sa sama rozhodla." Síce to Philip takto vysvetlil, ale popritom dúfal, že jej rodičia mu pomôžu ju presvedčiť.

Elizabeth hneď poklesla nálada. Určite dnes nechcela počuť práve takéto slová. Postavila sa a opýtala sa vojvodu so smútkom v hlase. ,,Môžeme sa vrátiť, vaša milosť?"

Teraz Elizabethin tón hlasu znel chladne. Philip len prikývol a pomaly odkráčali preč. Cítil Elizabethinu nervozitu a napätie, ktoré sa medzi nimi vytvorilo. A práve toto nechcel. Nemohla sa nejaká dáma do neho bezhlavo zamilovať? Mal by po probléme. No musel uznať, že jeho vnútorný hlas mu hovoril pravdu. On si vybral takúto cestu. Nie jedna dáma by si menila pozíciu s Elizabeth. A práve tá, ktorú by aj chcel, ho pravdepodobne odmietne. Cestou naspäť neprehovorili ani slovo. Cesty v parku boli viac zahustené ľuďmi, keďže pokročila hodina a oni vyšli na svoje poobedňajšie prechádzky. Znova upútavali pozornosť. Všetci už pochopili, koho si vojvoda vybral a začali očakávať oznámenie o zasnúbení. Mladé dámy, ktoré si brúsili zuby na vojvodu, nimi práve v spoločnosti iných mužov škrípali.

,,Až dnes som pochopila dôvod, prečo sme včera vzbudili pozornosť, keď sme tancovali. Len je veľká škoda, že som sa o tom nedozvedela skôr." Nedalo Elizabeth nepovedať to.

,,Takže preto ste včera prestali tancovať? Pre kúsok pozornosti?" Bol zvedavý Philip.

,,Rada by som vám povedala, že nemáte pravdu, ale bolo to tak." Jednoducho odvetila Elizabeth.

Philip sa len uškrnul. ,,Oslovenie dáma vám skutočne neprospieva. Ňou vážne nebudete. A presvedčili ste ma o tom práve teraz."

Elizabeth chcela niečo namietať, ale keď videla jeho úškrn na jeho tvári, tak pochopila dvojzmyselnosť jeho vyjadrenia. Lebo keď sa za neho vydá, tak dámou už nebude, budú ju oslovovať milosť.

Keď si Philip všimol, že sa hlboko nadýchla a bola pripravená mu niečo povedať a náhle sa zarazila, tak pochopil, že si uvedomila, čo chcel povedať. A malou dušičkou sa začal tešiť, že túto debatu vyhral.

~~~

Philip si hneď vyžiadal stretnutie u jej otca grófa Dortmunda. Úctivo ho prijal vo svojej pracovni a privítali sa navzájom.

Gróf dlho neomáľal a hneď sa opýtal na dôvod jeho návštevy. Predpokladal nejaký politický dôvod a určite nerád riešil tieto ich machinácie vo svojej pracovni a potajme.

,,Čo vás k nám privádza, vaša milosť?"

,,Určite ste sa dopočuli, že som bol s vašou dcérou na prechádzke v parku. Takže dôvod mojej návštevy je vaša dcéra." Odvetil Philip a po chvíli pokračoval.

,,Prišiel som požiadať o ruku vašej dcéry. Svoju žiadosť som jej predložil. No keď sa mám držať vhodných spôsobov, tak túto žiadosť predkladám aj vám. Bola by pre mňa česť, ak by sa vaše dcéra stala mojou manželkou." Philip neustále hovoril a pritom sa pozeral do očí grófa. Myslel si, že bude nervózny, ale pri grófovi nepociťoval nervozitu ako pri Elizabeth.

,,Prekvapili ste ma vaša milosť." Na tvári grófa bolo skutočne vidieť prekvapenie. ,,Vaša žiadosť je pre moju dcéru, ale aj pre nás ako jej rodinu, významná česť."

Philip len prikývol a začal hovoriť ďalej. ,,Vážený gróf, nežiadam odpoveď hneď. Nechcem nikoho vnucovať do manželstva. Oznámil som lady Elizabeth, nech sa sama rozhodne, či chce prijať moju žiadosť. No bol by som veľmi rád, keby ju prijala. Môžem vám sľúbiť, že si ju budem vážiť a urobím všetko pre to, aby bola šťastná. No nemôžem čakať na odpoveď dlho, lebo ma tlačí čas. Určite viete, že titul som zdedil len nedávno a s prijatím som na seba prevzal povinnosti. Jednou s najdôležitejších povinností, ktoré musím urobiť je, že sa musím oženiť a mať dediča. To viete sám, lebo ste tiež vysoko postavený šľachtic."

Gróf len prikývol na znak porozumenia a opýtal sa. ,,Prečo ste si vybrali práve moju dcéru, vaša milosť?"

,,Dôvodom nie je len jej krása, pán gróf, ale hlavne jej úprimnosť a nenútenosť. Musím vám povedať, že žiadna iná dáma má neokúzlila tak ako vaša dcéra." Philip si uvedomoval, že toto mohol povedať každý jeden nápadník Elizabeth, preto ešte dodal. ,,Žiadna iná sa ku mne nesprávala tak prirodzene. Vaša dcéra ma brala ako muža, nie ako vojvodu. A preto si myslím, že by zvládla úlohu byť vojvodkyňou."

,,Ďakujem za vašu úprimnosť vaša milosť." Vyslovil gróf. ,,No mám pre vás ešte jednu otázku. Milujete moju dcéru?"

Tadáááá, milí čitatelia, ďakujem za predošlé vote☆

Som rada a teším ma, že si tento príbeh dokázal už v takom krátkom čase získať stálych čitateľov🥰

PS: nie som botanička, ten názov rastliny je fiktívny, tak ako postavy a miesta😉