Philip sa ani nevyzliekol a hneď utekal k svojmu synovi vziať si ho do náručia a privoňať jeho vôňu. Mal šťastie, lebo drobec nespal. Hneď odohnal slúžky a sadol si do kresla s dieťaťom v ruke.

,,Ako si mi vyrástol." Vystískal svojho synčeka.

,,Ešte trocha podrastieš a budem ťa brávať so sebou. Už ťa tu nenechám samého." Potom hľadel do tváričky svojmu synovi a premýšľal o tom, že len jemu môže vyrozprávať o tom, čo ho trápi.

,,Achhh synček. Keby si ty len vedel, čo ťa v živote čaká. Aký život si si vybral, život šľachtica, život vojvody." Vzdychol si Philip.

,,Nie je to najľahšie a keď vedľa seba nemáš niekoho, kto ti pomôže, kto ti rozveselí deň, kto ti vytvorí domov, tak si na všetko sám. Ale zvykneš si synček, tak ako som si zvykol za tieto mesiace ja. Byť silný, byť sám, ale hlavne byť silný sám."

Philip ani netušil, že už chvíľu za dverami stojí Elizabeth a s prerušovaným dýchaním ho počúva.

,,Niekedy ťa obklopí nezastaviteľná únava, tak ako mňa v tieto dni. Stretneš množstvo ľudí a každý od teba niečo žiada, niečo očakáva, lenže nemôžeš im dať nič, keď ťa ťažia tvoje vlastné myšlienky. A ja som už unavený. Som unavený byť už na všetko sám, na nikoho sa nemôcť spoľahnúť. Tvoja mama sa vôbec nesnaží. Doteraz neprebrala na seba titul vojvodkyne, dokonca ani manželky a po najnovšom ani matky. Ako mám pokračovať môj maličký?" Nechal túto otázku doznieť.

,,Tvoja mama mi vyčíta, že som jej ublížil a pritom si neuvedomuje ako zranila mňa, keď odišla, keď sa ku mne správala ako k nepriateľovi, keď ťa nevzala do náručia..." Philip by pokračoval nebyť toho, že počul zvuk a potom sa niekto rozutekal. Hneď sa postavil aj s dieťaťom v ruke a vyšiel na chodbu, kde uvidel ako po nej beží Elizabeth. Náhle si uvedomil, že všetko musela počuť. Rýchlym krokom šiel za ňou. Na jeho šťastie nestretol ani jednu slúžku, ktorej by dal dieťa. Najprv ich musel vyhľadať a ponáhľal sa von za Elizabeth.

Myslel si, že je v záhrade, ale tam ju nenašiel. Preto sa poobhliadal okolo seba, keď začul erdžať koňa. Uvidel ju na kopci cválať na koni.

Utekal preto do stajne.

,,Okamžite mi dajte pripraviť koňa!" Skríkol Philip.

Paholkovia sa okamžite dali do práce. Keď mu priniesli koňa a Philip už naskočil, tak sa ich opýtal.

,,Kam šla jej milosť?" Paholkovia len sklonili hlavu.

,,Nevieme, vaša milosť."

Philip sa nahneval, lebo mali jasný rozkaz opýtať sa každého na jeho trasu, aby v prípade nebezpečenstva alebo nejakého zranenia vedel, kde sa kto nachádza.

,,Obidvoch vás dám nahradiť, keď sa niečo jej milosti stane! Vôbec si nerobíte svoju prácu!" Skričal na nich. No ako sa mohli niečo vojvodkyne opýtať, keď prišla zúfala a s plačom na nich kričala.

Philipovi sa podarilo ju dobehnúť čoskoro a zastaviť jej koňa.

,,Elizabeth stoj!" Vôbec ho nepočúvala a zoskočila z koňa. Začala utekať.

Philip ju chytil a zastavil. Lenže podarilo sa jej spadnúť.

,,Nechajte ma Philip!" S plačom vyslovila. Philipovi trhalo srdce, ešte ju takto plakať nevidel. Kľakol si k nej.

,,Čo ešte chcete Philip? Už ste povedali dosť! Myslíte si, že nemám srdce?" Ukázala na svoje srdce a pozrela sa do očí Philipa.

,,Myslíte si, že ma netrápi, že nie som schopná vziať syna do rúk! Ja som ho chránila celé mesiace, milovala som ho!" Schovala si tvár do dlaní.

,,Myslíte, že sa nesnažím! Každý deň s tým bojujem! Každý jeden chodím za naším synom. Prihováram sa mu. Neustále ma vyženie plačom, odmieta ma! Snažím sa usmievať, ale vnútri trpím." Zdvihla hlavu a pozrela sa na Philipa, ktorému tiež tiekli slzy.

,,Nevedel som, že ťa to tak trápi Elizabeth. Mala si sa mi zdôveriť."

,,A ako Philip? Snažila som sa, lenže ty nevieš byť manželom. Nevieš mi povedať ani čo cítiš a stále vyťahuješ, že som odišla. Už pár týždňov po odchode som vedela, že to bola chyba, lenže bolo ťažké sa vrátiť." Vysvetlila Philipovi a slzy postupne zaschýnali. Philip si kľakol k nej.

,,Nauč ma byť dobrým manželom Elizabeth a budem sa snažiť ti dokázať ako ťa milujem..." Odmlčal sa, lebo až potom si uvedomil, že povedal nahlas to, čo jej chcel povedať už skôr. Chvíľu si pozerali do očí.

,,Milujem ťa Elizabeth. Neviem, prečo som ti to nedokázal povedať. Toľkokrát som chcel, len som sa bál, že keď ti to poviem, tak sa zľakneš a utečieš."

Elizabeth stratila slová. Preto sa priblížila k Philipovi a dotkla sa jeho ramien. Hľadela mu do očí a žiadala len jedno. Obidvom srdce v hrudi búchalo mocnejšie a ovládalo všetky myšlienky a túžby. Philip až bolestne cítil ako ožíva jeho srdce, jeho telo, keď cíti jej blízkosť, keď cíti jej omamnú vôňu.

,,Si nádherná Elizabeth. Keď sa budeme snažiť, tak spolu všetko zvládneme." Pohladil Elizabeth a prvýkrát sa mu pery rozšírili do jemného úsmevu. Elizabeth preglgla a s očami uprenými na jeho pery sa tiež usmiala. Mal nádherný úsmev, z ktorého sa jej podlomili kolená a sadla si na zem.

,,Tvoj úsmev Philip..." Pohladila mu pery a Philipa to vzrušilo.

Elizabeth prudko dýchala a nevedela od neho odtrhnúť oči. Nechápala na čo Philip tak dlho čaká?

,,Smiem Elizabeth..." Jemne vydýchol hľadiac na jej pery.

Neodvetila, nebola schopná slova. Jej telo chcelo viac ako len bozk. Chcelo ho cítiť, objímať, splynúť s ním.

Philip mal čo robiť, aby sa ovládol. Vedel, že ešte nemôže znesvätiť jej telo. Ešte neprešlo dostatok dní, aby ju mal opäť pre seba. Preto sa od nej odtrhol, chvíľu počkal, kým sa ich dych upokojí. Potom jej ponúkol rameno a s úsmevom už cválali domov.

Elizabeth mala namierené do ich spoločnej izby. Chcela si dopriať teplý kúpeľ s čerstvými jarnými kvetmi. Celú zimu sa na to tešila, lebo svoje zásoby sušených kvetov nechala na Henhorne. Philip ju nasledoval.

,,Elizabeth, poď so mnou." Ukázal na detskú izbu. Elizabeth sa rozbúšilo srdce. Prikývla a nasledovala Philipa.

Ich synček sa mrvil kolíske. Philip ho opatrne vzal do náručia a sadol si do kresielka ako zvyčajne.

,,Elizabeth, poď si sadnúť ku mne." Zrakom ukázal na druhé kresielko.

,,Keď k nemu prídem tak blízko, tak bude plakať ako stále." Vzdychla si Elizabeth.

,,Možno bude Elizabeth, ale teraz som tu s tebou ja a spolu to pomaly dokážeme. Veríš mi?" Philip sa na ňu usmial. Prikývla a posadila sa k nemu.

,,Skús mu vziať rúčku." Posmelil ju Philip.

Drobec sa pozrel na Elizabeth a nijako nereagoval.

,,Už ťa vníma." Neustále sa Philip usmieval. Bol rád, že tu konečne sedí so svojou manželkou.

,,Elizabeth, vezmi si ho odomňa pomaly do svojho náručia. Ja ho budem ešte chvíľu držať." Tak ako chcel, tak aj Elizabeth urobila a on podopieral dieťa v Elizabethinom náručí. Oči drobca blúdili od jedného k druhému.

Keď Philip dal ruky preč, tak sa drobec rozplakal.

,,Ja to nedokážem Philip." S trasúcim sa hlasom odvetila, lebo zadržiavala slzy.

Philip sa snažil prihovárať drobcovi, ale nič nepomáhalo.

,,Skús ho pohojdávať Elizabeth. Skús mu niečo povedať, čo si mu hovorila, keď si ho čakala." Philip skúšal všetko.

,,Tvoj ocko ťa bude ľúbiť a zahŕňať ťa láskou." Jemne odvetila a pohladila ho prstom po líci.

Philip sa zarazil nad tým, čo povedala Elizabeth. No zároveň bol prekvapený, že ich syn prestal plakať. Neustále pozeral na svoju matku, ktorá sa od radosti usmiala a vnútrom jej prešlo zvláštne teplo a srdce sa jej naplnilo zvláštnym citom. Od radosti sa jej po tvári roztiekli slzy. Philip ju hladil po chrbte a vtisol jej bozk na spánky.

,,A to je len začiatok Elizabeth." Zašepkal jej.

,,Nášmu synovi, ale stále niečo chýba." Potichu odvetila a pohladila ho po vláskoch. 

,,Čo keby sa volal Philip?"  S úsmevom sa otočila na svojho manžela. 

Philip nadvihol svoje obočie a zvraštil tvár. 

,,To by sa mi aj páčilo, ale nechcem na neho privolať svoj osud."  Philip nechcel, aby prežíval jeho syn toto čo on. Aj keď vedel, že bude na ňom a jeho manželke závisieť aký život, aké spomienky a okamihy mu vytvoria. 

,,Aj Thomas by mohol byť." Poznamenala Elizabeth.

,,Len Thomas nie." Zasmial sa Philip. ,,Ešte bude taký zvodník a záletník ako môj priateľ."

,,To máš pravdu." S úsmevom mu odvetila.

,,Potom by si ho musel prinútiť oženiť sa ako si bol prinútený ty." Hovorila tichšie, lebo drobec v jej náručí zaspával.

,,Keby bol zvodník, tak by si manželku sám nevybral. A s mojím výberom by bol určite spokojný, lebo ja som si vybral tú najlepšiu manželku." Opäť ju pobozkal na pery.

Elizabeth sa zasmiala. ,,Ešte na obed si spokojný nebol."

,,Lebo som si myslel, že som ťa stratil." Odvrátil pohľad.

,,Možno som hľadal len to, čo som chcel, čo som očakával. No pri tom som zabudol na to, že som dostal omnoho viac. Zabudol som na to, že aj ty si niečo hľadala, niečo očakávala a nedostala si to hneď." Vyslovil sa zo svojich myšlienok Philip.

,,Stále máme čas začať odznova." Poznamenala Elizabeth. 

,,Aj s naším synčekom, ktorý stále nemá meno." Zasmial sa Philip.

,,Tebe sa ani jedno nepáči, ktoré ti poviem."  S hranou urazenosťou odvetila. 

Na chvíľu sa zamyslela nad menom, s ktorým sa pohrávala na jazyku. 

,,Nicolas McFlurry." Pozrela sa na Philipa, či s tým súhlasí. Tiež sa zamyslel. 

,,Páči sa mi." Zasmial sa Philip a opäť pocítil potrebu pobozkať svoju manželku a preto to aj urobil. Bol to oslobodzujúci pocit môcť sa jej opäť dotýkať. 

,,Takže naše manželstvo dostane druhú šancu?"  Vrátil sa k tomu, čo poznamenala Elizabeth skôr. 

,,Nie len naše manželstvo, ale hlavne my dvaja. Mnohé som si uvedomila a preto je čas na zmenu. Začnime všetko odznova."

,,Ja budem len rád Elizabeth. Milujem ťa." Zahľadel sa opäť na svoju manželku, ktorá sa opäť usmiala.

,,Aj ja teba Philip."

Milí čitatelia. Musím Vám prezradiť, že tento príbeh som mala domyslený len do tejto kapitoly. Nechcem ho, ale ešte ukončiť, no zároveň neviem, čo s ním ďalej. Síce nejaké návrhy by som v hlave mala, lenže na celé premyslenie potrebujem viac času. Možno prídem na to, že tento príbeh mal skončiť tu, zatiaľ neviem... Takže lúčim sa s Vami na dobu zatiaľ neurčitú....