Večer drobec pomaly zaspával v náručí Philipa v jeho pracovni. Bez zaklopala tam vtrhla Amélia.

,,Nepôjdeš za Elizabeth?" Opýtala sa ho, lebo celý deň bol zatvorený v pracovni.

,,Nie." Jednoducho odvetil.

,,Nie je na tom najlepšie." Poznamenala Amélia, ktorá s ňou strávila skoro celý deň.

,,Viem." Smutne odvetil.

,,A necháš to tak?" Hnevala sa už Amélia.

,,Áno."

,,Vieš odpovedať aj viac slovami ako len jedným?"

,,Áno viem, ale čo mám robiť?" Začínal sa hnevať aj Philip.

,,Bojovať o záchranu!" Zvýšila svoj hlas.

,,Záchranu čoho?" Philip nevedel, čo má zachrániť.

,,To sa už rozhodni ty. Či chceš zachrániť vaše manželstvo alebo aspoň zachrániť matku pre svoje dieťa, či aj oboje."

,,Ľahko sa ti to povie." Nezaujato odvetil.

,,Nie Philip, nehovorí sa mi to ľahko, len chcem, aby si sa tu neskrýval a bol Elizabeth oporou. Najprv nech u teba nájde svojho manžela a potom začni s otcom jej dieťaťa."

,,Už nevládzem stále bojovať bez toho, aby som niečo vybojoval." Vzdychol si.

,,Nechápem to." Nevedela, čo je za zmenou správania Philipa. Ako keby sa upäl na malého a zabudol pri tom na svoju manželku.

,,Ani nepochopíš." Pretrel si tvár dlaňou.

,,Ty si sa zaľúbila, aj keď povedzme si, že nie najlepšie." Nemohol si neodpustiť túto poznámku.

,,No nemusela si o lásku bojovať, bola ti opätovaná. Ja musím bojovať každý jeden deň len o malý náznak toho, že ma má Elizabeth rada. Že jej nie som ľahostajný. Musel som sa oženiť, musel som mať dieťa, ktoré som aj tak musel mať násilím, lebo Elizabeth dieťa ešte nechcela. Tak sa ti teraz opýtam, akú pôdu mi otec pripravil pre moje manželstvo? Mám vôbec ešte nádej niečo zachrániť?" Philip bol zúfalý. Nevidel nič, čo by ho donútilo tú rozvetranú pôdu zoceliť.

Po dlhšej chvíli ticha Amélia prehovorila.

,,Povedz jej pravdu. Celú pravdu Philip a žiadaj o nový začiatok."

,,To neurobím! Aby som si úplne zničil manželstvo! Keď sa Elizabeth dozvie, že som bol prinútený sa oženiť a prinútený mať aj dieťa, tak mi druhú šancu nedá. Už teraz sa cíti zneužito, cíti sa ako keby som ju využil."

Ako sa Amélia snažila, tak nevedela presvedčiť svojho brata, preto sa druhý deň ráno opäť usadila v izbe k Elizabeth a snažila sa vidieť jej pohľad na celé ich manželstvo.

,,Ako sa dnes cítiš Elizabeth?" Starala sa o ňu, aj keď sa so svojou švagrinou spoznala včera prvýkrát. 

,,Ako sa asi môže cítiť manželka, ktorá opustila svojho manžela a matka, ktorá nie je schopná sa pozrieť na svojho syna a ani sa na neho opýtať?!"  Hovorila a pomaly jej slzy schádzali po tvári. Opakom dlane si ich zotrela. 

,,Elizabeth, mala by si sa postaviť z postele a ísť sa so mnou prejsť do záhrady. Ešte som nevidela ako si ju dala do poriadku. Poď so mnou." S úsmevom žiadala Elizabeth. 

,,Pochybujem, že je v stave, v ktorom som ju zanechala. Veď prešiel skoro rok!"  Zdôraznila posledné slovo. Ako keby si až teraz Elizabeth uvedomila, že bola preč tak dlho. 

,,Vonku je nádherné počasie, jar je v plnom rozkvete." Rozplývala sa Amélia. Ich rozhovor prerušil krik Philipa v detskej izbe. 

,,Na čo ste tu, aby môj syn bol stále nepokojný?!" Kričal na slúžky, ktoré nevedeli utíšiť malého drobca. 

Jedna z nich mu predostrela pred tvár to, čo si myslela, aj napriek tomu, že vedela, že pravdepodobne príde o prácu. 

,,Robíme čo je v našich silách, vaša milosť. Lenže vášmu synovi chýba jeho matka. Pociťuje, že je od nej odlúčený." Jemne mu odvetila. 

Philip zbledol v tvári a nadýchol sa. ,,Nie ste tu na to, aby ste niekoho súdili! Okamžite odtiaľ odíďte! Budem sa o neho starať sám." 

Počkal kým slúžky opustia miestnosť a vzal si syna do náručia. ,,Nie si sám, môj malý. Máš mňa." Upokojoval drobca.

,,Ani meno ti neviem vybrať."  Vzdychol si. ,,A už si na svete toľké dni. Až to je hriech, že za toľké mesiace som ti nevybral meno." 

Keď Elizabeth s Améliou už nepočuli krik, tak sa opäť pustili do rozhovoru. 

,,Nevšímaj si to Elizabeth. Philip je teraz len trocha nervózny."  Snažila sa Amélia, keď videla pohľad Elizabeth. 

,,Nemôžem si to nevšímať, keď viem, že za jeho správaním stojím ja!"  S bolesťou odvetila. Amélia nechcela rozoberať túto tému, preto prešla na presviedčanie, aby ju dostala z postele a prešli sa v záhrade. Dúfala, že čerstvý vzduch a zmena prostredia Elizabeth pomôžu. 

Zhodou okolností Philip aj s Améliou a Elizabeth vyšli v rovnakom čase na chodbu z izieb. Philip s Elizabeth sa len oslovili menom a krátko na seba hľadeli. Potom sa ich cesty rozišli. Philip si dal ruky v bok a postával na chodbe. Jeden pohľad do očí jeho manželky ho pripravil o všetko, čo si vybudoval. Nechcel k nej ísť, nechcel jej byť oporou, nechcel jej povedať pravdu, nechcel zachrániť ich manželstvo, nechcel bojovať o matku pre svoje dieťa. No jeden pohľad mu zmenil myslenie. Uvedomil si, že táto žena je jeho manželka. Je len krehká žena, ktorá sa sama zmieta vo svojom trápení. Pripomenul si sľuby, ktoré jej dal a ktoré má ako manžel. Pri všetkých povinnostiach, pri doložke toho nezmyselného závetu, zabudol splniť to najdôležitejšiu úlohu akú mal ako manžel, a to milovať svoju manželku. Uvedomil si, že kým bude medzi nimi bariéra, ktorú on sám vytvoril zatajením doložky a zatajením svojej minulosti, tak nikdy nebude mať šťastné manželstvo a nezáležalo na tom akú hlbokú, ale najmä bolestivú lásku k nej pociťoval.

~~~

Elizabeth s Améliou už sedeli v záhrade a dívali sa na jej krásu. Bolo vidieť, že záhradník sa o ňu v jej neprítomnosti postaral.

,,Elizabeth." Počkala kým sa na ňu pozrie a až potom Amélia pokračovala. ,,Čo ti najviac vadí na Philipovi?"

Elizabeth nasadila prekvapený výraz tváre a chvíľu premýšľala.

,,Nikdy sa na mňa neusmial." Povedala nakoniec Elizabeth.

,,Philip nebol nikdy šťastný. Nemohol sa usmiať, nemohol sa tešiť. Stále bol len poučovaný, že sa to nepatrí, lebo práve city by ho zložili ako budúceho vojvodu na kolená. Otec ho vychovával tvrdo, aby bol tým najlepším vojvodom." Zaspomínala si jeho sestra. Chvíľu boli opäť ticho. Amélia premýšľala nad poslednými dňami. 

,,Stále počúvam Philip toto, Philip tamto. No opýtam sa ťa úprimne Elizabeth, snažila si sa môjho brata niekedy pochopiť? Snažila si sa obľúbiť si ho? Snažila si sa ho milovať?"

Prečo jej Amélia vniesla tieto pocity? Cítila sa dotknuto. Sama vedela, že nie je najlepšou manželkou. Po chvíli sa, ale Elizabeth bránila.

,,Nemôžeš ma obviňovať z vecí, ktoré sa stali alebo nestali. Ak nám nefunguje manželstvo, tak to nie je len moja vina. Snažila som sa ho veľakrát pochopiť, ale akonáhle som chcela nejaké vysvetlenie, tak som z Philipa nedostala ani slovo. Či som sa ho snažila milovať? Na to ti neviem odpovedať. Snažila som sa ho mať aspoň rada."

Amélia počúvala Elizabeth a snažila sa prísť na to, kde je problém.

,,Snažila si sa byť vydatá?" Elizabeth veľmi nechápala túto otázku.

,,Nerozumiem ti. Ja som vydatá."  Prisvedčila Elizabeth. 

,,Viem, no nemyslím to tak. Snažila si sa odovzdať Philipovi svoje srdce Elizabeth?" Nič jej nevyčítala, len sa ticho pýtala.

,,Philip ti dal svoje srdce ako na dlani. On sa rozhodol prijať ťa za manželku. Rozhodol sa budovať váš vzťah, bojoval, aj keď ty si mu nedávala žiadnu nádej. Ani si nevieš predstaviť ako trpel, keď si bola v Londýne. Ako ho bolelo, keď otvoril každý list od teba a našiel ten istý text. A teraz Elizabeth? Teraz sa nepozrieš ani na vášho syna! Pýtam sa ťa? Má mať Philip ešte nádej, že bude raz šťastný? Má dôvod na ten úsmev?" len pozerala ako po Elizabethinej tvári stekali slzy. Elizabeth si uvedomila bolestivú pravdu.

,,Možno že mi nedal to, čo som chcela najviac? Nepotrebovala som milenca, ale milujúceho manžela a partnera. Vieš len to, čo ti povedal tvoj brat. To, čo som ti povedala ja, si nejak nevnímala. Vždy, keď som urobila krok vpred, tak on urobil tri kroky vzad. Nechcel ma pustiť do svojho života."

,,Nemôžem ti na to povedať nič. Všetko ti musí vysvetliť on sám." Amélia viac nemala, čo povedať.

Tému otočila na ich syna, ktorý bol stále bez mena.

,,Keď si bola v Londýne, tak si nepremýšľala nad menom pre vaše dieťa. Nemôže byť bez mena a navyše by si čím skôr mala začať organizovať krstiny." Upozornila ju Amélia.

,,Nepremýšľala som nad menom. Nechcela som ho vybrať sama a navyše som si myslela, že keď uvidím svoje dieťa, tak budem vedieť hneď nejaké meno, ale nestalo sa tak." Smutne odvetila a pokračovala. ,,Ako môžem organizovať krstiny pre dieťa, na ktoré nie som schopná sa pozrieť!?Mám sa postaviť pred tých ľudí a nevziať svoje dieťa do náručia?" 

,,Zvládneš to Elizabeth. Len musíš ísť na to pomalými krokmi." Ubezpečila ju.

Takto pokračovali v príjemnom rozhovore počas celého dňa. Kým na druhej strane príjemný a ani pokojný Philip nebol, lebo sa pripravoval na rozhovor s Elizabeth. 

V noci si vzal stoličku a sadol si k ich posteli. Čakal kým sa Elizabeth zobudí, lenže skôr zaspal on.

Elizabeth bola prekvapená, že pri nej sedí, tak sa mu dotkla kolena a tým ho prebudila.

,,Dobré ráno, Philip. Prečo tu sedíte a neľahli ste si?" Opýtala sa ešte zaspatým hlasom.

Philip si pretrel oči. Položil si lakte na kolená a tým sa naklonil bližšie k Elizabeth.

,,Musíme sa pozhovárať." Vážne odvetil a Elizabeth len prikývla.