Chvíľu ešte sedel pri okne a potom sa vrátil k stolu a napísal Thomasovi list, aby ho hneď ako list dostane navštívil. Potom šiel za kňazom požiadať o špeciálne povolenie na sobáš, ktoré mu má zaručiť, že sa môže oženiť  hneď, bez čakania, či ohlášok. Cestou na koni premýšľal o svojej budúcej manželke. Ako by asi mohla vyzerať? Nikdy ho žiadna žena neočarila natoľko, aby začal premýšľať nad ženbou. So žiadnou, s ktorými bol vo veľmi blízkom kontakte, si nevedel predstaviť žiť po celý život. Nikoho takéhoto nehľadal.

Nemal srdce z kameňa a vedel si predstaviť aká nadšená bude žena, ktorá si ho vezme a ktorá bude musieť v priebehu pár týždňov počať dieťa s úplne cudzím mužom. Už teraz mu z toho bolo zle. Nikdy si nemyslel, že spadne do tohto špinstva manželstiev z rozumu, z politických machinácií, potreby dediča, či dohôd rodičov. Sám vedel, že len máloktoré takéto manželstvo prinášajú blaho, nie to ešte šťastie. Príkladom mu boli aj jeho rodičia. Museli sa vziať, lebo ich rodičia zasnúbili ešte v čase, keď boli v kolíske. Nikdy sa nemali radi. Keď sa teraz nad tým Philip zamyslel, tak prišiel na to, že vzťah jeho rodičov je dôvodom prečo sa nechcel doteraz oženiť. Neveril, že by našiel niekoho, s kým by mohol mať šťastné manželstvo. A aj keby len na okamih začal v to dúfať, tak sa to teraz všetko pokazilo otcovou doložkou v závete.

Keď sa vrátil na panstvo, tak ho už čakal Thomas.

,,Ako je možné to, že si nepredpokladal, že som v Londýne?" Opýtal sa ho Thomas bez toho, aby sa privítali.

Philip sa len zasmial. Pri ňom mohol ukázať svoju tvár aj s pocitmi. ,,Predpokladal som. No najprv som poslal list so sluhom tam. Keby si tam nebol, tak by som šiel do Londýna."

Thomas sa musel zasmiať. ,,Titul vojvoda ti v tomto ohľade sedí."

Teraz sa už obidvaja mohli privítať a Philip ho zaviedol do pracovne, kde Thomasovi všetko vysvetlil. Thomas sa snažil nesmiať, ale nie vždy nad smiechom vyhral.

Vytvorili zoznam vhodných kandidátok. Držali sa toho, čo si vytvoril Philip. Na druhý deň vyrazili do Londýna. Philip mal panstvo vzdialené len jeden deň cesty od Londýna a aj to nie celý deň. Z Wragburn Abbey Philip nechodil nikdy do Londýna, nepotreboval to a ani sa nechcel zúčastňovať týchto spoločenských udalostí. Ale tentokrát to bola nutnosť. Nie len to. Do Londýna bude musieť cestovať skoro stále, lebo ako vojvoda musí byť v parlamente. Už nebude len v sieni Lordov, no aj túto funkciu si musel plniť. 

V Londýnskom sídle sa usídlil v jeho izbe, nie v izbe jeho otca. Aj toto sídlo bude musieť dať prerobiť. Posledné úpravy robila ešte jeho matka a to bolo pred mnohými rokmi. Pamätal si na tie roky, vtedy jeho matka ešte verila, že sa jej vzťah s otcom zmení, ale nikdy sa nezmenil a matka začala upadať. Zomrela, keď jeho sestra mala 8 rokov a on mal vtedy 13 rokov. Bolo to presne pred trinástimi rokmi. Buď túto úlohu preberie jeho manželka, tak ako má alebo sa sám postará o prerábku panstiev, v ktorých bude tráviť najviac času.

Nasledujúci večer obidvaja muži vchádzali do veľkej sieni, kde hostiteľkou bola významná vojvodkyňa. Keď uviedli Philipa, tak sa skoro všetky oči otočili na neho. Všetci očakávali, kde sa prvýkrát ukáže nový vojvoda a aj ako vyzerá, keďže ho roky nevideli. No najviac zaujal mladé debutantky, nie len pre jeho výzor, ale hlavne pre správu, ktorá sa k nim dostala. Správu o tom, že si hľadá manželku. Philip sa ani nemusel snažiť, aby to rozniesol. Stačilo, že to notár prezradil svojej dcére a tá to povedala ďalšej a ďalšia ďalšej. Stačili na to iba tri dni.

Philip na to prišiel pomerne skoro, lebo matka jednej mladej lady mu to bez nejakých okolkov povedala rovno do tváre. Od kedy vošiel, tak ho obklopili mladé dámy, ale aj matky, ktoré mu chceli predstaviť svoje dcéry. Nikdy to nerobili okate, stále našli nejaký vynaliezavý spôsob ako sa k nemu dostať. Ani s jednou z nich si ale nezatancoval a dokonca si nezapamätal ani ich mená, ktoré sa mu začali zlievať. Bol unavený, potreboval odísť z tohto šialenstva. Našiel Thomasa a obsadili tmavý kút v jednom zo salónov pre pánov.

,,Je to hrozné Thomas." Vzdychol si zúfalo Philip. ,,Keď si prejdem náš zoznam, tak som sa zoznámil skoro so všetkými adeptkami a žiadna podľa mňa nevyhovuje. Sú povrchné a ani k jednej som zatiaľ nepocítil žiadne sympatie. Sú to dámy bažiace po titule. No ja takúto ženu nepotrebujem. Potrebujem manželku, ktorá bude úprimná, ktorú nikto nejako nevyužije, aby sa dostal ku mne. A čo urobil môj otec? Nechal mi na to málo času."

Thomas vycítil zúfalstvo z hlasu Philipa. Vedel, že takýto úprimný je len pri nemu a svojej sestre. K ostatným bol odmeraný. Preto sa rozhodol byť teraz úprimný k nemu ešte viac ako stále.

,,Philip, on ti dal množstvo času. Celé roky ťa upozorňoval na to, že sa musíš oženiť. To ty si si vybral minimum času. Odlož ten zoznam do toho vrecka. Ideme nájsť zvyšné dámy zo zoznamu a nájdeme ti manželku."

Philip súhlasil, ale mal podmienku, že si najprv obzrie dámy, pozrie sa na nich ako sa zhovárajú s ostatnými a až potom sa s nimi pozhovára on.

Myslel si, že tento večer neprinesie nič pekné, keď odchádzali od ďalšej dámy. Chcel už odísť a prísť na inú spoločenskú udalosť, ale vtedy zahliadol ženu, ktorú v tom množstve dám, ktoré ho obklopili nevidel. Zaujala ho jej úprimným úsmevom a nevinnými očami. Bol prekvapený, že ona pri nemu nebola. Dnes si pripadal ako atrakcia, ktorú si chceli obzrieť všetci. Postávala pri staršej dáme a na prvý pohľad sa mu zdala uvoľnená. 

,,Kto je tá dáma v tých modrých šatách? Opýtal sa Thomasa.

,,Veľa dám tu má modré šaty." Odfrkol si Thomas. Vedel, že od Philipa viac slov nedostane, tak sa zahľadel tam kam sa pozeral jeho priateľ. Musel sa usmiať nad tým, kto zaujal jeho pozornosť.

,,Je to lady Elizabeth Dortmundová. Nemáme ju na našom zozname." Stroho odvetil Thomas.

,,Ale prečo? Vyzerá, že ju tu nikto nezaujíma."

,,Lady Elizabeth sme vylúčili preto, že aj keď je tento rok jej tretia sezóna, tak nepatrí medzi dámy, ktoré by sa chceli vydávať. Odmietla už tri žiadosti o ruku, takáto žena by už nemala dostať žiadnu žiadosť o ruku." Thomas nemal rád ženy, ktoré sa líšili od ostatných žien.

,,Ty si ju vylúčil Thomas! Ja ju práve teraz pridávam na zoznam a to hneď na prvé miesto. Žena, ktorá odmietne žiadosti troch mužov a ešte sa im ukazuje na oči, je vhodnou adeptkou na vojvodkyňu, nemyslíš?" Obzrel sa na Thomasa a vybral sa za Elizabeth.