Prvý nápad, ktorý viedol k vytvoreniu príbehu o Reinhardovi a Benovi som dostala vďaka #výzva12 a zadaniu postapokalypsa. Rozhodla som sa to poňať trošku svojsky. Keďže milujem stredovek a fantasy, prečo to neskĺbiť s budúcnosťou?

A tak vznikol svet, ktorý je tým naším o státisíce rokov neskôr. Ľudstvo stihlo dosiahnuť svoj vrchol a znova sa vrátiť na začiatok vývoja. Jedinými pamiatkami na vyspelé technológie sú dávno zabudnuté laboratóriá ukryté v najneprístupnejších častiach sveta.
A s nimi súvisia tieto príbehy.

Popol, ktorý je spomenutý aj v názve, totiž nie je obyčajný. Je to zmes sopečného popola, prachu a chemikálií z laboratória v krátere sopky. Má jednu nepríjemnú vlastnosť. Premieňa takmer všetko, čoho sa dotkne.

A tu prichádzajú Reinhard a Ben, nerozlučná dvojica, ktorá mi do tohto sveta sadla. Zamilovala som sa do nich, okamžite.

Čo sa týka sveta, jeho histórie a pod., predstavte si stredovek v takom 10. storočí. Stále ma napadajú nové veci a vymýšľam názvy miest, kráľovstiev a krajín. To všetko je však iba na začiatku. Čaká ma ešte dlhá cesta.

Keď som napísala prvý príbeh z tohto sveta, ktorý je zároveň aj prvým príbehom v tejto zbierke, nečakala som, že budú nasledovať aj ďalšie. Nemala som také znalosti jazyka a kultúry, ktorá ma fascinuje (narážam na keltskú), to sa však zmenilo. Teraz viem základy škótskej gaelčiny a konečne tomu prichádzam na kĺb.

Vďaka patrí aj mojej skvelej bete Eyla555
ktorá mi pomáha vychytať všetky iksy a kiksy.

Neviem, koľko poviedok bude v tejto zbierke. Dúfam však, že to pri dvoch, ktoré už (skoro) mám neskončí.

Prajem vám príjemné čítanie!