Vstala som do nového dňa. Dnešok je posledným dňom našej dovolenky na Havaji. Zajtra letíme domov. Hoci viem, že sa sem môžeme kedykoľvek dostať Austinovým portálom, aj tak mám taký ten zvláštny pocit, ktorý sa vždy objavuje pri odchode z dovolenky. 

Obliekla som si letné šaty svetlo-modrej farby, ktoré sa mi hodili k pleti stmavnutej od slnka. Z hnedých vlasov som si zaplietla voľný vrkoč.

„Včera som chcela na dnes objednať ďalší výlet loďou. Ale po ďalšom vašom úlete som si to rozmyslela," ozvala sa stará mama. „Nevadí. Aspoň budeme mať viac času zbaliť si veci. Treba nám ísť skôr spať. Zajtra odlietame zavčasu." Ach, ako jej to mám vysvetliť? Myslí si o nás, že sme neporiadne a snažíme sa rebelovať...

Kráčali sme dlhou hotelovou chodbou po tmavomodrom koberci ako už toľkokrát predtým. Tichým výťahom sme sa odviezli na prízemie a vošli do plnej jedálne. Stará mama bola celý čas ticho. Kto vie, kedy sa nad to povznesie. Počas raňajok mi zazvonil mobil. Volala Emma.

„Áno?"

„Ahoj. Môžeš prísť do jaskyne? Austin mi písal, že pre nás niečo má." To bude mať zas babka reakciu. No čo... Vyhovorím sa, že sa chceme rozlúčiť s kamarátmi.

„Jasné," odvetila som. Ela na mňa spýtavo pozrela.

„Fajn. Počkám vás na malej pláži a môžeme tam ísť spolu."

„Dobre. Najeme sa a prídeme. O pol hodinu sme tam."

„Okej. Ahoj."

„Ahoj," pozdravila som a zložila. „To bola Emma."

„No jasné. To som si mohla myslieť. Ešte, že som ten výlet neobjednala," skonštatovala stará mama.

„Chceme sa len rozlúčiť s kamarátmi," povedala som.

„No dobre. Ale nech ste popoludní naspäť. Potrebujeme sa čo najskôr zbaliť a upratať izbu, nech môžeme ísť skôr spať."

„Jasné, neboj."

S Elou sme vyšli von. Slnko pripekalo ako aj posledné dni. Preto sme sa zdržiavali väčšinou pod stromami. K tomu, aby nám nebolo teplo, to síce nepomohlo, ale aspoň nám slnko nepieklo na hlavu počas celej cesty. Aj napriek veľkému teplu a silnému slnku, je leto mojím obľúbeným ročným obdobím. Jednoducho milujem tú letnú atmosféru, ktorej sa nič nevyrovná. Ela je na tom podobne. Ako kamarátky sme sa v mnohých veciach naozaj našli.

V diaľke sa začalo črtať niekoľko obrovských balvanov, za ktorými sa ukrýva malá pláž. Prešli sme okolo stánkov so zmrzlinou a suvenírmi a obišli balvany. V piesku na pláži sedela Emma a pozorovala morské vlny.

„Ahoj."

Otočila sa. „Ahojte."

„Tak ako to vyzerá s tvojím otcom a jeho kamošmi? Pamätajú si niečo?" zaujímalo ma.

„Absolútne nič. Oni fakt skočili na to, že sa ožrali. Síce sa čudovali tomu, že ich z alkoholu nebolí hlava a nie je im zle od žalúdka, ale tak či tak to zhltli aj s navijakom." Zasmiala sa Emma.

„Takže sme dopadli dobre," poznamenala Ela.

„To si píš. Lepšie, ako dobre. Zámerne som sa ich spýtala, či pri potápaní niekedy videli morskú pannu. Pozerali na mňa ako na blázna. Otec dokonca povedal, že by som mala zájsť k psychológovi." Postavila sa a kráčala k moru. „Lepšie to dopadnúť ani nemohlo. Sme v úplnom bezpečí."

Nasledovali sme ju a rozbehli sa. Po niekoľkých sekundách kontaktu s vodou sme sa ponorili. More a dovolenkové destinácie som milovala od malička. Po tom, čo som sa pred dvomi týždňami premenila na morskú pannu, sa môj vzťah k vode ešte viac prehĺbil. Mrzí ma síce, že sa už nepostavím na surf. Byť morskou pannou má však viac výhod než nedostatkov. Je to výnimočné, skvelé, dokonalé... Nikdy by som si nepomyslela, že ma raz postretne niečo takéto úžasné.

Vnímala som chlad vody a užívala si pohľad na jej modrú nekonečnosť. Čoskoro sme uvideli koralový tunel. Preplávali sme pomedzi farby koralov a vynorili sa v jaskyni. Na zemi sedeli Austin a Luna.

„Ahojte. Austin, Emma vravela, že pre nás niečo máš," poznamenala som.

„Hej. Niečo, čo sa vám ako morským pannám dosť zíde," odpovedal. Dostali sme sa na súš. „A taktiež som aj niečo zistil o pentagrame."

„Akom pentagrame?" čudovala sa Emma.

„O pentagrame, ktorý je tu v jaskyni. Päť jazierok, ktoré sú pod zemou spojené tunelmi," pripomenul.

„Aha. Jasné."

„Je to presne tak, ako sme si aj mysleli. Vytvorili to tu kúzelníci. Jeden starý rod, ktorý na Havaji žil približne v pätnástom storočí. Doma o tom máme knihu."

„Ale... prečo by kúzelníci tvorili miesto, na ktorom sa ľudia môžu premeniť na morskú pannu?" napadlo mi.

„Ich pôvodným zámerom bolo zmeniť na kúzelníka jednu ženu menom Lara, ktorá sa náhodou dozvedela o kúzelnom svete a túžila doň tiež patriť. Lenže trochu to nedomysleli. Čo sa aj dalo čakať, keďže to bolo prvýkrát v histórii, čo sa niekto pokúsil dať človeku kúzelnú moc. Rituál bol ovplyvnený tým, že jaskyňa je prepojená s morom. Niektoré koraly a voda v jazierkach bola začarovaná, aby kúzlo vyšlo. Lara sa v rámci rituálu musela celá ponoriť do najväčšieho jazierka, zatiaľ čo vo zvyšných štyroch boli kúzelníci, ktorí čarovali. Musela sa porezať na jednom z koralov, ktoré boli začarované. Počas zaklínania vznikol v najväčšom jazierku vír, ktorý Laru stiahol na dno. Schopnosti získala. Avšak boli iné, ako sa čakalo. Zmenila sa na morskú pannu a mala spojenie s jedným z prírodných živlov. Bola to prvá morská panna na svete."

To, čo Austin práve povedal, nás veľmi prekvapilo. Nečakali sme to.

„Takže to znamená, že ak by sa Lara nechcela stať kúzelníčkou, nikdy by nevzniklo toto miesto a ani žiadne ďalšie morské panny?" spýtala sa Ela.

„Nikdy by sme sa nezmenili," povedala som.

„Áno, to je pravda," odvetil.

„Vau," hlesla Emma.

„Ale veď vo svete existuje viac takýchto miest," ozvala sa Luna.

„Existuje," prikývol Austin. „Keď sa toto stalo, hneď sa to medzi kúzelníkmi rozkríklo. Tí sa potom pokúsili urobiť to isté."

„Je fakt neskutočné, že sme morskými pannami len vďaka tomu, že v pätnástom storočí sa nejaká žena chcela stať čarodejnicou," skonštatovala Luna.

„To je... vau," povedala som.

„A to nie je všetko," pokračoval Austin. „Preto, že bolo náročné vyhýbať sa vode, kúzelníci vymýšľali rôzne zaklínadlá, ktorými by Lare pomohli."

„Vieš nejaké zaklínadlo, ktoré nám pomôže nezmeniť sa zakaždým po kontakte s vodou?" spýtala sa Ela.

„Dá sa to tak povedať. Preto som chcel, aby ste sem dnes prišli. Nebyť toho, že Luna v jaskyni objavila pentagram, nikdy by mi nenapadlo hľadať o tomto mieste informácie v knihách kúzelníckej histórie."

„O čo presne ide? Ako to funguje?" spýtala sa Luna.

„Ide o to, že z koralu z jazierka vytvorím prívesky na krk a začarujem ich. Keď ich budete mať na sebe, tak sa pri kontakte s vodou nezmeníte na morské panny. Ak sa ale napríklad budete sústrediť na to, že sa chcete zmeniť, tak sa zmeníte. Vlastne tým môžete ovládať svoju premenu. A aj premenu späť na človeka. Nemusíte čakať, kým uschnete."

„Austin, presne toto sme potrebovali. Ty si naša záchrana," povedala som. Doma pre mňa nebude jednoduché vyhýbať sa vode a ochrániť tajomstvo. Najmä nie v Dávidovej prítomnosti. Takže toto je pre mňa spasenie.

Austin z jazierka vytiahol niekoľko malých častí koralov. Kúzlom ich vybrúsil do tvaru kryštálov a navliekol ich na šnúrku. Zaujímavo odrážali svetlo a vyzeralo to veľmi pekne. Ku každému jazierku postavil sviečku. Prívesky dal na zem do stredu pentagramu. Postavil sa k najväčšiemu jazierku.

„Teraz budem potrebovať všetky živly. Každá z vás má spojenie s jedným z nich. Ja budem v najväčšom jazierku symbolizovať silu ducha. Lea, ty ako voda, budeš v jazierku po mojej ľavej ruke. Hneď vedľa teba bude Emma ako oheň, potom Luna ako zem a v jazierku po mojej pravej ruke bude Ela." Podľa Austinových inštrukcii sme sa každá postavili k jednému z jazierok.

„Super. Cípy pentagramu vždy symbolizujú štyri živly a ducha. Prvá morská panna vznikla práve z moci pentagramu. Preto majú morské panny vždy spojenie s nejakým živlom. Lebo v jaskyniach, kde sa premenia, pulzuje moc pentagramu. Ak ide o nás, kúzelníkov, my väčšinou môžeme používať silu každého živlu. Ak teda, samozrejme, poznáme dané zaklínadlá." Austin vstúpil do najväčšieho jazierka a vyzval k tomu aj nás. Každá sme vošli do jedného z menších jazierok a po chvíľke sa zmenili. „Teraz svoju energiu zamerajte na prívesky, zatiaľ čo ja budem odriekať zaklínadlo." Pozrela som sa na náhrdelníky a sústredila som sa na to, aby som k nim poslala vodnú energiu. Emma, Luna a Ela urobili to isté, akurát že k príveskom poslali energiu svojho živlu. Sviečky stojace pri jazierkach sa rozhoreli. Keď Austin začal rozprávať zaklínadlo v neznámej reči, plamene vyskočili do výšky. Prívesky ležiace na zemi zasvietili farbami štyroch živlov – vody, ohňa, zeme a vzduchu. Svetlo sa zväčšovalo, až zalialo celú jaskyňu. Potom sa náhle zmenšilo, až úplne zmizlo. Vyzeralo to, ako keby ho prívesky pohltili. Bolo to fakt úchvatné. Ešte som také niečo nevidela.

„Hotovo?" spýtala sa Emma.

„Áno. To je všetko," odvetil Austin.

„Som fakt zvedavá." Ela vyliezla z jazierka. My sme urobili to isté. Keď sme nadobudli svoju ľudskú podobu, dali sme si prívesky na krk a hneď sa vrhli na ich odskúšanie. Namočili sme si do vody ruku a čakali, čo sa stane.

„Toto je fakt bomba, Austin. Znova môžem vyučovať surfing," potešila sa Emma. „Fajn. Teraz sa skúsim zmeniť." Zvalila sa na zem s plutvou namiesto nôh a o pár sekúnd sa jej opäť objavili nohy.

S Elou a Emmou sme sa vrátili do hotela. Keď sme prechádzali okolo hotelovej pláže, stretli sme Liama s Emmetom. Rovnako ako ja s Elou, tiež sa Emmy pýtali na jej otca a jeho kamošov.

„Ako to dopadlo? Uverili, že sa opili?" spýtal sa Emmet.

„Jasné. Zhltli to jak nič."

„Zajtra už idete domov, čo?" spomenul si Liam.

„Škoda," hlesol Emmet.

„Dosť sme toho s vami zažili," povedal Liam.

„Budete nám chýbať," povedal Emmet a z ničoho nič objal Elu. Všetkých nás to prekvapilo.

Zasmiala som sa. „Ideme síce domov, ale v blízkej dobe sa tu znova objavíme."

Emmet pustil Elu. „Nechápem. Ako to?"

„Austin je predsa kúzelník," povedala som stíšeným hlasom, aby ma náhodou niekto okoloidúci nepočul.

„Aha. Jasné. To mi vôbec nenapadlo."

„Vlastne sem môžete prísť kedykoľvek sa vám zachce."

„To je pravda," usmiala som sa. „Mať kamoša kúzelníka má svoje výhody."