Keď sa zobudila, ešte nebolo ráno.
„Ciri, vstávaj." Remus sa snažil, aby ju budil jemne, ale v jeho hlase bolo badať nervozitu.
„Čo sa deje?"
„Zabudol som, že dnes sa nám začínajú veľkonočné prázdniny." Keď videl jej zmätený pohľad, poponáhľal sa s vysvetlením. „Jednoducho odchádzame z Rokfortu, z tohto hradu, preč. Nebudeme tu dva týždne a keďže ty k nám do školy nechodíš..."
„Toto je škola?" prerušila ho.
„Áno, ale počkaj s otázkami. Keďže si tu neoficiálne, netrvalo by dlho, kým by si ťa niekto všimol a pretože nie si mág, asi by ťa poslali do muklovského, myslím nečarodejníckeho sveta."

„A to je zlé?"
„No, možno by ani nebolo, keby si sa v ňom vedela pohybovať. Lenže sa obávam, že budeš úplne stratená. Stačil mi na to tvoj pohľad na moje oblečenie. Jednoducho, svet vonku je úplne iný ako čakáš. Potrebuješ pomoc."
„A tu by som ju nedostala?" zamračila sa.
„Ja neviem, ale... nechcem riskovať, že ťa pošlú preč nepripravenú."
Zdvihla jedno obočie.
„Dalo by sa povedať, že mám slabosť pre zatúlané tvory," zapýril sa jemne. „Každopádne, chcem ti pomôcť," dodal rozhodne.

„A to riešenie je?"
„Poď s nami. Chystáme sa k Jamesovým rodičom. Môžeme ti tam pomôcť s prispôsobením sa nášmu svetu." Aj keď jedna moja časť stále nemôže uveriť, že ty nie si odtiaľto.
„A prečo si si istý, že tu chcem zostať čo i len o chvíľu dlhšie?"
„Neviem... mal som len taký dojem. Ale to mi niečo pripomenulo. Aby sme vedeli, na čom sme, rád by som ti položil niekoľko otázok. Ešte predtým, ako sa rozhodneš."

„Ahá, takže to nebol príkaz?" Ciri sa zatvárila naoko prekvapene. „Lebo to tak znelo."

„Prvá otázka – odkiaľ si prišla a prečo si tu?"
„To boli dve." Blysol po nej pohľadom. „Ale dobre, zodpoviem ti ich naraz, lebo spolu súvisia.
Prišla som z iného miesta a času, kde som, takpovediac, poriadne zamiešala karty. Nemala by som sa tam nejaký čas ukazovať, pokiaľ sa nechcem dostať do problémov... a tak som skončila tu. A asi by som tu rada chvíľu pobudla. Veď aj v tomto svete sa určite nájde práca pre zaklínačku..."

„Obávam sa, že nie," sklamal ju Remus. „Ak jej náplň spočíva v zabíjaní monštier..."
Jej výraz mu prezradil, že tak to je.
„Takže," vrátil sa k predošlej téme, „pôjdeš s nami? Aj napriek tomu?"
„Pôjdem."

••••

Ráno sa zobudili aj ostatní a Ciri tak mala možnosť spoznať Siriusa, ktorý mal v očiach podobnú šibalskú iskru ako James a Petra, tichého, avšak dobrosrdečného.

Všetci traja čarodejníci prekonali šok, že sa im cez noc v izbe zjavila neznáma dievčina a pozoruhodne rýchlo sa prispôsobili. V rámci možností. Remusovo vyhlásenie o jej pripojení sa k nim cez prázdniny ich prekvapilo.
Ale aj s tým sa vysporiadali, každý po svojom.

Sirius sa pri pohľade na ňu uškrnul. „Tak ty chceš ísť s nami na prázdniny? Pochybujem že v tomto svete prežiješ týždeň. Ak je vôbec pravda, čo tvrdíš. Nepripadáš mi ako mimozemšťanka..."

„A čo ty vieš? Možno som viac, ako sa zdám byť. Nakopať zadok ti zvládnem určite," ohradila sa Ciri. Dotkla sa meča položeného na posteli.

Sirius žmurkol. „So slovami to teda vieš. A čo tak s tým–"

„Sirius. Nemusíš sa nechať zabiť hneď v prvý deň," povedal Remus potichu. Čiernovlasý chlapec zmĺkol a neisto zazrel na Cirin meč.

„Iba som žartoval," povedal mierne ospravedlňujúcim tónom. A žartoval naďalej, i keď už miernejšie.

Aj James vtipkoval. Remus mierne nervózne vysvetľoval Ciri všetko, na čo sa ho pýtala a Peter sa placho usmieval.
Príprava netrvala dlho. Za pol hodinku už boli vychystaní na raňajky a keďže Ciri nemohla ísť s nimi, sľúbili jej, že jej nejaké jedlo prepašujú. Koniec koncov, mali s tým už skúsenosti.

Kým boli preč, rozmýšľala, kde sa to ocitla. Dozvedela sa, že Rokfort je veľká škola pre čarodejníkov z celej krajiny, že sú vlastne na ostrove, že muklovia nevedia o čarodejníkoch... otázky sypala na Remusa bez ladu a skladu, takže v tom mala zmätok.
On bol zas zmätený z toho, ako prešla cez ochranné bariéry okolo školy. Čarodejník by to nezvládol. A nemôže byť mukelka, keďže všetko vníma.

Na túto otázku mala Ciri jednoduchú odpoveď. Je prosto zaklínačka a dieťa Staršej krvi. Jej schopnosti ovládať čas a priestor sú iné než moc čarodejníkov. Zábrany postavené pre nich ju neobmedzujú.

Hoci ju tento nový svet miatol, zároveň cítila vzrušenie. Vrhá sa do neznáma, poznáva nespoznané. Bola pripravená na nástrahy, čo ju tu čakajú a aj keď sa Remus tváril skepticky ohľadom monštier, verila, že nejaká práca pre ňu sa tu nájde.

Keď sa ostaní vrátili, našli ju sedieť na zemi. Vyskočila, aby sa postavila a Sirius sa nad tým usmial, kým nezbadal meč, čo mala na chrbte. Neurobila však žiadny pohyb k nemu, nechcela útočiť. To len nedočkavosť ju prinútila rýchlo zareagovať.

Remus jej podal chlieb a odniekiaľ vylovil aj šunku a syr. Ciri so záujmom pozerala ako ich vyťahuje a rozmýšľala, odkiaľ, ale nad zvedavosťou zvíťazil hlad. Pustila sa do raňajok. Remus si sadol vedľa nej.

Dojedla a videla, že ostatní už sú pripravení. Prijala neviditeľný plášť a nechala sa obklopiť skupinkou podľa plánu, na ktorom sa dohodli. Keďže nemôže byť videná, dostane sa z hradu rovnako, ako doň prišla.

Záškodníci vyšli z izby a suverénne prešli chrabromilskou klubovňou a všetkými schodmi meniacimi miesto až dole. Sirius posmešne zakýval Filchovi pri hlavnej bráne a už boli vonku na trávniku. Pokojne sa vydali k plotu a zaň, ich postupu nič nebránilo, keďže odchádzali na veľkonočné prázdniny.

Za plotom sa James usmial smerom, kde tušil Ciri.
„Teraz sa všetci chytíme za ruky," povedal a natiahol tie svoje do priestoru. Ostatní automaticky urobili to isté a chytili sa. Aj Ciri pod záštitou plášťa zovrela Remusovu a Siriusovu ruku, čo pri pohľade z hradu muselo vyzerať nezvyčajne, keď im zdanlivo mizli do prázdna.
Netrvalo to však dlho.

„Trochu ťa to stlačí," upozornil ju Remus na poslednú chvíľu. Zrazu pocítila, že ju niečo zviera, akoby sa pchala do nejakej mimoriadne úzkej rúry. Zavrela oči a keď ich otvorila, videla pred sebou malé námestie uprostred dediny, ktorú nepoznala. Zakrútila sa jej hlava a mala pocit, že bude vracať. Našťastie sa jej ho podarilo potlačiť.

So záujmom sa obzerala okolo seba. Čarodejníci zabočili do bočnej uličky a keď sa presvedčili, že sa nik nedíva, zhrčili sa okolo nej a James jej stiahol plášť.
„Tu už sa skrývať nemusíš. Sme v Godricovej užľabine, mojej rodnej dedine. Prázdniny budeme tráviť u mňa," zazubil sa.

Ciri len prikývla a znova sa obzrela. Toľko zvláštnych vecí! Nemala však čas všetko si prezrieť poriadne, pretože už kráčali smerom od námestia. Prišli až pred celkom veľký dom s upravenou záhradou.

Tak ako všetky ostatné, nepodobal sa na žiadny z jej sveta. Vyzeral pevne, zručne postavený, s červenou strechou a balkónom na poschodí. Dosť veľký pre všetkých a za ním bolo vidieť záhradu s kvitnúcimi kvetmi. Plot bol železný s kovaním.

Keď James vytiahol prútik a odomkol bránku, domové dvere sa otvorili. Stála v nich postaršia pani s prešedivenými vlasmi, ktoré si stále uchovávali náznak tmavej farby.