Ustrnula. Za sebou vycítila niečiu prítomnosť.
Bleskovo sa otočila s mečom v ruke a namierila ho proti novej hrozbe. Bol to mladík. Prekvapene zaspätkoval a reflexívne vytiahol tenký prútik, s ktorým zastal v podobnom postoji ako ona.

„Skús ma tým drievkom začarovať a neskončíš dobre," varovala ho výhražne. Až potom si všimla jeho zvláštne oblečenie a nechápavý výraz. Nechystal sa zaútočiť, hoci paličku držal v pohotovosti. Opatrne sklopila meč, ale stále bola napätá, čakala boj.

Neznámy sa na ňu zahľadel skúmavým pohľadom, potom mu tvárou prebleskol zamyslený výraz. Nakoniec pomaly zdvihol ľavú ruku, ukázal, že v nej nič nemá. Keď dievčina upriamila pozornosť na jeho dlaň, v mysli vyslovil zaklínadlo.

Dievčina sa inštinktívne napla, keď postrehla slabé zamávanie paličky, ale nič sa nestalo.

„Rozumieš mi?" opýtal sa po chvíľke. Prikývla. Kúzlo fungovalo, pomyslel si.
„A ty mne?" Videla mu na očiach, že áno. „Tak potom láskavo sklop ten prútik, inak budeš mať môj meč v zadku."

Mladík na ňu vytreštil oči a automaticky sklopil paličku, ale hneď potom sa podozrievavo zahľadel na jej zbraň. Dievčina ju bez náhlenia zasunula do pošvy, stále ale bola pripravená ju vytiahnuť.
„Kto si?" opýtal sa chlapec neveriacky po chvíli ticha.
„Víla isto nie," pousmiala sa, „a ak mi neveríš, určite to nebudem dokazovať na koberci z machu."
„To mi je jasné," zamračil sa on. „Počkať, čo? Koberec z machu? Nerozumiem..."

Bojovníčka si otrávene vzdychla a chcela mu to vysvetliť, keď sa mu lepšie prizrela. To, čo ju zarazilo už predtým, teraz vystúpilo do popredia. Mladík mal úplne odlišné šaty od akýchkoľvek, aké kedy videla. Pod plášťom – ten ešte spoznávala – mal čosi ako košeľu. Nohavice nepripomínali tie jej, topánky taktiež.

Vrátila sa pohľadom k jeho tvári a z jeho výrazu sa dovtípila, že rovnako on vníma jej oblečenie.
„Si čarodejník," povedala a nebola to otázka. „Je vás tu viac?"

Jej slová ignoroval a namiesto toho sa rozhliadol okolo seba. Keď zazrel pavúčie monštrum za ňou, rozšírili sa mu zreničky.

„Nemusíš sa báť, zabila som ho," povedala.
„Ty si zabila acromantulu?" Neveriacky si ju premeral, hoci jej špinavé oblečenie hovorilo samé za seba.
„Multipoda, chcel si povedať," opravila ho.
„Toto je acromantula," kývol smerom k tvorovi. „A povedz mi, prosím, že si ju nezabila ty."

„Zabila. No čo tak zazeráš? Som zaklínačka, je to moja práca. Okrem toho, ten multipod, či acromantula, ako ho nazývaš, si na mne chcel zgustnúť. Len som sa bránila."

Mladík si vzdychol. Neviem, kto si, spanilá panna neznáma..."
„Žiadna panna! Ciri."
„Tak dobre, Ciri, netuším, kto si, ale práve si zabila jedného z chránených tvorov na tomto pozemku. Nehovoriac o tom, že ťa takmer zožral. Myslím, že..."

„Nehovor, že ma za to postavíte pred súd!" skočila mu do reči. „Ako som povedala, je to, koniec koncov, moja práca, môj fach. Vyznám sa a keď ti poviem, že táto beštia by nepochybne vraždila ľudí tam z toho hradu, viem, čo hovorím."

„Áno," prikývol mladík s jedným kútikom vykriveným v úsmeve. Ciri mala pocit, že je to úsmev smutný. „Ibaže, tu žijú desiatky takých beštií a do hradu ani von z lesa ísť nemôžu."

Tentoraz to bola Ciri, kto vypliešťal oči, hoci len na moment, lebo po krátkom zamyslení dávalo zmysel, že ak je tu čo i len jeden čarodej, zabezpečí hrad magickými bariérami. Hoci, ten mladík nevyzeral ako mocný magik, veď musel byť len o niečo starší od nej.

„Chcel som povedať, že aj keď netuším ako si sa sem dostala a kto si, myslím, že by si mala ísť so mnou do hradu. Tam sa nemusíme báť, že nás niečo napadne. No, okrem Siriusa... ale to je jedno. Nehodlám ťa priviesť pred riaditeľa... najprv začneme s tým, ako si sa sem dostala a prečo si tu. To všetko však až na hrade."

Ciri nerozmýšľala, kto je Sirius. A čo sa týkalo otázok, oveľa viac ako on toho nevedela. Navyše, väčšinu nehodlala tajiť. „Majú tam teplé postele?"
Mladík prikývol.
„Tak ma veď."

Bez slov rozžiaril prútik a kývol jej, nech ho nasleduje. Ciri pozerala na svetlo vychádzajúce z paličky. Pripomínala jej prútik, ktorý vlastnil druid Myšomech, ale zároveň to nebol on.

Zdá sa, že sa o tomto svete bude musieť veľa naučiť.

Predtým, než vykročili, sa k nej mladík ešte obrátil.

„Som Remus."