„Často chodíš na svadby svojim bývalkám?" podpichne ma a vsunie mi do prázdnej dlane ďalší pohár pomedzi to, ako sa presúva do prezdobenej sály s gýčovou výzdobou. Cez kvetami preplnenú klenbu prechádzajú ruka v ruke mladomanželia. Diana žiari, hádže preafektované úsmevy na všetky strany.

Zapozerám sa na ňu a pohľad strhnem na jej bratranca stojaceho vedľa mňa. „Je to zábava. Sledovať, ako som sa vyhol guľke, ponechal ju tomu chudákovi," trknem hlavou smerom k jej čerstvému manželovi, s ktorým spolu zametajú rozbitý kus tanieru.

Uškrnie sa a odtiahne ma nabok. „Do roka a do dňa bude po manželstve," zhodnotí a odfrkne si.

Obdivne prikývnem, som rád, že sa medzi nami nachádza aj takýto rozumne uvažujúci človek. „Nebodaj to svojej sesternici nepraješ?" vrátim mu rypnutie a spoločne sa vydáme ku stolom. Hľadám svoju menovku. Keď ju zazriem, ani ma neprekvapuje, kam nás usadila. K obstarožným senilným tetkám s načúvacími slúchadlami v ušiach.

Nakloním sa k svojmu menu, nenápadne si ho ukryjem do dlane a zašepkám mu. „Kde sedíš?" pýtam sa ho rýchlo, kým je vpredu ruch, aby som sa mohol presadiť.

Pochopí to, stiahne ma za rukáv na druhú stranu a poukáže prstom na svoju stoličku. Napochytre vymením menovky, tým pádom akási Lenka sedí odteraz medzi tou starou bandou a ja sa pohodlne usadím na jej miesto.

„Niežeby som jej to neprial, ale nenahnevám sa, ak bude o rok podpisovať rozvod," vráti sa k mojej otázke a hovorí tak, aby som ho počul iba ja. Prisuniem sa k stolu a poriadne si poprezerám vyloženú ponuku fliaš. „Celkom nechápem, načo by si sem dnes prišiel dobrovoľne," vyjadrí s pokrčeným čelom.

„Prišiel som jej pokaziť svadbu," odpoviem nenútene. „Zaujímalo by ma, či by sa dala namotať. Chápeš, mňa vždy obviňovala, že ju podvádzam, takže dať jej okúsiť rovnakú medicínu," vysvetľujem mu a on ignoruje dianie okolo nás. Pozorne ma sleduje, pričom sa rehní.

„Chápem, ukrivdené ego," prikývne, akože mu to dochádza. „A podvádzal?" nadviaže na mňa, na perách má úškľabok, pretože vytušil, že trafil do čierneho. Medzitým mi príde správa od Radky, že musela neplánovane odísť, lebo Jožo je maród a ona mu zašla kúpiť lieky do lekárne. Nehorázna otrava.

„Raz," neklamem, v podstate ma nezaujíma, čo si o mne bude myslieť.

Uznanlivo kývne. „Celkom slušné."

„Nie som muž na vzťahy. Nerád sa viažem," vykladám mu, sám poriadne neviem prečo. Opakujem to pre seba aj pre druhých, aby som dal všetkým najavo, čo sa odo mňa môže čakať. Alebo lepšie povedané, že zo mňa vyvstane hocičo.

„V pohode. Záväzky sú naprd," podporí ma a stisne ma za plece. „Diana bola odmalička rozmaznaná ockova princezná. Pozri sa na ňu. Akoby bola celý život stvorená pre túto úlohu nevesty," ironicky zahlási a vrhne k nej pohľad plný závisti.

Nastáva väčší frmol, usádzať sa chystajú i ostatní hostia. Všimnem si ženu, ktorá zaspätkuje pri našom stole, otáča sa na iný smer a bezvýsledne krúži dokola, pokiaľ sa jej nepodarí nájsť svoje miesto. Nezdá sa jej to, a preto beží za zaneprázdnenou nevestou. O čomsi horlivo klábosia.

O niekoľko sekúnd ich už vidím kráčať naším smerom. Tvárim sa zamestnane a prihovorím sa vedľa sediacim hosťom, ktorí ma slušne odzdravia. „Zdravím vás, bavíte sa?" prihrmí sa k nám, v očiach jej ihneď zbadám podráždenie a zlosť, ale navonok sa javí šťastne a pokojne. „Prepáč, Tino, ale tu sedí Lenka," osloví ma a poukáže na vedľa stojace dievča.

Zdvihnem do vzduchu menovku a ukážem jej ju. „Pokiaľ dobre vidím, stojí tu moje meno," poukážem na očividné fakty. „Riadim sa podľa tvojich pokynov. Navyše tu s Henrichom sme si už padli do oka," zamrkám na ňu, líca má červené a predpokladám, že to nie je od lícenky. Za iných okolností by sa so mnou hašterila, ale toto je jej svadba a ona netúži po žiadnych rozbrojoch.

„Isteže, asi sme to museli popliesť," prizná si vinu, zacvaká nervózne zubami. „Lenka, je mi to ľúto, budeš musieť sedieť tam. A vám prajem príjemnú zábavu," zaželá nám formálne, odpochodujúc k svojmu manželovi značne vytočená.

Henrich zdvihne pohár do vzduchu a naznačí prípitok. „Prečo som ťa spoznal až teraz?" myslí ako rétorickú otázku. „Tak na zdravie. Naše aj to Dianino!" prednesie a dobre sa baví na tom, ako sa jeho sesternica stiahla bez boja.

Kým sa dostaneme k prvému chodu, zaznie asi milión príhovorov, ktoré sú všetky trápne, nudné a monotónne. Čulý sa udržiavam za neustáleho dopĺňania tekutín, pretože usúdim, že nemusím byť hladný aj smädný súčasne.

Nasleduje prvý tanec. Pripravili si nádhernú zosúladenú tanečnú choreografiu. Diana bola vždy ako drevo, aj teraz iba znudene vyzivujem, no nenechám si ujsť príležitosť zatancovať si s veľavýznamnou nevestou tiež. Chytím ju okolo pásu, nemá čas protestovať a pozerajú sa na nás, čiže je v úzkych a necháva sa mnou viesť.

„Pekne voniaš," pričuchnem si k nej, strniskom sa obtriem letmo o jej líce a ona na mňa zdesene vyvalí očami. Uchopím ju silnejšie okolo pásu. „Fakt nemusíš vyzerať tak zhrozene. Mám záujem len si s tebou zatancovať. Ak pravdaže nemáš v hlave aj niečo iné, čo by sme spolu mohli robiť," vravím šeptom, ale ona ma pridobre počuje.

Mierne sa odtiahne, opätkom mi stúpne na nohu a rozhodne to nie je náhodné. „O čo ti ide? Som vydatá, daj mi už konečne pokoj!" zasyčí, jedno šťastie, že nám v pozadí vyhráva romantická hudba.

„To ty si mi poslala pozvánku," upozorním na jej chybu.

Snaží sa vymaniť z môjho zovretia, nepustím ju, ešte chvíľu ju chcem podusiť. „Pretože som si myslela, že to neprijmeš. Muselo ti dopnúť, že ťa tu nechcem mať!" odvrkne rozladene, čím vo mne vzbudzuje požadované emócie satisfakcie.

„Vidíš, drahá," skonštatujem s úsmevom, „so mnou sa nezahrávaj. Nie som slušný ani čestný chlap. Nabudúce ma už na súboj nevyzývaj. Alebo by si ma chcela naspäť?" ponúknem sa jej bezočivo.

Odkloní sa odo mňa čo najďalej a nechty silnejšie zaborí do môjho saka. Syknem od bolesti. „Si ožratý. Páchne z teba. Už sa mi neukazuj na oči," pohrdlivo mi prikáže, pesnička práve dohrá a ja ju pustím. Stratí sa so svojimi bielymi šatmi v dave ostatných svadobčanov a ja sa hodím na stoličku k jej bratrancovi.

Nemusím mu nič hovoriť, sám mi dolieva a Diana sa nemýlila. Som na mol. Dnešok je tým dňom, keď je človek oprávnený dať sa dole. „Vyšetrujem vraždy. Vieš, čo je paradox?" začnem hovoriť sám od seba a on ma neprerušuje. „Tá žena, s ktorou som ju podviedol, práve po nej pátrame. Je buď mŕtva, alebo sa stratila. A ešte vtipnejšie je, že s ňou možno mám dve decká. Krátko po našom sexe otehotnela," rozrečním sa, alkohol mi otupil zmysly a mňa Dianina svadba zasiahla zrejme viac, ako som si pripúšťal.

Kútiky na plných perách mu ovisnú. Pri bližšom pohľade má čosi z Diany. Jej oči a pery. „Takže ženy, hm," prevraví a zdá sa byť sklamaný. „To je dosť veľká škoda. Nič to. Objednám nám taxík a pôjdeme, čo ty na to?" navrhne a ja sa neobratne obzriem za seba. Asi bol debilný nápad skúšať na Dianu tieto triky. Nech žije, s kým sa jej len zachce, v podstate mi je ukradnutá. Som rád sám. Mám dokonca aj psa.

„Chceš ma odviezť domov?" zahlásim pobavene a motá sa mi jazyk. „To zvyčajne predátori robia. A potom svoju mladú korisť znásilnia a zabijú," opisujem mu scenáre z mojej brandže. Muži sú nepochybne zvieratá.

„Nie som z tých, ktorí balia opitých," namietne, vstane a postaví aj mňa. Odchádzame bez rozlúčky, zvalím sa na sedadlo a opriem si hlavu o jeho plece.

Vťahujem do seba jeho vôňu. Na predlaktí mu zazriem tetovanie hada a dotknem sa ho. „Pekné," pochválim mu ho a on sa strnulo odtiahne. „Aj ja ich mám pod košeľou niekoľko. Hviezdičky a niečo aj na ramene," trkocem, on sa posunie na druhú stranu k oknu.

„Škoda, že ich nemôžem vidieť," odvetí sarkasticky.

Uchechcem sa. „Mám sa ti tu vyzliecť?" zvolám posmešne a on sa zamračí.

„Tieto hry nerozohrávam," odsekne strojene a znepokojene sa pozrie na hodinky.

„A ja nechápem, o čom rozprávaš," sprvu mi nedochádza.

Pozrie na mňa ako na hlupáka. „Evidentne si na ženy. Takže nezačínaj niečo, čo nie si ochotný dohrať do konca," sfúkne ma, všimnem si vodičov pohľad v spätnom zrkadle a pochopím jeho slová možno inak, ako mienil.

„Tak sa pozeraj!" Odhodlane sa k nemu natiahnem, chytím ho za tvár a vsuniem mu jazyk do úst. Zarazí ho to, no o pár sekúnd už ochotne spolupracuje. Celkom mi nedochádza, prečo takto reagujem, no od začiatku som k nemu pociťoval istý a nevysvetlený druh príťažlivosti.

Zdrapne ma za krk, jeho ruky sú drsnejšie a iné, než na aké som naučený. Celé je to iná skúsenosť v porovnaní s bozkávaním ženy. Nikdy som žiadneho chlapa nebozkával. A ešte sa nestalo, že by mi kvôli nejakému stál.

Dôjde mi, čo stváram, prevrhnem sa na stranu. Opakom ruky si utieram ústa a tou druhou si prekrývam erekciu. „Zastavte!" impulzívne žiadam šoféra, poslúchne, a aj napriek tomu, že sa ma Dianin bratranec pokúša stopnúť, bežím dopredu. Cítim chuť whisky na jazyku. Vzrušenie, dezorientáciu a náhle ma napne.

Mocem sa večernými prázdnymi ulicami, na stĺpe zbadám číslo nejakej taxislužby a nechávam sa odviesť k Žofiinmu domu. Zabúcham na dvere. Neodstúpim sa od nich, pokiaľ z nich nikto nevyjde. „Otvor mi, Vinco! Nebuď sráč a otvor mi!" ziapem a vyvolávam rámus. Čochvíľa sa dvere roztvoria na malú medzeru, vyplašený muž sa na mňa pozerá sediac vo svojom vozíku.

„Čo sa stalo? Zistili ste niečo nové o Žofke?" napadne mu, že o takejto nočnej hodine som sem prišiel jedine za účelom hlásania nových informácií.

Rozrehocem sa. „Nie, prišiel som ti oznámiť, že tie decká sú možno moje. Tvoja žena so mnou spala," priznám sa a vtrhnem nepozvane do predsiene.

Nezrozumiteľne sa zakokce. „Čo-čože? Ako... o čom to hovoríte?"

„Urobíme test otcovstva. Možno celé tie dva roky vychovávaš cudzích faganov," vyšplechnem nazúrene a potkýnajúc sa o koberec spadnem tvárou na zem.