Chvíľu sedím v aute na parkovisku. Dneska bol náročný deň, po včerajšom výsluchu s Vincom som márne hľadal nejaké ďalšie indície, okrem jeho odtlačkov nemáme viac dôkazov, ktoré by stačili na jeho obžalobu. Jožo pátra po nezvestnej dcére, ktorej sa Edita zbavila. Celé je to zamotané.

Vystúpim jednou nohou von, keď sa predo mnou znenazdania objaví mužská silueta. Sliepňam do tmy, netrvá dlho, kým v neznámej osobe spoznávam svojho strateného brata. „Zbláznil si sa?" zrúknem po ňom a vystúpim von za buchnutia dvermi.

Javí sa ako vždy nedotklivo, obzrie sa ponad plece. „Možno som ti o tej noci nepovedal celú pravdu," ozve sa mierne pridusene a odkašle si.

Prezriem si ho, vyzerá byť akýsi nesvoj, aj keď nedá sa povedať, že by som celkom rozumel jeho reči tela. Veľa toho o sebe nevieme. „Tak je asi najvyšší čas, aby si začal hovoriť," vyzvem ho a opriem sa o kapotu. Oziaba ma na ruky, ale nemyslím si, že je dobrý nápad pozvať ho k nám. Eliška by to považovala za príležitosť a videla v tom niečo viac, než v skutočnosti je.

Odkašle si a nahrbí sa. „No, ja som na Katku dosť naliehal. Ušli mi nervy, kričal som po nej a povedal jej, aby za mnou už viac nechodila, že jej nebudem vždy ponúkať svoje rameno na vyplakanie. Možno som ju k tomu bozku donútil, myslím tým, že ja som ho inicioval a ona ma odstrčila," priznáva nevoľky, čelo sa mu zroluje starosťami a ja si zachovávam odstup. Jedná sa o môjho brata, avšak nemôžem do toho zapájať emócie.

„A teraz sa bojíš, že to niekto videl a mohol by si to vysvetliť po svojom," skonštatujem, nemusím sa ho ani pýtať a viem, koľká bije. „Nuž, ak chceš počuť pravdu, nevyznie to pre teba bohvieako dobre. Zdá sa, že si posledný, kto ju videl," neklamem mu do očí a nekŕmim ho lžami.

Prehrabne si nervózne rukou vlasy. Mama hovorievala, že toto máme spoločné. Spôsob, akým reagujeme, keď sa cítime byť v ohrození. „Možno som nebol tak úplne sám sebou. Niečo som si dal a stratil som kontrolu," vydoluje zo seba skrz zaťaté zuby, bičuje ho hanba.

Nemusím dvakrát uvažovať o tom, čo si dal. „Berieš drogy?" pýtam sa prosto. Snažím sa nedať na sebe znať, ako mnou tieto jeho slová pohli.

Zasmeje sa popod nos. „Pravdaže, som nechutný feťák," podotkne sarkasticky, staviac sa do defenzívy. Vytočí ma svojím tónom, ale už sa nenechám len tak ľahko ovládnuť svojím hnevom. V minulosti docielil svoje, teraz sa na jeho provokácie chytať nebudem. „Mal som na nič deň. Pokašľal som dve skúšky, na upokojenie som fajčil trávu. Potom mi zavolala Katka, že sa so mnou chce porozprávať. Tá jej priateľka meškala, prosila ma, aby sme ju išli hľadať. Sprvu som to chcel urobiť, ale potom ma vytočila a odišiel som domov. Neviem, možno za ňou šla sama," pokračuje ďalej a v očiach sa mu mihne istá naliehavosť. Akoby ňou žiadal, aby som mu uveril.

Triedim si myšlienkové pochody. Som na vážkach. Je môj brat, rodine by ste vo všeobecnosti mali dôverovať a nepomýšľať o nich v tom najhoršom, ale za posledné roky sme sa s týmto chlapom tak odcudzili, že ja sám už vlastne neviem, čo sa od neho dá čakať.

„Akákoľvek indícia o jej tajnej priateľke by nám bola nápomocná. Stále totiž nevieme, ako spolu súvisia dva prípady žien, ktoré zmizli tak krátko po sebe," snažím sa ho primäť rozpamätať sa a zaloviť v spomienkach. Neverím, že by sa pred ním nepreriekla, keď spolu mali taký blízky vzťah.

Pošúcha sa na brade, nechal si narásť strnisko. Vyzerá staršie, než som na neho zvyknutý. „Pre ňu to bolo supertajné. Ako vravím, aj predo mnou o nej spočiatku nehovorila. Iba keď som sa jej raz pýtal, prečo nechce byť so mnou, nevdojak vyslovila, že nie je taká, za akú ju považujem. Stretávali sa tajne. Pár ráz som ju sledoval, no zakrátko som sa otočil a nechal to tak. Mal som ju rád, ale neprišlo mi spravodlivé, aby som odhalil jej tajomstvo," vyriekne a uhne mi pohľadom.

„Príď za mnou zajtra na stanicu. Spíšeme zápisnicu, nech je to aj podložené. Ak by sa objavili nejakí svedkovia, budeš o krok pred nimi," poradím mu, stále si zachovávajúc svoj odstup.

„Mohli by to na mňa našiť?" pýta sa ustráchane, prikrčí sa. Zaraz pôsobí ako ten malý chlapec, ktorý sa skrýval pred mamou, keď bola predvolaná do riaditeľne. „Mám si zohnať právnika?" vyzvedá a tón jeho hlasu mi prezrádza, že si uvedomuje vážnosť celej situácie.

„Kam si šiel po tej hádke?" nenápadne si overujem, či má na tú noc alibi.

Zvesí plecia. „Hm, no," premýšľa, „vrátil som sa na intrák. Môj spolubývajúci by mi mohol dosvedčiť, že som sa vrátil. Tiež aj vrátnik. Obaja ma videli," poteší sa, že vskutku to pre neho vyzerá priaznivejšie.

„Rozpamätaj sa na všetky podrobnosti z tej noci a zajtra príď. Nemáme radi, keď nám dôležití svedkovia klamú," zdôrazním a chystám sa na odchod.

Odkloní sa nabok, zdá sa mi, že chce niečo povedať, ale necháva si to pre seba. „Fajn, tak zajtra. Brú noc," popraje mi a za pár sekúnd ho už niet. Ťaží ma, že spolu nevychádzame. Možno som ho mal pozvať k nám. Pred Eliškou sa o tomto rozhovore nezmienim.

Prídem hore, riešime záležitosti okolo svadby. Bezducho pritakávam na každú jej otázku. Teoreticky jej mohol Noro ublížiť a vrátiť sa akoby nič na svoju izbu. Katarína je možno Žofiinou mladšou sestrou. Čo keď si myslel, že ide o jej priateľku a v amoku zúrivosti im ublížil obom?

„Čo sa deje? Si akýsi mĺkvy," všíma si moju nezúčastnenosť a oprie sa o moju hruď.

Pobozkám ju do vlasov. Cítim sa previnilo. „Mal som iba ťažký deň," zvolím si úsečnú odpoveď a ona ma, našťastie, chápe a zbaví stresu z uplynulých dní.

Sedíme pred telkou a napchávame sa pukancami. Jožo na príkaz svojej matky konečne vypadol, a tak trávime večer s mojou sestrou sami vo dvojici. Svrbia ma prsty a neustále musím myslieť na všetky tie veci, ktoré nám unikli a stále unikajú.

„Máš dobrý čuch," prihovorím sa jej, keď počas scény s naháňačkou vraha a dievčaťa, ani nedýcha. „A aj oko na detaily. Skvelé, ako si si všimla tie maličkosti z videozáznamu," pochválim ju, lebo to bola dobrá stopa.

Utrie si mastné ruky do papierovej servítky a pokrčí nosom. „Problém so mnou je ten, že mám nadanie na milión vecí a žiadnu nedotiahnem do konca," zašomre si popod nos, lenže ja tieto slová veľmi dobre spoznávam. Vtĺkli jej to odmala do hlavy rodičia.

Pritúlim si ju. Nerád ju vidím nešťastnú a smutnú. „Ja v tom vidím iba obrovské výhody. Milión ľudí na svete nemá žiaden talent," rozveseľujem ju.

Stlačí ma za líce a nazrie mi do očí. Obaja sa poznáme pridobre na to, aby sme pred sebou mohli mať nejaké tajomstvá. „Smiem poznať dôvod, pre ktorý si prišiel z Dianinej svadby taký napráskaný?" nelení a trafí môj citlivý bod. Sám sa k tomu večeru nerád vraciam čo i len spomienkami a už vôbec sa mi o tom nechce hovoriť.

Odtiahnem sa od nej a nahlas prežúvam. „Bol to nahovno deň aj oslava. Niežeby som žiarlil, iba ma popadla taká trpká melanchólia alebo čo. Nebol som vo svojej koži," vyhýbam sa priamej odpovedi a podložím si hlavu vankúšom.

Podvihne obočím a pozorne ma sleduje. „A ďalej?" dobiedza a ja bolestivo vykrútim ústa. Sám viem, čo ma serie. Ako mám o tom hovoriť druhým, keď som tú vec nepochopil?

„No," potiahnem zdĺhavo, naberiem si za hrsť pukancov, odďaľujem to, ako sa len dá, „bol tam aj jej bratranec. Dali sme sa spolu do reči, sedeli sme pri jednom stole a potom aj v taxíku. Bozkávali sme sa," ceknem a úkosom sa na ňu zahľadím.

„A bozkával sa zle?" napadne jej jediná otázka a ja sa na celé kolo zarehocem.

Šmarím do nej vypukanú kukuricu. „To jediné ťa na tom zaujíma?" neveriacky so smiechom krútim hlavou, pretože nikto by nezareagoval takto.

„Čo iné má ma zaujímať?" nechápe.

Myknem plecami. „Ja neviem," odvetím, „nie je čudné, že sa mi žiadalo bozkávať chlapa? Bolo to úplne zvláštne. Ale nie zlé," nečujne dodám, sám pred sebou som si to nepriznal, no ten bozk mal niečo do seba. „Mal by som si okamžite nájsť nejakú jednorazovku. V tom bude problém."

„Alebo ťa vážne priťahoval," poznamená a usmeje sa na mňa. „Možno by si s ním mal ísť na rande, aby si zistil, čo presne v tom bolo," nabáda ma.

„To určite," ihneď túto vec zatrhnem. „Bol som ožratý a žiarlil na Dianino šťastie. Nie je za tým nič iné," presviedčam ju aj seba. „Pred niekoľkými týždňami som sa stretol s rodičmi. Mama za mnou prišla aj na stanicu," priznám sa jej s ďalším tajomstvom.

„Dobre vedieť," stiahne sa do úzadia a po zvyšok večera sa viac nezaoberáme žiadnou z týchto tém. Pravdupovediac, klamal by som, keby som tvrdil, že som o tom chlapovi nepremýšľal. Zvláštnym spôsobom ma priťahoval. Bolo to také pudové. Rozmýšľam o tej rozkoši, ktorú by som zažil v prípade, že by som to nechal zájsť ďalej.

No na druhú stranu vykrivím pri tej predstave znechutene ústa. Krok ďalej by znamenal vyspať sa s ním. Rád experimentujem, doteraz sa však v mojej posteli vystriedalo výlučne ženské zoskupenie.

Ráno vstávam zavčasu, zabehnem na stanicu a vezmem si svoju nástenku k prípadu. Cestou narazím do Handla.

„Ak si správne spomínam, tvoje miesto je tam!" Prstom ukáže na dvere a rehoce sa.

Znechutene odvrknem. „Vyfajč ma!" kričím za ním, keď sa rútim dolu schodmi.

„Mal som to v pláne," komentuje mužský hlas za mnou a ja spomalím. Zvrtnem sa na päte. „ Dobré ráno," pozdraví ma, v ruke si drží kufrík a je nahodený v obleku. Nezdá sa mi to.

„Čo tu ty robíš?" nereagujem na pozdrav a som v rozpakoch.

„Zastupujem podozrivého. A čo priviedlo teba?"

„Pravdepodobne toho tvojho podozrivého prešetrujem," odvetím namrzene.