Keď k nám prišli Bielikovci, mali sme v obývačke pripravené pohostenie. To je typická vlastnosť mojej mamy - keď niekto príde, treba ho pohostiť. Ja som pomohol s chlebíčkami a keď som vedel, že príde aj Matúš, poprosil som mamu, nech kúpi aj chipsy s príchuťou cibuľka a smotana. Môj chlapec ich totiž zbožňuje.

Uviedli sme Bielikovcov do obývačky a ja som si sadol na dlážku. Matúš mi už písal o svojom priznaní, presnejšie, prekecnutí sa, a chcel som byť pri rozhovore našich rodičov.

Mama vyzvala hostí, nech sa ponúkajú, a podľa očakávania, Matúš siahol do misky s chipsami. S láskou som sa naňho usmieval, keď som počúval, ako mu lupienky chrumkajú medzi zubami. Toto je môj chlapec, pomyslel som si. Smotanovo-cibuľkový čipsomaniak.

"Takže Matúš sa vám priznal s orientáciou," začala mama.

"Skôr sa nešťastne prekecol," povedala pani Bieliková so smutným úsmevom.

"Hovoril som o tom, že som chránil Maxa pred homofóbnymi urážkami od chalana z klubu v našom kostole," ozval sa Matúš. "Dal som mu za to facku a potom päsťou do rebier. On potom telefonoval tatkovi a žaloval sa mu. A keď sme to potom riešili doma, prekecol som sa, že je Maxo môj. Nechcel som to povedať takto, ale už to bolo vonku."

Cítil som, že som sa začervenal. Matúš povedal, že som "jeho". To je aké zlaté.

"Zaskočilo nás to, pretože naša rodina sa nestretáva s LGBT komunitou. Vždy sme Matúša vychovávali ako chlapa, takže to pre nás je šok," povedal pán Bielik.

"Naša rodina sa tiež nestretáva s LGBT komunitou," povedala mama. "Kamarát môjho muža a mňa je gay, ale Maxovi sme o tom nepovedali. Maxo sa s ním pozná, ale nevie to o ňom. Takže tiež sme Maxa nevychovávali ako gaya."

"Ako ste zobrali Maxovo priznanie? Zrejme sa vám s tým priznal," opýtala sa pani Bieliková.

"Áno, priznal. Ale my sme to v podstate už vedeli aj bez toho. Maxovo priznanie nám to len potvrdilo," povedal otec.

"Viete, náš Maxo nebol nikdy ako ostatní chlapci," povedala mama. "Vždy bol taký jemný, až dievčenský. Nikdy ho nebavili typické chlapčenské zábavky ako futbal, či hokej. Skôr sa motal okolo mňa v kuchyni, a to hlavne vtedy, keď pečiem koláč. Som cukrárka a Maxo sa v tomto zrejme podal na mňa. S manželom sme si hovorili, že náš syn bude asi gay. Nikdy sme z toho nerobili vedu. Sme otvorení ľudia, nikdy sme nemali problém s gaymi alebo lesbami. Keď sa nám Maxo priznal, hneď sme ho prijali. Od radosti si poplakal a bolo. Nikdy sme ho neodsúdili, nikdy sme ho za to nepotrestali. Dávame však pozor a hovoríme s ním aj o záporných veciach LGBT komunity. Chceme, aby poznal aj odvrátenú stránku a dal si na ňu pozor. Maxo je bystrý a vnímavý, tiež nesúhlasí s viacerými spôsobmi, ako sa dnes gayovia prezentujú. Ale podstatné je, že mu nebránime, aby bol sám sebou."

"My tiež Matúšovi nebránime byť samým sebou. Ale toto je vážna vec. Byť homosexuálom je ťažké aj v dnešnej dobe. A ťažké je to aj pre rodičov, ktorí sa tak musia zmieriť s tým, že nebudú mať vnúčatá," povedal pán Bielik.

"Ale vy budete mať vnúčatá," zamiešala sa do toho Kika. "Ešte som tu ja a mne sa páčia chlapci, takže v budúcnosti prídu aj vnúčatá."

"Tak vidíte, problém vyriešený," usmiala sa mama. "Keďže starými rodičmi raz budete, nemusíte mať obavy a nemusíte mať problém prijať Matúšovu orientáciu."

Matúš sa na moju mamu usmial. Videl som na ňom radosť, že ona s jeho orientáciou problém nemala.

"Ono to ale nie je vôbec ľahké," namietol pán Bielik.

"Ale čo v dnešnej dobe máte ľahké, pán Bielik? Na svete je oveľa viac vážnejších problémov ako láska dvoch chlapcov. A hoci chápem, že to pre vás nie je ľahké, skúste sa vžiť do kože vášho syna, ako sa asi cíti. Chce k vám byť úprimný, ale bojí sa vašej reakcie, či dokonca trestu. Bojí sa neprijatia alebo až odmietnutia. A ja chápem jeho strach. Chápem, že sám Matúš si musel prejsť veľkým bojom, aby sám seba prijal. Že to určite bolo preňho veľmi náročné."

"A bolestivé," doplnil Matúš moju mamu. "A to nielen pre mňa, ale žiaľ aj pre Maxa, ktorý sa stal boxerským vrecom, na ktorom som si vŕšil všetku moju zlosť a všetko, proti čomu som bojoval."

"To je veľmi zaujímavé zdôvodnenie," povedala mama. "Matúš sa bránil sebaprijatiu tým najhorším možným spôsobom. Zo všetkých strán počúval negatívne veci o gayoch a veľmi ho to ovplyvňovalo. A keďže mal horúcu pubertálnu hlavu, tak si vsugeroval, že gayovia sú zlo, ktoré treba potrestať."

"Vy mi asi vidíte do hlavy, teta," povedal Matúš. "Presne takto som to vtedy vnímal. Veľa mi k tomu pomohol ten klub, ktorý som donedávna navštevoval. Spomínam si, že Šimon sa veľakrát navážal do gayov a nadával na nich. A mne to úplne pobláznilo hlavu, tak som robil zle Maxovi, o ktorom som vedel, že je gay. Vtedy som si myslel, že robím správnu vec. Ale predsa som sa viackrát pýtal, či naozaj. Maxo sa mi veľmi páčil a túžil som po ňom. Ale chcel som ho aj biť a trestať za to, že je gay a je s tým v pohode."

Nečakal som, že Matúš bude tak veľa hovoriť. Ale zrejme bol viac než odhodlaný urobiť všetko pre to, aby ho rodičia prijali.

Bielikovci mlčali a zdalo sa, že posledné argumenty na nich zapôsobili.

"Bolo to veľmi zlé uvažovanie, ale našťastie si s tým prestal," povedala mu moja mama. "Ale to, čo hovoríš, dáva zmysel. Aj keď, predsa len je veľmi zvláštne, že si šikanoval človeka, ktorého si mal rád."

"Je to veľmi zvláštne, ale tak to naozaj bolo. Až keď som začal Maxa učiť boxovať, tak som sa naňho začal pozerať tak, ako som sa mal naňho pozerať. Zistil som, že je dobrý chalan a zaľúbil som sa doňho. A prikázal som si, aby som k nemu bol už len dobrý," hovoril Matúš.

"Oceňujem, že si sa k tvojmu trestu postavil chlapsky," povedal môj otec a potom pozrel na Bielikovcov. "Ak sa obávate, že z Matúša nebude chlap, keď je homosexuál, tak sú to neoprávnené obavy. Aj ako homosexuál môže byť chlap. Keď pred pár mesiacmi prišiel prvý raz ku nám, prvé, čo urobil, bolo, že sa nám ospravedlnil za šikanu. Urobil tak bez toho, aby sme ho k tomu vyzvali. Takže má dobré predpoklady na to, aby bol z neho chlap."

Na Bielikovcoch bolo vidno hrdosť. Aj Matúš sa tváril spokojne. Mal som pocit, že tento rozhovor sa uberal dobrým smerom.

"Všetko, čo ste nám tu povedali, je dobré," povedal pán Bielik. "Nie je ľahké vysporiadať sa s Matúšovou odlišnou orientáciou, ale po tomto rozhovore to pôjde ľahšie. Aj keď stále budeme potrebovať čas, aby sme to nejako spracovali, pretože to prišlo ako z jasného neba. Trestať ho za to nebudeme, ale ako hovoríte, budeme aj my dávať pozor, aby Matúš nepodľahol pokušeniam. Spoliehame sa na jeho vieru, ktorú sme sa v ňom snažili vypestovať. Otázne však je, čo s tým klubom, na ktorý chodil do kostola."

"Tam som skončil," povedal Matúš. "Nebudem chodiť niekam, kde mi urážajú chlapca. No oficiálne odtiaľ budem môcť vystúpiť až po prejave, ktorý tam prednesiem."

"Akom prejave?", nechápala moja mama.

"Šimon, ktorý ten klub vedie, si zakladá na tom, aby sme vždy objasňovali dôležité veci. Povedal nám členom, že ak budeme chcieť klub opustiť, musíme všetkým vysvetliť, prečo. A to treba urobiť pred všetkými v prejave, ktorý tam prednesieme," vysvetlil Matúš.

"Dosť čudné," povedala mama.

"Aj podľa mňa," povedal Matúš. "Bol som na zopár takých prejavoch a ten, čo v klube končil, tam mal aj rodinu a priateľov. Urobím to tak aj ja."

Návšteva Bielikovcov splnila účel. Obaja rodičia vyzerali uvoľnenejšie, a aj Matúš s Kikou sa usmievali. Matúš sa rozhodol, že z klubu vystúpi až po návrate z tábora, ktorého termín sa rýchlo blížil.