„Čo hovoríte na nočnú plavbu na gondole?“ spýtala sa znenazdajky, v momente, ako v pohári ostala už len polovica pôvodného obsahu.

„Prosím?“

Chápala zmätok, ktorý ho prepadol. Neexistovala príčina, prečo by jej mal rozumieť. Nie teraz. A prakticky nikdy.
„No, toto šampanské evidentne nie je otrávené. Tak by som si vás mohla otestovať na plavbe gondolou,“ navrhovala s víťazoslávnym úsmevom na perách. Vedela, že vyhrá. Že neodolá. Veď prečo by jej nemal dnes splniť úplne čokoľvek? Mala narodeniny a bola nádherná. V neposlednom rade tu stále sedela a zhovárala sa s ním. A čakala na odpoveď, o ktorej bola presvedčená, že ju dostane.

„Myslíte, že teraz v noci budú ešte nejaké gondoly premávať?“

On myslel svoju otázku vážne. A ona sa vážne zasmiala. On nechápal, na čom sa smeje a ona nerozumela tomu, prečo kladie takú otázku, keď sa spoločne nachádzali v Benátkach. Boli v meste neobmedzených možností, dupľom teraz, v čase najväčšieho ruchu. V kalendári svietila polovica februára, a tak aj na poludnie bolo vonku skutočne chladno. Obaja však boli deti zimy. Museli niečo vydržať. Minimálne dnes, keď sa im ako na tanieri núkala krásna, hviezdnatá noc.