Chuť... Och, áno. Dostala chuť. Na čerstvo pomletú kávu. Na francúzsku čokoládovú tortu. Vedela, že sa nachádza v úplne inej európskej krajine. Zároveň bola dostatočne oboznámená o tom, že ona si mohla dovoliť čokoľvek. Búranie zaužívaných stereotypov. Hraníc.

Už po vstupe na ulicu Spadaria si odopínala gombík po gombíku. Nemienila totiž strácať čas. Pohlcovala ju nekontrolovateľná túžba dostať, po čom prahla. Išlo o sekundy. Nebezpečné a ničivé.

Na jej príchod do podniku Da totó upozornil zvonček zavesený vo vchodových dverách. Nemusela sa ohliadať, hneď si vytýčila miesto, kam sa usadila. Žiadnemu pozornému oku jej príchod neušiel.

On síce nosil okuliare na krátku vzdialenosť, ale do diaľky videl dokonale.