Benátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi všetko svoje okolie. Ničiť ho. Zanechávať spúšť a pritom nechávať rásť, budovať čosi nové. Vytvorené už ale podľa vlastných predstáv a plánov.

Nemala rada stereotyp. Práve preto mala deštruktívne účinky. Búrala ich, lebo ju nebavili. Nebavilo ju ani predierať sa pomedzi davy, a tak sa vydala do útrob tajomných benátskych uličiek. Uzunkých, ale skrývajúcich o to väčšie záhady. Nebola detektívom, ale milovala ich odhaľovanie. Najviac preto, že nikto nedokázal odhaliť ju.

Pouličný huslista vytváral znamenitú atmosféru. Popoháňala ju ešte viac vpred. Fyzicky i psychicky. Robila stále viac a viac krokov. Spolu s nimi silnela i túžba spoznávať. Zažiť dnes niečo veľkolepé. Čosi, čo naplní jej dušu pravou chuťou a vôňou života.