„Len aby sme sa nepotopili s celou gondolou, ak sa tu ešte opijeme,“ povedal so smiechom a ona mu pri tom robila bravúrnu spoločníčku. Zdieľala jeho pocity, činy. Opakovala ich. Prispôsobovala sa. Ako chameleón.

„Neveríš mi?“ otázku nasmerovala naňho a pohľad na tašku, v ktorej sa nachádzali aj dva poháre.

Jej spoločník pochopil oboje a o pár sekúnd už mesačný svit dopadal na ďalšiu hladinu. Alebo skôr ďalšie dve.

„Verím,“ odpovedal a podal veslárke pohár šampanského.

Usmiala sa. Tentokrát ale nie víťazoslávne.

„Tak si na to pripime,“ navrhla.
Neváhal a vyriekol prípitok: „Na zdravie!“

„Na zdravie!“ zopakovala po ňom.