„Ako si vedel, že nie som zadaná a vydatá?“ opýtala sa ho zrazu, no nedívala sa naňho. Pohľad nasmerovala úplne inam. Nechávala sa fascinovať krásou Benátok počas číro-čírej tmy.

Ani v tomto okamihu nezabudla na časť svojej hry. Opätovne sa začala hrať s prstienkom na pravej ruke, rovnako ako pred pár hodinami v podniku, keď ju drzo oslovil slečnou. Nemala to rada. Pripadala si dospelo a chcela, aby tak pôsobila i navonok. Pred druhými. Túžila, aby ju oslovovali pani, madam. Hocijako, len nie slečna. Už dávno ňou nebola. Nie preto, že by bola vydatá, ale preto, že už nebola dieťaťom. Pomenovanie slečna sa jej spájalo práve s daným obdobím, ktoré v sebe uzavrela skôr, ako vôbec skončilo. Dospela prirýchlo a zmierila sa s tým pridobre.

„Nevedel som,“ mykol ramenami. „Chcel som, aby si bola.“