Samantha bola po celom dni rada, že si konečne vydýchne. Prešla popri recepcii smerom k miestnemu baru, ktorý bol otvorený pre ubytovaných nonstop. Tlmené svetlá a tichá jazzová hudba vytvárali príjemnú, no mierne melancholickú atmosféru. Pomaličky otvorila dvere a vkročila do rušného luxusného baru, kde sa miešali tlmené rozhovory hostí s jemným cinkaním pohárov.

Očami prechádzala po miestnosti, hľadajúc bar, keď jej pohľad zachytil niečo, čo si želala nevidieť. Za barom sedel Matt s Nathanielom, obaja evidentne v horúcej výmene názorov. Ich gestikulácia bola prudká, tváre napäté a Nateove ruky sa pri každom slove pohybovali ako v obrannom geste. Vyzeralo to, že konflikt kulminuje. Nate napokon rozhodil rukami, akoby tým chcel ukončiť debatu, a náhle sa zdvihol z barovej stoličky. Jeho pohyb bol prudký, takmer nešikovný, a bez zaváhania zamieril priamo Samanthiným smerom.

,,Ahoj," prekvapene sa pozdravila a uhla sa mu, keďže kráčal priamo na ňu.

„Ahoj, Samantha," odsekol Nate chladne, bez toho, aby sa na ňu vôbec pozrel. Jeho pohľad smeroval priamo na dvere, ako by ich svojou prítomnosťou chcel rozraziť. Kráčal tak, že Samantha cítila náraz jeho frustrácie ešte dlho po tom, čo opustil miestnosť.

Medzitým pri bare Matthew stále sedel, no jeho napätie bolo priam hmatateľné. Jeho ruky pevne zovreli pohár od whiskey, ktorým nervózne točil, akoby v ňom hľadal odpovede na niečo nevypovedané. Jeho sánka bola napnutá, čeľuste zaťaté tak silno, že sa zdalo, že každú chvíľu vybuchne. Samantha to chvíľu sledovala, kým sa rozhodla vkročiť do tejto búrky.

Samantha vykročila k baru, smerom k Mattovi. ,,Fú, zjedol si mu večeru?" Ironicky vypúlila oči a zatvárila sa najviac sarkasticky, ako v tú chvíľu vedela.

„Sam, staraj sa radšej o svoje veci, dobre?" precedil cez zuby bez toho, aby sa na ňu pozrel. Jeho hlas bol tlmený, no nabitý emóciami, ktoré sa snažil skrotiť.

Samantha ostala na okamih zaskočená. Hoci nečakala priateľskú odpoveď, tento chladný tón ju predsa len prekvapil. Cítila, ako jej sarkazmus ustupuje do pozadia a nahrádza ho ostrá bodavá nepríjemnosť. Bolo zjavné, že Matt zápasí s vlastnými démonmi, no jeho slová ju zasiahli viac, než by bola ochotná priznať.

Po tom, čo to povedal, sa Matt rýchlosťou svetla zodvihol a odkráčal rovnakými dverami, ktorými pred malou chvíľou vyšiel Nathaniel. Jeho odchod bol sprevádzaný tlmeným buchnutím dverí, akoby nimi chcel vyjadriť aj posledný zvyšok frustrácie.

Samantha ostala sedieť pri bare, chvíľu sa pozerala na jeho chrbát miznúci za rohom a potom si len odfúkla. Otočila sa späť k baru, vypúlila oči a s nepochopením pokrútila hlavou. „No, tak to by sme mali," prehodila ironicky, pričom jej hlas mal presne tú správnu dávku pobavenia aj rezignácie.

Barman, ktorý sa počas celej tejto dramatickej výmeny snažil pôsobiť nenápadne, sa nakoniec rozhodol prekvapiť drobným gestom. Pristúpil k nej s miernym úsmevom a decentným náznakom flirtu v očiach. „Môžem vám ponúknuť nejaký drink, slečna?" spýtal sa jemne, akoby chcel neutralizovať ťažkú atmosféru.

Samantha sa na neho pozrela, chvíľu premýšľala, potom s miernym úsmevom prikývla. „Áno, dvojité Cointreau," zdôraznila názov likéru s dokonalou výslovnosťou, „s brusnicovým džúsom. Ďakujem."

Barman prikývol, odvrátil sa k regálu s fľašami a začal jej pripravovať drink. Pri každom pohybe si však dával pozor, aby pôsobil profesionálne, no zároveň nenápadne pozoroval Samanthin výraz. Tá si rukou prešla po čele a potom sa oprela o bar, akoby sa snažila zotaviť zo zvláštnej energie, ktorá tu pred chvíľou vládla. Tlmený zvuk ľadu narážajúceho o steny koktailového šejkra ju na okamih upokojil, no jej myšlienky sa stále vracali k tomu, čo sa tu vlastne práve odohralo.

Keď jej barman posunul drink, Samantha sa mu poďakovala, zdvihla pohár a trochu teatrálne si ho priblížila k ústam. „Na dnešný večer," zamrmlala potichu a odpila si prvý dúšok. Jemná, sladkokyslá chuť nápoja jej pripomenula, že niektoré veci sa dajú zvládnuť s trochou alkoholu a dobrým humorom.

"Tajný recept, alebo to len viete tak skvelo namiešať?" nadhodila s jemným úsmevom, akoby potrebovala trochu uvoľniť atmosféru po predchádzajúcej scéne.

Barman sa zasmial a pokrčil plecami. "Povedzme, že mám skúsenosti. Ľudia mi občas hovoria, že dokážem namiešať drink presne podľa nálady zákazníka."

Samantha si odpila a mierne naklonila hlavu. "Tak podľa čoho ste sa riadili tentokrát?"

Barman sa oprel o bar a chvíľu ju pozoroval, akoby premýšľal nad odpoveďou. "Hmm... tipoval by som, že potrebujete niečo jemné, ale zároveň dostatočne výrazné, aby prehlušilo všetky tie myšlienky, čo vám bežia hlavou."

"Musím uznať, že ste celkom dobrý pozorovateľ," pripustila a zdvihla pohár, aby si pripila na jeho presnosť. Prvýkrát za ten večer mala pocit, že niekto, hoc len na moment, odľahčil jej komplikovaný deň.