M-A-T-T-H-E-W, písala pomaly do klávesnice. Ešte, že u vojakov existuje foto dokumentácia, inak by bola bez priezviska pri toľkých vyhľadávaniach úplne stratená. Svetlo obrazovky jej jemne osvetľovalo tvár v zatemnenej miestnosti, kde jediný zvuk pochádzal z tikotu hodín a pravidelného klikania myši. Na tretej strane konečne našla toho správneho Matthewa - Barnetta. Na fotografii vyzeral o niečo mladšie, s menej šedivými vlasmi, než aké si pamätala zo včerajška.

Čítala jeho tučnú zložku ďalej: Narodený 28.9.1990 v Grand Forks, v Severnej Dakote. Počas jedného z ekoaktivistických protestov prišli jeho rodičia o život, čo ho zasiahlo už v ranom detstve. Z detského domova sa pripojil k vojsku. Začínal ako radový vojak, no jeho výnimočná schopnosť strategického myslenia mu otvorila cestu do špeciálnych jednotiek.

Ahá, takže on nie je iba obyčajný vojak, pomyslela si Samantha, no jej tvár sa zachmúrila, keď jej pohľad padol na posledný riadok. Sýria. Pred mesiacom. Samantha sa zarazila. Ak slúžil tam, určite má bližšie informácie o incidente, ktorý sa tam odohral. Alebo horšie – mohol byť jeho súčasťou.

Že by sa za tou príjemnou tvárou, skrývalo nejaké monštrum, ktoré chce moc? zamýšľala sa. Prišlo jej až príliš podozrivé, že sa včera spolu s ním a ostatnými tak dobre cítila. Musí si dávať viac pozor, veď nie je prvýkrát v teréne,  pokarhala sa v duchu, Tak čo tu máme ďalej.

N-A-T-H-A-N-I-E-L, cez 3 000 vojakov. Pretočila očami a nervozne zasyčala. To tu strávim týždeň, pomyslela si a zodvihla hlavu k stropu. Myseľ jej už zúfalo hľadala skratky, keď jej napadlo: Poďme na to opačne. Otvorila znova Mattovu zložku a v nej našla meno Nathaniela Blackwooda. Voila.

Narodený 4. 2. 1995 v Denveri, Colorado. Syn významného diplomata, ktorý sa k vojakom pripojil vo svojich 17 rokoch. Samantha sa zamyslela. Bola to jeho vlastná voľba, alebo ho rodina nepriamo vydedila? Jeho spis bol plný mladíckych prehreškov – rozbité budovy, bitky, drobné konflikty – no nič zvlášť závažné.

Posledné meno. Samantha unavene odtiahla ruky od klávesnice a natiahla si chrbát. Na chvíľu sa zahľadela sa na stenu pred sebou. Nič zvláštne iba kopec papierov na korkovek nástenke, ale ako pauza pre oči poslúzila bravúrne. Späť k práci, musí to dokončiť, pomyslela si.

Pustila sa do vyhľadávania ďalšej osoby. C-Y-N-T-H-I-A    S-U-L-L-I-V-A-N, naťukala do klávesnice.

Ešťeže mám také orlie oči. Potľapkala sa v duchu po svojom ramene. Jej priezvisko totiž vyčítala z kartičky z práce, ktorú mala včera okolo krku.

Narodená 16. 7. 1995 v Portlande, Oregon. Jej záznam bol jednoduchý. Pri pohľade na Cynthiinu fotografiu si Samantha nemohla pomôcť a pousmiala sa. Obidve mali rovnaký vek, a hoci ich životy boli úplne odlišné, aspoň na chvíľu to vyzeralo, že medzi nimi vzniklo akési drobné, nenútené priateľstvo. V jej záznamoch nebolo prakticky nič. Cynthia bola úplne obyčajné, priemerné dievča so šťastím v práci. Matta a Nathaniela pravdepodobne stretla počas svojej práci pre politika Kingstona.

Samanthu z týchto záznamov neznervózňovalo nič, iba Sýria, ktorú našla pri oboch vojakoch. Sú teda iba dve verzie, buď vedeli o útoku, alebo sú v tom nevinne. A ona si to všetko samozrejme preverí. Zatvorila karty na pozadí v počítači, zdvihla sa zo stoličky a pomaly prešla okolo stola kde sedela, až ku dverám, ktoré viedli preč z miestnosti.

Hneď ako otvorila dvere vypŕskol na ňu hluk pracujúcich agentov, ktorí sa rozprávali buď medzi sebou, alebo cez telefón s niekym komunikovali. Vyzeralo to tam ako v úli. Pracujúce včielky, ktoré robia svoju prácu naplno.

Miestnosť bola open-space office a tvorilo ju niekoľko uličiek, v ktorých sa nachádzali otvorené "boxíky" , ktoré slúžili ako mini kancelária pre jednotlivcov.

Očami prehľadala miestnosť a našla súkromnú kanceláriu riaditeľa tohto pracoviska. Keďže šlo len o jednu z viacerích pracovísk Enigmy - spoločenstva tajných agentov, o ktorom sa vo svete iba šušká, že by niečo také malo existovať, ale nikto však netuší, kto do tohto spoločenstva patrí,- Kingsley nebol jej priamy nadriadený.

Ku kancelárii kráčala rozhodnuto, sebavedome. Keď dorazila k dverám, na sekundu sa zastavila a zhlboka sa nadýchla. Studená kovová kľučka ju na moment prebrala z vlastných myšlienok, no okamžite ju stlačila a bez zaklopania vstúpila do miestnosti.

Interiér kancelárie bol strohý, no luxusný. Masívny stôl z tmavého dreva stál v strede miestnosti, obklopený koženými kreslami. Na stene za stolom visel obrovský znak inštitúcie, ktorý podčiarkoval dôstojnosť tohto priestoru. Muž sediaci za stolom, Kingsley, zodvihol hlavu od papierov, ktoré práve študoval, a jeho oči sa vpíjali do Samanthinho sebavedomého pohľadu.

,,Zdravím," pozdravila sa Kingsleymu.

„Dobrý deň..... Samantha," odzdravil jej, no v jeho hlase bola zjavne badateľná irónia. Zamrštil obočie, akoby bol pohoršený jej správaním. „U vás doma sa neklope?" spýtal sa ostro a jeho hlas nabral prísny tón.

Samantha jemne pokrčila plecami a ospravedlňujúco zodvihla ruky. „Prepáčte, ponáhľam sa," povedala s nádychom naliehavosti. Jej pohľad bol uprený na Kingsleyho, no v jej slovách bolo jasne badateľné odhodlanie. „Mám pre vás možno zaujímavú informáciu. Rada by som predvolala zajtra vojakov Nathaniela Blackwooda a Matthewa Barnetta. Obaja slúžili v Sýrii počas TOHO incidentu. Pravdepodobne ich už vojaci vypočúvali, ale rada by som to urobila znovu."

Kingsley na okamih mlčal. Zodvihol obočie, jeho tvár bola nepreniknuteľná ako kamenný múr. Akoby si v duchu triedil informácie, ktoré práve počul. Pomaly si oblízal suché pery, jeho pohľad na moment skĺzol na dokumenty na stole. Potom sa narovnal, jemne si odkašľal a spojil ruky na stole, akoby sa chystal vydať rozsudok.

,,Dobre, ale výsluch povediete vy."

,,To nebude možné, poznáme sa. Sme ubytovaní v rovnakom rezorte. Moja identina je utajená, ale agent, ktorý ich bude vypočúvať môže mať sluchátko, a ja mu budem našepkávať."

,,V poriadku, pošleme. Budeme oboch čo najskôr informovať," prikývol Kingsley