,,Tak ahoj," ozval sa Matt a usmial sa na Samanthu, ,,Rád som ťa spoznal."
Výťah cinkol na treťom poschodí a Samantha sa rýchlo otočila na Matthewa, ,,Ahoj, aj ja teba a ďakujem za ochranu."
Neodpustila si naňho žmurknúť, otočila sa a šla smerom k svojej izbe. Otvorila izbu a vhúpsla do postele, kde aj rýchlo zaspala.

Sam sa zobudila na tichý zvuk dažďa, ktorý jemne bubnoval na okno. Zhodila prikrývku a posadila sa na kraj postele. Nikdy nebola ranný typ, no každé ráno si našla chvíľu pre seba. Dala si záležať na tom, aby nezačala deň príliš chaoticky.

Prešla k oknu a zapozerala sa von, na zamračenú oblohu. Počasie nevyzeralo najlepšie, ale to ju nikdy neodradilo od toho, čo mala v pláne. Rýchlo sa obliecť do pohodlného športového oblečenia, zaviazať si vlasy do gumičky a potom už lenísť cvičiť. 

Zamierila do kúpeľne, kde si umyla tvár studenou vodou. V zrkadle si rýchlo premerala svoje unavené oči a pokúsila sa usmiať. Nikdy nezistila, či je cvičenie naozaj liekom na únavu, ale rozhodne jej pomáhalo sústrediť sa a nechať myšlienky plávať preč.

Opustila izbu a vydala sa hľadať telocvičňu, ktorá sa nachádzala v komplexe. Ďalšie štaštie, našla ju veľmi rýchlo, za jedálňou. Vošla do priestrannej miestnosti, kde sa už nachádzalo pár ranných vtáčat.

Okrem behu si občas dopriala aj silový tréning, ktorý jej dával pocit, že má život pod kontrolou. Chvíľu sa venovala strečingu, cítila, ako jej telo ožíva, a potom začala s kardiom. Beh na mieste, rýchle pohyby, striedanie pozícií. Jej myseľ sa uvoľnila, neexistoval nič iné, len rytmus jej tela. Vnímala svoje vlastné dýchanie, sústredila sa na každý pohyb.

Po niekoľkých minútach sa spomalila, no stále sa snažila zostať v pohybe. V jej hlave sa začali vynárať obrazy zo včerajšieho večera. Tmavý park, tá zvláštna atmosféra, keď sa začali zhasínať svetlá, ten náhly výpad, keď sa niekto priblížil. A Chuck, ktorý bol taký napätý. Stále sa jej v mysli vynárala postava staršej ženy, ktorá na nich vyskočila z tmy. 

„Nemyslel som si, že tu na teba narazím o takomto čase," povedal Matthew, jeho tón bol príjemný, bez známok napätia.

Sam sa prudko otočila a stretla sa s jeho pohľadom. Pre niekoho to mohla byť len obyčajná náhoda, ale pre ňu bol jeho pohľad až príliš intenzívny. „Ah, ahoj," povedala trochu strnulo, s úľavou, že nebol veľmi nablízku. „Už som si zvykla trénovať skoro ráno."

„Predpokladal by som, že máš na cvičenie vyhradený úplne inú časť dňa než ja."

„Som len... človek, ktorý si potrebuje vyčistiť hlavu," odpovedala rýchlo, snažiac sa neodpovedať na nič osobné. „Nie každý deň je rovnaký." Pokrčila ramenami.

„To je pravda," Matthew sa usmial.

Sam cítila, že dnes v jeho blízkosti nedokáže byť o minútu dlhšie. „Prepáč, musím ísť," povedala rýchlo, ešte skôr, než stihol vôbec namietať. „Mám ešte pár vecí na vybavenie."

Matthew sa pozrel, ako sa chystá ísť. „Už ideš? Myslel som, že tu zostaneš dlhšie."

„Dnes sa ponáhľam," odpovedala rýchlo, ani sa neotočila, keď si rýchlo zbierala svoje veci. 

,,Tak ahoj," otočil sa za ňou a povedal, skôr pre seba, nakoľko bola Samantha už príliš ďaleko, aby to začula.

Kráčala veľmi rýchlo smerom do dámskych šatní, kde si otvorila skrinku a nahmatala väčší uterák a sprchový gél so šampónom. Vzala si všetko do spŕch a začala zo seba zmývať pot. 

Kráčala veľmi rýchlo, snažiac sa ignorovať myšlienky, ktoré ju stále prenasledovali. Jej kroky sa ozývali po prázdnej chodbe, keď sa blížila k dámskym šatniam. Dvere sa s tichým cvaknutím otvorili, a ona vošla dovnútra. Kým sa ponáhľala k svojej skrinke, zmysly ju pomaly upokojovali – aspoň na chvíľu.

Sam sa rýchlo zamerala na svoju skrinku. Otvorila ju a nahmatala väčší uterák, sprchový gél a šampón. Všetko vzala do sprchy, kde si to rozložila na poličku a zavrela dvere kabínky za sebou. Netrvalo dlho, kým sa pustila do sprchovania.

Teplá voda ju okamžite obklopila, zmývala zo seba zvyšky potu a napätie, ktoré sa v nej za posledné minúty nahromadilo. Zatvorila oči a nechala vodu, aby pohltila všetky jej myšlienky. Nepotrebovala teraz riešiť nič okrem seba. Ani Matthewa, ani včerajšiu noc, ani to, čo sa deje okolo.

Nesmie predsa zabudnúť, kvôli akej veci ju sem pridelili. No hneď, ako príde do agentúry, si svojich nových kamošov rozhodne preklepne. Sama pre seba prikývla hlavou aby sa utvrdila vo svojich ďalšich krokoch. 

Po tom, ako sa osprchovala a obliekla sa, šla naspäť do izby, kde si obliekla jej druhý a zároveň posledný outfit. Musí ísť nakupovať, pomyslela si. Jej druhý kufor s oblečením sa pri cestovaní stratil. Šťastím bolo, že sa nestratil ten so zbranami, zasmiala sa v duchu.

Samantha kráčala po mokrých dlažobných kockách námestia v centre Clevelandu. Mesto sa zahaľovalo do šedých odtieňov, zatiaľ čo chladné dažďové kvapky, ktoré neprestávali bubnovať na okná a strechy, vytvárali pokojnú, no zároveň melancholickú atmosféru. Ulice boli takmer prázdne, len občas sa niekto ponáhľal s dáždnikom nad hlavou. Chladný vzduch spojený s vôňou vlhkej zeme a mokrej asfaltovej cesty prechádzal mestom ako tichý šepot, ktorý sa miešal so zvukom dažďa dopadajúceho na okná budov.

Námestie, aj keď trochu osamelé, malo stále svoj pôvab. Vzduch bol ťažký od vône zeme a mokrej betónovej dlažby, zatiaľ čo obchody a kaviarne sa snažili udržať teplú, pozývajúcu atmosféru vo svojich výkladoch, osvetlených vnútri žltými svetlami. 

Keď Samantha prešla okolo miestnej kaviarne, cez sklenené okná uvidela pár ľudí sedících pri svojich stoloch, obklopených šálkami teplého nápoja, oblečených do zateplených kabátov. Niekde v diaľke sa ozval zvuk sirény, ktorý sa v tejto atmosfére strácal v šume dažďa. Mesto sa zdalo byť v týchto chvíľach v svojej podstate uzavreté, zachytené šedým nebeským závesom.

Budova, do ktorej Samantha smerovala, bola jednou z tých, ktoré stáli už desiatky rokov, impozantná, so silnými betónovými stenami a veľkými, ozdobnými oknami, ktoré teraz takmer nebolo možné rozoznať za tmavými zrkadlami dažďa. 

Kroky Samanthy sa ozývali po mokrej dlažbe, keď vstúpila do prvej časti budovy. Vstupná hala bola priestranná, s vysokými stropmi a dlažbou pokrytou starým mramorom, ktorý v daždi vyzeral lesklejšie než obvykle. Z jednej strany bola recepcia, kde sedela mladá žena s perfektným účesom a zamračeným výrazom, z druhej strany 6 dverí od výťahov.

Samantha sa naposledy obzrela za seba, aby sa uistila, že ju nikto nesleduje, a vkročila do jedného z voľných výťahov.