Taxík zastavil pri budove, v ktorej sídlil Bar 32. Matthew vystúpil ako prvý prešiel okolo taxíku a otvoril Samanthe dvere a podal jej ruku. 

,,Ďakujem," venovala mu vďačný úsmev a vložila mu svoju ruku do tej jeho.

Jemne sa zaprela a vystrčila obidve nohy z auta. Pritom si ale dávala veľký pozor, aby zbraň, ktorú má na druhej, zakrytej nohe nebolo za žiadných okolností vidieť. 

,,Vyzerá to tu dobre," zhodnotila.

,,Počkaj na ten výhľad," viedol ju za ruku smerom k vchodu, za ktorým sa to už plnilo ďalšimi ľuďmi čakajúcimi na výťah.

Postavili sa do radu a spolu s ďalšimi hladnými krkmi čakali na výťah.

,,Budeme si mať kde sadnúť?" spýtala sa skôr sama pre seba, no Matthew jej slová zachytil.

,,Jasné, neboj sa, všetko som vybavil," pozrel sa naňu cez rameno.

Boli vedľa seba v relatívne malej blízkosti, vďaka davu ľudí. Konečne prišiel výťah a dav sa pohol smerom k väčšiemu výťahu. Na nich dvoch sa však miesto nezvýšilo a preto boli nútení počkať na ďalší výťah. Postupne sa to za nimi opäť plnilo.

,,Dúfam, že si hladná," pozrel sa na ňu Matthew.

,,Ak tu budem stáť ešte niekoľko minút, prisahám, že začnem obhrýzať tento výťah," snažila sa vyznieť vtipne Samantha.

Matthew sa zasmial. ,,Dúfam, že sa toho dožijeme a nepodupú nás ľudia za nami."

Po chvíli sa výťah opäť ocitol na prvom poschodí. ,,Tak poď," ukázal jej gestom, aby nastúpila do výťahu. Samantha sa postavila do ľavého rohu. Matthew šiel hneď za ňou, snažil sa od nej držať odstup, ale množstvo ľudí, ktoré sa tlačilo do výťahu ich napokon prinútilo byť bližšie, než by zrejme dovolili. Samantha otočená čelom k Mattovi, ktoré mali iba pár centimetrov od seba, sa pozrela zaňho, na čísla, ktoré naznačovali, koľko poschodí má budova. V tom jej to docvaklo. Bar 32, je to na 32. poschodí. Pri myšlienke na to, ako dlho strávi v blízkosti Matthewa jej naskočili na koži zimomriavky. Matthew zo seba nevydal ani slovo. Iba tam stáli a pozerali sa na seba, veľmi dlhú chvíľu. Samantha niekoľkokrát na sucho prehltla a zahryzla si do pery. Matthew to celé všetko sledoval. Vedel, že ho extrémne priťahuje, hádal, že asi od prvého momentu, ale skrátka, bol až príliš dlho v armáde, kde bol cvičený k tomu, aby v sebe zabil akékoľvek city, a jeho jediný cieľ bol iba ochrániť Ameriku. Vedel to v sebe veľmi dobre ovládať, aj keď pri Samanthe to  nebolo všetko úplne ľahké. Nechcel sa sňou zahrávať, ale chcel využiť príležitosť, že takto načapený na seba budú ešte ďalších 15 poschodí. Naklonil sa k nej ešte bližšie, ich nosy sa takmer dotýkali. Samantha zalapala po dychu, nevedela sa poriadne nadýchnuť. Oblízla si pery a nespustila z neho oči. Matthew si jej nervozitu všimol a len sa pousmial. 

,,Bude sa ti tam páčiť," povedal tichšie.

Cinklo 32 poschodie a ľudia sa postupne dostávali z výťahu. Matthew plynule odstúpil a stúpol si nabok. Samantha toto gesto využila a predbehla ho, aby vyšla z výťahu ako prvá. Hneď pri výťahu stál mladý muž s táckou, na ktorej mal shoty. Samantha si bez váhania zobrala a "kopla" ho do seba. Matthew to celé zozadu sledoval. Veľmi ho to pobavilo. Ako šiel okolo tácky, zobral si tiež a vypil to. 

,,Poď za mnou," znovu ju predbehol Matthew a chytil za ruku a viedol miestnosťou.

Bar sa nachádzal na 32 poschodí. Mal vysoké stropy z ktorých vyseli moderné stropy s niekoľkými desiatkami svetiel. Naľavo od vstupu bol dlhý bar, ktorý začínal pri vstupe a končil na druhom konci miestnosti. Napravo boli vysoké stoly s vysokými stoličkami, na ktorých sedeli ľudia a zabávali sa. Celý priestor bol presklenný a tak sa im naskytal pohľad na krásne jazero Erie a časť večerného Clevelandu. Smerom, ktorým šli, sa nachádzala terasa. Prechádzali vedľa nekonečne dlhého baru a už boli skoro na konci miestnosti, keď zamierili do ďalšej chodby, ktorá viedla do VIP priestorov, kde boli luxusnejšie stoly s gaučami. Bolo ich iba zopár. Miestnosť bola rovnako presklenná. Na strane oproti nim bol vidieť výhľad na večerné mesto, cez okná vpravo, bolo vidieť spomínané jazero. 

,,Nemám slov," zostala očarená Samantha.

V tejto miestnosti bolo iba zopár ľudí, ktorí boli príliš sústredení na rozhovor, alebo vzájomné vymieňanie tekutín. (If you know, what i mean..)

,,Myslím, že výhľad na jazero, je krajší, čo myslíš," smeroval ku gauču pri okne.

,,Rozhodne," prikývla Samantha a následovala ho.

Usadili sa oproti sebe a onedlho k nim prišiel čašník.

,,Dobrý deň, vitaje v Bare 32, volám sa Arthur a budem vás dnes obsluhovať. Môžem vám niečo pre začiatok ponúknuť na pitie?" predstavil sa extrémne profesionálne.

,,Samantha?" vystrel ruku Matthew smerom k nej, ,,Na čo máš chuť?"

Na teba, pomyslela si a pozrela sa naňho a usmiala sa jedným kútikom a zahryzla si zvnútra do líca. 

,,Asi nám dajte ešte chvíľku a my sa rozhodneme. Ďakujem," otočil sa Matthew na čašníka.

,,V poriadku, prídem za chvíľu," prikývol chápavo Arthur a odišiel.

,,Si v poriadku?" otočil sa Matthew naspäť na Samanthu a zasmial sa.

Samantha si zatvorila oči nadýchla sa a vydýchla. ,,V úplnom, prepáč, len som mala náročný deň a teraz, po tom shote sa mi akosi motá hlava." Snažila sa zakryť skutočnosť.

,,Čo by si si dal? Ja veľmi nepijem...," snažila sa dohovoriť ale Matthew jej skočil do reči.

,,Tak to určite," nemohol sa prestať usmievať.

,,Vážne! Pijem iba vtedy, keď som nervózna," našpúlila pery a prižmúrila oči. 

,,Znervózňujem ťa?" bavil sa na nej.

,,Ták trochu," dala hlavu na bok a pretočila očami.

,,Vybrali ste si?" prišiel Arthur opäť.

,,Ja už som si vybrala, ďakujem. Poprosím vás Cuba Libré," snažila sa zahovoriť tému Samantha.

,,V poriadku a pre vás pane?" prikývol Arthur.

,,Poprosím dvojitú whiskey bez ľadu, najlepšiu, akú máte," vypýtal si Matthew.

,,Hneď to bude," prikývol znovu Arthur a odišiel od stola.

,,Kde sme to skončili?" pozrel Matthew opäť na Samanthu.

,,Naozaj nepijem, aspoň teda nie často. Vieš, ako novinárka musím byť stále v podstate v pohotovosti, ak by ma niekde bolo treba," snažila sa ho presvedčiť.

,,Jasné, chápem...Ja tiež nie, ale dnešok si to proste žiada," citeľne mu poklesla nálada.

,,Má to čo dočinenia s Nathanielom?" snažila sa niečo vysnoriť Samantha.

,,Áno," prikývol.

,,Ak nechceš, nemusíme sa o tom rozprávať, len mi napadlo, že by si sa chcel možno niekomu vyrozprávať, a vzhľadom na to, že sa nepoznáme, máš istotu, že to nikomu nepoviem," zasmiala sa nad svojim klamstvom.

Matthew chvíľu váhal, no uvedomoval si veľmi dobre fakt, že sa nepoznajú a tak jej prakticky môže povedať čokoľvek.

,,Vlastne máš asi pravdu. Neviem akoby som to povedal, v úplnej skrátke sa to týkalo práce. Požiadal ma, aby som nepovedal niečo, čo nechcel," zdvihol ramená a spustil, ,,Ja som zásadový človek, mám rád pravdu, ale on je môj dlhoročný kamarát, a mal som pocit, že ak za mnou prišiel s tým, aby som sa na podrobnosti nepýtal, je to proste moja povinnosť." 

Samantha sedela ako obarená. On pri výpovedi klamal, ale v čom? Som extrémne sprostá, že som ho sama v sebe obraňovala. Veď on v tom ide s ním, pomyslela si. 

,,Ak to bolo nevinné klamstvo, tak je to v poriadku," s úsmevom a zatvorenými očami sa ho snažila "upokojiť".

,,Tak to teda neviem...," pozrel sa smerom na jazero, ,,Ale, asi to nechajme tak, pozval som ťa sem, lebo som sa chcel ospravedlniť za to, ako som na teba vybehol."  Venoval Samanthe hlboký pohľad. ,,Ja sa takto k ženám nesprávam a preto ma to veľmi mrzí, hlavne z toho dôvodu, že sa dobre nepoznáme a nechcem, aby si si o mne myslela to najhoršie."

,,Matthew pokojne to nechajme tak, niesom vzťahovačná, viem, že to nemalo nič čo dočinenia somnou, ani som to nejako nechcela viac rozvíjať. Chápem, že si mal nervy," ukľuďnovala ho.

,,Ďakujem naozaj a ešte raz prepáč," chytil sa za srdce a spravil s hlavou jemnu poklonu.

V tom im do konverzácie vstúpil Arthur. ,,Páči sa, vaše drinky. Budete aj večerať?"