11.
Hneď ako to dopovedal, sa jemne uškrnul. Pomyslel na veľmi čerstvú spomienku so Samanthou.
Sam to spozorovala a celá v tvári očervenela a pobavene si zahryzla do pery.
,,Nechcem vyznieť drzo, ale ako dlho sa asi zdržím?" presekol chvíľu ticha Matt.
Samanthe vyskočil hore jeden kútik. On si nedá pokoj, pobavene pokrútila hlavou.
,,Máte snáď nejaký dôležitejší program?" zodvihol obočie Harry.
,,Vlastne, áno. Mám dôležité stretnutie, na ktoré nechcem prísť neskoro," usadil sa na stoličke Matthew, ,,Veď to určite poznáte, ženy neradno nechávať čakať."
Samantha si od zahanbenia zakryla tvár rukou a hlavou kývala zľava doprava. V miestnosti síce nikto, predkým by sa mala cítiť hlúpo nebol, ale aj tak sa cítila veľmi odzbrojená. Dlho necítila žiadny záujem od akéhokoľvek muža. Teda, záujem áno, ale iba fyzický. Jej veľkou zbraňou na všetkých misiách bol hlavne jej výzor, ktorý na sto percent využívala. Toto bolo však niečo iné, úprimne. A zatiaľ nevedela, ako s tým vynaloží, keďže na niečo také nebola zvyknutá.
Nebola zrovna človek, ktorý by sa nechal prevalcovať citmi, aj keď jej to veľmi lichotilo.
,,Môžeme radšej prejsť rovno k veci?" uzemnil ho Harry, ,,Čím skôr začneme, tým skôr skončíme."
,,Ale samozrejme, prepáčte," pokrútil hlavou Matt akoby chcel zo svojej hlavy vyhnať všetky myšlienky, ktoré by ho mohli pri výsluchu rozptýliť, ,,Môžem sa opýtať? Prečo nás vypočúvate ešte raz, a prečo práve CIA? Svoju výpoveď som už predložil vojenskému súdu."
,,Isté organizácie sa rozhodli znovu otvoriť tento prípad pre zjavné podozrenie z dôvodného obvinenia z viacerích vecí: Zabitie nevinných obyvateľov, neoprávnené obohacovanie, možné riziko vzniknutia teroristickej organizácie, ktorá by mohla preniknúť do vojenských, policajných či tajných zložiek Ameriky," zopakoval Harry rovnaké informácie ako pred chvíľou.
Matthew vytreštil oči. Bol zjavne prekvapený. Snažil sa celú vetu pochopiť ale zmohol sa iba na namietavé kývanie hlavy.
,,Prečo? Kto? Ako?" zmohol sa iba na tri krátke otázky.
,,V rámci dôkazov sa zatiaľ iba rozbiehame, nepoznáme páchateľa ani jeho motiváciu. Vzhľadom na to, že ste boli prítomný ako veliteľ akcie, je pochopiteľné, že vy a vaša pravá ruka Nathaniel, ste našimi prvými podozrivými," sucho vysvetlil fakty Harry.
,,Počkajte, počkajte. Ja som podozrivý?" zdvihol pred seba ruky Matt.
,,Kým vás nezbavíme v rámci vyšetrovania viny a nezískame viac dôkazov, áno," prikývol Harry.
,,No tak to sa poser," Mattovi z tváre zmizla akákoľvek dobrá nálada.
,,Vašu požiadavku budem ignorovať a teraz, ak by ste boli taký láskavý, prejdime k samotnému výsluchu," chladne zahlásil Harry.
,,Povedzte mi všetko, čo viete o Sýrii," predklonil sa Harry smerom k Matthewovi, preplietol si prsty na rukách a oprel sa nimi o stôl plný očakávania.
Matthew znervóznel. Na pravej ruke mu jazdil palec po bočnej strane ukazováka. Zhora dole, zhora dole. Na sucho prehltol. Zdalo sa to ako večnosť, kým prehovoril. Vo vzduchu vysel jasný otáznik.
,,Na Sýrii sme pracovali niekoľko rokov. Našim hlavným cieľom bol terorista Orhan. Ním najokupovanejšie miesto v Sýrii je Mas'udiyah. Naši vojaci sa už roky snažia prekaziť jeho drogový biznis, ktorý však nie je ani zďaleka to všetko, čo robí. Je namočený v pašovaní zbraní, dotuje miestne zločinecké organizácie. V Sýrii ešte existuje pár miest, ako bola Ghazala, kde nemajú dosah, a žijú tam slušní ľudia, ktorí nechcú mať so zločinom čo dočinenia. Boli sme práve na akcii v Mas'udiyah, keď sme dostali správu, že o pár dni zaútočia v Ghazale. Podľa rozkazov sa moja jednotka pripravila na ďalšiu akciu," Matthew hypnotizoval jeden bod v miestnosti, až sa zdalo, že je mysľou opäť tam.
,,Môj tím sa vplýžil do mesta niekoľko hodín po obede. Podľa informácií malo ísť o veľké útoky. Prišli sme tam, bolo tam ticho. Žiadny obyvatelia neboli na ulici. Veľmi rýchlo som pochopil, že to je iba pasca," zaklipkal očami nervózne a prehltol, ,,Zrazu sa tam objavil."
,,Kto sa tam objavil?" pýtal sa Harry napäto.
,,Ten chlapec," zaťal sánku Matthew, ,,Mal na sebe bombu a v ruke rozbušku. Bol niekoľko stôp od nás. Boli sme v strede ulice, ten chlapec predstavoval nebezpečenstvo a tak som ho veľmi rýchlo zneškodnil. Skôr, než stihol čokoľvek urobiť. Hneď na to začali vychádzať z chatrčí ozbrojení ľudia. Boli sme v priamej paľbe. Bolo to veľmi rýchle. Proti nášmu špičkovému tímu nemali šancu."
Samantha stála za zrkadlom ako obarená. Chápala vážnosť celej situácie a to, prečo bola do tohto zapletená.
,,Čo to boli za ľudia? Boli to teroristi?" spýtal sa ďalšiu otázku Harry.
,,Nie, pane. Vyzerali ako obyčajní ľudia. Muži, ženy, deti," prehltol znovu Matthew. Bolo mu to očividne veľmi neprijímne.
,,Prežil z nich niekto?" zamračil sa Harry.
,,Nie," odpovedal Matthew.
,,Bol to váš rozkaz zneškodniť týchto ľudí?"
Matthew po tejto otázke jemne zaváhal. Pozrel sa iným smerom, doľava.
,,Áno."
,,Ďakujem pán Barnett. Prosím, počkajte vonku, kde s vami kolegyňa spíše papiere. Nevidíme sa naposledy. Prosím, neopúštajte Spojené štáty Americké, inak by sme to mohli chápať ako priznanie," oboznámil ho s ďalším pokračovaním Harry.
,,Vy ma nezatknete?"
,,Mali by sme?"
,,Neurobil som nič zlé," ohradil sa Matthew.
,,Tak sa potom nemáte čoho báť. Pravda vyjde vždy najavo," povedal Harry a zdvihol sa od stolu.
,,Dovidenia," dodal Matthew a otvoril dvere s gestom, aby odtiaľ Matthew odišiel.
Samantha stála ako obarená v druhej miestnosti za sklom. Bude to o niečo temnejšie, než to vyzerá, pomyslela si. Nechcela hneď sympatizovať s obvineným, ale ľudí vycítiť vedela a niečo jej hovorilo, že je v tom Matthew skutočne nevinne, hoc to tak aspoň nateraz nevyzerá.
Matthew, pripomenula si. ,,Musím sa odtiaľto vypariť."
Pomaly pootvorila dvere, za nimi stáli na chodbe Matthew a Nathaniel. Čelom k sebe. Vzhľadom na to, že sú kamaráti by sa ich blízkosť dala ospravedlniť, no v tomto prípade to vyzeralo až príliš dôverne. Nathaniel sa k nemu naklonil bližšie.
,,Tak?"
,,Povedal som všetko," odklonil sa od neho Matthew dosť nervózny.
,,Ďakujem," poklepal ho po pleci Nathaniel, ,,Zájdeme na pivo? Pozývam."
,,Ďakujem, mám lepší program," pozrel na hodinky, ,,Teda, mal som mať, do riti."
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro