Len čo sa rozlúčili, Samantha sa rýchlo obliekla, natiahla na seba latexové nohavice a svetlomodrú košeľu, obula si pohodlné topánky a trielila smerom k budove Enigmy. Jej kroky boli rýchle a rozhodné, no myšlienky roztržité. Dosť meškám, prebehlo jej hlavou, zatiaľ čo prechádzala okolo rannej premávky a vyhýbala sa davom na chodníku. Vedela, že Kingsley bude frflať. No viac ju znepokojovalo, aby cestou náhodou opäť nenarazila na Matta alebo Nathaniela.

Už bola takmer pri nenápadnej budove, ktorá splývala s ostatnými kanceláriami na ulici, keď sa jej zrazu rozozvučal mobil. Prudko zastala a nahmatala telefón vo vrecku kabelky.

„Samantha, kde toľko trčíte?" ozval sa nahnevaný a netrpezlivý hlas Kingsleyho.

,,O minútku som tam," pretočila očami. Vedela, že mešká, ale veď 10 minút ich nezabije. Už vonku, vidiac celkom nenápadnú budovu, ktorá splývala s ďalšími, sa dôkladne uistila, že Matta, ani Nathaniela nevidí nikde. Prešmykla sa vstupnými dverami až k výťahu, kde stlačila tlačidlo šípky nahor a sledovala, ako čísla poschodí na displeji klesajú. Po chvíli ticha sa výťah s jemným cinknutím otvoril a Samantha nastúpila. Vo vnútri sa krátko pozrela do zrkadla na stene výťahu, uhladila si vlasy a zhlboka sa nadýchla. Pokoj. Máš to pod kontrolou, ako vždy, pripomenula si a stlačila tlačidlo ôsmeho poschodia.

Na ôsmom poschodí ju už čakal Kingsley. Stál s rukami skríženými na hrudi, no jeho výraz prezrádzal, že si to čakanie nevedel užiť v pokoji. Prestupoval z nohy na nohu, akoby skúšal nový druh tanečných pohybov, čo Samanthu potichu pobavilo. Vedľa neho stál muž, ktorého Samantha nepoznala. Mal približne jej vek, možno o pár rokov viac, a jeho tmavomodrý oblek pôsobil formálne, no zároveň dobre prispôsobený jeho uvoľnenému postoju.

,,Zdravím páni," pristúpila k nim Samantha.

Kingsley ju prebodol pohľadom, ktorý kričal, že si tú minútovú meškajúcu minútu zapamätá, no nechcel strácať čas ďalším mentorovaním.

Neznámy muž sa na ňu usmial a natiahol ruku. 

„Dobrý deň, slečna Queenová. Volám sa Harry. Som váš nepriamy kolega," predstavil sa hlbokým, no príjemným hlasom, ktorý mal takmer upokojujúci efekt.

Samantha mu stisla ruku a čakala na ďalšie vysvetlenie.

„Dnes s vami povediem výsluch. Budem sa tváriť ako maskovaný agent CIA, aby to v očiach Nathaniela a Matthewa, ako aj ich nadriadených, nezbudzovalo podozrenie," pokračoval Harry, akoby už viedol dôležité stretnutie.

„Rozumiem," prikývla Samantha, čím dávala najavo, že je pripravená na spoluprácu. „V poriadku, tak poďme na to."

Harry však zdvihol ruku, aby ju zastavil. „Presunieme sa do budovy vedľa, kde máme, nazvyme to, oficiálne priestory. Máme však jeden problém – Matthew Barnett ešte nie je prítomný."

Samantha pri jeho mene na okamih zaváhala, no zachovala pokojný výraz. „Som si istá, že príde. Možno ho len niečo zdržalo. Nathaniel je už tu? Môžeme začať s jeho výsluchom."

Harry prikývol. „Samozrejme. Poďme."

Samantha nasledovala Harryho bez Kingsleyho, ktorý sa ešte vrátil k svojim záležitostiam. Keď vyšli z budovy a zamierili k tej susednej, všimla si, že Harry sa nesnaží nadviazať žiadny neformálny rozhovor. Jeho sústredenosť bola nepreniknuteľná.

Po chvíli už boli v susednej budove, kde zamierili na druhé poschodie. Samanthu zaviedol Harry do jednej miestnosti s veľkým presklenným oknom, áno, presne takých ako môžete vidieť v kriminálkach. Podal jej jedno sluchátko do uší, druhé si dal on.

,,Výsluch povediem podľa seba, ak vás bude niečo navyše zaujímať, poviete mi to cez túto malú vysielačku. Platí?" opýtal sa Harry.

,,Dobre, môžeme ísť na to," usmiala sa a prikývla Sam.

Harry sa vybral do druhej miestnosti, kde už na stoličke sedel netrpezlivý Nathaniel. Sedel oproti oknu, preto mala na jeho tvár dokonalý výhľad. Vyzeral, že predošlú noc veľmi nespal a jeho nervozita zo včerajšieho večera pretrvávala aj dnes. 

,,Dobrý deň, pán Blackwood," pozdravil sa zdvorilo Harry.

Nathaniel drzo odvrkol : ,,Dobrý deň aj Vám.... Kto ste vlastne?"

,,Volám sa Harry Lockwood. Som agentom CIA," prehovoril rázne a bez akéhokoľvek náznaku nervozity vytiahol svoj falošný preukaz a ukázal ho Nathanielovi.

,,Fajn," pozrel sa letmo na preukaz Nathaniel, ,,Tak, prečo som tu?"

,,Ide o vašu poslednú misiu v Sýrii. Naša spoločnosť začala vyšetrovanie, z dôvodného obvinenia z viacerích vecí: Zabitie nevinných obyvateľov, neoprávnené obohacovanie, možné riziko vzniknutia teroristickej organizácie, ktorá by mohla preniknúť do vojenských, policajných či tajných zložiek Ameriky," vybalil to naňho Harry.

Nathaniel nervózne prehltol. ,,Netuším, o čom hovoríte. V rámci Sýrie nás už vypočúval vojenský súd, existujú záznamy o našej operácii. Všetko šlo hladko a všetko bolo maximálne legálne, na rozkaz generála Gatesa."

,,Nebojte sa, ak nemáte čo skrývať, nič vám nehrozí. Sme tu, aby sme si ešte raz zrekapitulovali, čo sa deň predtým a v samotný deň udialo," odkašľal si Harry.

,,Fajn, pýtajte sa," odpovedal Nathaniel s veľkou neochotou. Prekrížil si ruky na hrudi.

,,Povedzte mi o tej misii. Čo bolo cieľom," opýtal sa Harry.

Nathaniel si ťažko povzdychol. Dal jasne najavo, že sa mu o tom nechce rozprávať. Oblízol si peru, prehĺtol a zamrvil sa na stoličke. Na chvíľu sa zadíval na nejaký bod na stene, skoro, akoby pozeral rovno na Samanthu. Potom sa jemne zamračil a začal rozprávať. Svoj pohľad zabodol do Harryho, z ktorého oči za celý čas nespustil.

,,Už niekoľko mesiacov sme sledovali podsvetie a napojenia naňho v Sýrii. Mali sme za úlohu nespustiť z očí Orhana, najväčšieho pašeráka zbraní, drog a ľudí, široko ďaleko v okolí Mas'udiyah, možno v Sýrii. Orhan začal vraždiť všetky konkurenčné osoby, ktoré mu narušovali biznis. Po dvoch mesiacoch na misii sme dostali rozkaz, že sa bude Orhan nachádzať  v istom meste Ghazalah.  Prišli sme do tohto mesta, na uvedené súrodnice, kde sa nachádzali ozbrojené osoby, ktoré na nás zaútočili. Misia prebiehala niekoľko hodín, nakoľko bolo týchto osôb niekoľko desiatok. Ukázalo sa, že to bola pasca a na našu hliadku boli veľmi dobre pripravení," vysvetľoval Nate, sklopil zrak zaťal sánku a pokračoval, ,,S mojou jednotkou sme zasiahli hneď, ako sme sa ocitli v ohrození. Matt, ako veliteľ, vydal rozkaz, aby sme zneškodnili všetkých a našli Orhana. Po niekoľkých hodinách sa ukázalo, že naša misia bola neúspešná a boli sme  vlákaní do pasce."

,,Boli v Ghazalahe aj civilisti?" kládol otázky Harry.

Samantha si všimla Nathanielovho chvíľkového zaváhania.

,,Nie, žiadny," zamračila sa Nate.

,,Spýtajte sa ho, či vyslal rozkaz Matthew, alebo to bol sprostredkovaný rozkaz z vrchu," povedala rozkaz Harrymu cez sluchátko Samantha.

,,Kto vydal rozkaz aby ste zneškodnili hrozbu v Ghazalahe?" spýtal sa Harry.

,,Veliteľ Matthew Barnett," odpovedal Nate.

,,Bol to jeho priamy rozkaz, alebo iba pretlmočil rozkaz od vedenia?" pýtal sa ďalej Harry.

,,Bol to jeho priamy rozkaz," zdvihol oči Nate.

,,Dodali by ste k svojej výpovedi ešte niečo? Aký je váš názor? Konali ste podľa vás korektne?" kládol otázky ďalej Harry.

,,Nemám čo dodať, naša misia bola v úplnom poriadku, podľa predpisov," zodvihol v obrannom geste ruky Nathaniel.

Do dverí vošla nejaká žena: ,,Prepáčte, že ruším. Dostavil sa ale Matthew Barnett."

,,Fajn, priveďte ho sem," prikývol žene a otočil sa späť na Nathaniela, ,,môžete ísť, ale neopúšťajte tento štát."

,,Ale čo moja ďalšia misia? To si vybavte s mojimi nadrianenými, ja len spĺňam rozkazy!" vybuchol Nate zdvihol sa zo stoličky a odišiel z miestnosti.

V momente, ako vychádzal z dverí, sa stretol s Matthewom.

,,Pán Barnett, vy teda nie ste veľmi dochvilný človek," pokarhal ho hneď Harry.

,,Ospravedlňujem sa za meškanie, mal som niečo veľmi dôležité a neodkladné na vybavenie," povedal pokojne Matthew.